Mediálne glosy

TLAČ Bez srandy

Premiéra Roberta Fica rozčúlila Shootyho karikatúra, uverejnená pred dvoma mesiacmi v  SME, natoľko, že od denníka žiada 33-tisíc eur. Martin Šútovec reagoval ma premiérove akútne bolesti krčnej chrbtice obrázkom, na ktorom hovorí lekár, držiaci röntgenovú snímku tela bez krku, Ficovi, že bolesť jeho krčnej chrbtice je čisto fantómová. „Takto uverejnená karikatúra jasne ťaží z poškodenia môjho zdravia, sprevádzaného bolesťami, a z tohto poškodenia si robí posmech,“ napísal Fico v žalobe. Šútovec zareagoval na svojej stránke: „Bolo by chutné vedieť, že Robert Fico má krk. A chrbticu. Je typické pre vládu SR, že občanom podsúva dezinformácie, ktoré sú vyvrátiteľné jednoduchým pozorovaním bežnými zmyslovými orgánmi.“ V SME tiež uverejnil karikatúru, na ktorej Ficovi hovorí, že chrbticu si za peniaze nekúpi. Šéfredaktor SME Matúš Kostolný zase napísal, že „politici musia strpieť záujem verejnosti. A ten sa môže prejavovať aj v kreslenej podobe. Pri politikoch platí, že ich právo na súkromie, ochranu osobnosti musí ustúpiť právu verejnosti na slobodu slova. Snaha zakázať karikatúru jednoducho zakaždým zaváňa snahou zavrieť ústa.“ Je známe, že slovenský premiér práve neoplýva zmyslom pre humor, ale tento nebezpečný vtip mu, poznajúc rozhodovanie slovenských súdov v podobných prípadoch, môže vyjsť. Ľudí s podobným postihnutím je v justícii dosť.

ROZHLAS Zelená vlna

So zaujímavou novinkou prišiel Slovenský rozhlas od septembra – obnovil starú známu Zelenú vlnu. Pamätníci vedia, že tak sa volalo dopravné vysielanie, s ktorým prišiel Československý rozhlas na obľúbenej stanici Hviezda. Začiatok Zelenej vlny súvisí s celoštátnymi spartakiádami, keď bolo v Prahe dosť zložité usmerňovať dopravu. Pravidelne sa Zelená vlna začala vysielať od septembra 1974. Prihlásiť sa ku kontinuite s vysielaním Československého rozhlasu je – napriek tým spartakiádam – dobrým nápadom. Rozhlas už, prirodzene, prináša  oveľa sofistikovanejší servis. Zdrojom sú informácie z Polície SR, Národnej diaľničnej spoločnosti, zo Slovenskej správy ciest, od správcov komunikácií, Hasičského záchranného zboru či mestských dopravných podnikov. Ďalším zdrojom sú snímače a sčítače dopravy. Tretím pilierom servisu majú byť Zelení anjeli – poučení účastníci cestnej premávky, ktorí budú informácie o zápchach, radaroch či dopravných nehodách telefonovať do centra. Zelení anjeli majú pracovať bezplatne, ale rozhlas plánuje motivačné odmeny.

To znamená, že verejnoprávny rozhlas sa vo veľkom vrhol do dopravných správ, ktoré hlási každú polhodinu a sú naozaj podrobné. Rozhlas tak hádže rukavicu najpočúvanejšiemu slovenskému rádiu – Rádiu Expres, ktoré sa prezentuje ako rádio s najrýchlejším dopravným servisom. Súboj o šoférov a autorádiá bude určite zaujímavý. Verejnoprávny rozhlas má určitú výhodu v tom, že jeho Zelená vlna je súčasťou pripravovaného Národného systému dopravných informácií, ktorý gestoruje ministerstvo dopravy. Druhá vec je, že keď má u nás niečo fungovať so štátnou gesciou, nemusí to byť práve výhra. 

TLAČ Vojna šéfredakt

Taliani počas uplynulých dní sledovali nezvyčajne surovú vojnu dvoch denníkov. Il Giornale, editovaný bratom Silvia Berlusconiho Paolom, verzus Avvenire vydávaný Konferenciou talianskych biskupov. Katolícky denník spolu s ľavicovou La Repubblicou a ďalšími denníkmi v posledných mesiacoch veľmi tvrdo kritizoval talianskeho premiéra nielen za jeho súkromný život (Berlusconi: „V Taliansku žije toľko pekných dievčatiek, a ja nie som svätý.“), ale aj za imigračnú politiku jeho vlády. V jednom z editorialov denník prirovnal tragédiu stoviek afrických utečencov, ktorí v snahe dosiahnuť talianske brehy strácajú svoje životy vo vodách Stredozemného mora alebo prinajlepšom končia v preplnených záchytných táboroch,  k vyvražďovaniu Židov počas druhej svetovej vojny. Koncom augusta šéfredaktor Il Giornale Vittorio Feltri publikoval článok, v ktorom svojho náprotivka Dina Boffa vyzval, aby sa pozrel do zrkadla. „Dino Boffo, ktorý šéfuje denníku talianskych biskupov a angažuje sa v horúčkovitej mediálnej kampani proti premiérovým hriechom, zastrašoval priateľku muža, s ktorým mal vzťah,“ vytiahol Feltri starší súdny prípad, v ktorom figurovalo Boffovo meno. Ten však akúkoľvek spojitosť s kauzou odmietol. Talianski biskupi, mnohí politici (vrátane Berlusconiho poslancov a ministrov), redaktori Avvenire a nepriamo aj samotný Berlusconi sa síce postavili na Boffovu stranu, no ten sa – so slovami, že sa cíti nevinnou obeťou štvavej kampane –  rozhodol abdikovať. „Denníky sa používajú ako nástroje politického boja a ako dýky vrážané do chrbtov odporcov,“ napísala vo svojom vyhlásení Únia katolíckej tlače.