Osadníci

V súvislosti s novým dokumentárnym filmom Marka Škopa Osadné by sa dalo hovoriť o všeličom, pretože mnohé ponúka, kladie závažnejšie i okrajovejšie otázky o živote aj o samotnej kinematografii. Napríklad: Ako ďaleko je Osadné od Bratislavy? A ako od Bruselu? Sú veľké dejiny sumou všetkých malých dejín a tvorí súčet jednotlivých človečích osudov celkový osud ľudstva? Majú byť sny verejne činných osôb z rodu zrealizovateľných alebo z rodu utopických? Ako rozoznám utópiu od zrealizovateľného sna? A je to v takom prípade vôbec ešte sen? Je globalizácia dobrá? Ako je to s interpretáciou skúseností? Je pravda, že keď dvaja zažijú to isté, nie je to to isté? Čo najväčšmi vystihuje Osadné: medveď, vlk či sova? Čo s národnostnými menšinami? Má slovenská kinematografia silu naozaj zarezonovať na európskych či svetových trhoch? Aký podiel na tom má Artileria?

Leví. Z produkcie tejto spoločnosti vyšli filmy Slepé lásky, Iné svety, Slávnosť osamelej palmy, Malá domov, Sklené obrazy Paľa Macha... Pekná hŕstka filmov a k nim možno priradiť za hrsť prestížnych ocenení.  Posledne, napríklad,  cenu za najlepší dokument na Medzinárodnom festivale v Karlových Varoch pre film Osadné.

„Pokud chce dokumentární film prokázat svou legitimitu, nemůže dělat žádné ústupky. Provádí výslechy svědků, podobně jako při soudním procesu, zkoumá doličné předměty a na základě důkladně ověřených faktů přistupuje k rekonstrukci. Poměrně nudný postup, dalo by se říci. Zapomínáme ovšem na talent a schopnosti advokáta, v našem případě filmového tvůrce,“ napísal na margo non-fiction kinematografie jej teoretik Guy Gauthier. Marko Škop  (a jeho tím) je talentovaný a schopný…

…nakrútiť príbeh  starostu Osadného Ladislava Mikuláška, ktorý sa vo funkcii drží už 36 rokov a túži v dedine, kde sa veľa pochováva a veľmi málo krstí, vybudovať Dom smútku, a príbeh pravoslávneho kňaza Petra Soroku, ktorý sníva o osadnianskom duchovnom centre. Na ceste do Európskeho parlamentu v Bruseli, kde sa stretnú s niekoľkými europoslancami (Vladimír Remek, Milan Gaľa, Ján Figeľ) ich sprevádza ďalší Rusín – Fedor Vico. Predostrú svoje sny, vrátia sa domov a manželkám porozprávajú, čo zažili, o čom snívajú a po čom túžia. Deti sa rodia, politici zasadajú, príroda okolo Osadného je krásna.

„Dokumentární film je hledání, v jistém smyslu vyšetřování, a proto zde vše závisí na metodě,“ napísal ešte  Gauthier. Marko Škop (a jeho tím) je v tomto zmysle dobrý vyšetrovateľ s dobrou metódou. Je, súdiac podľa jeho diel, trpezlivý, tolerantný, schopný zachytiť okolitý svet a interpretovať ho. Ľudia z jeho filmov mu radi – v tom je kus režisérskej metódy – odovzdajú svoj svet. A Škop (a jeho tím) odovzdá Osadné svetu.