Nie som vľavo ani vpravo

.keď sme sa vás pred vyše rokom pýtali na vstup do politiky, povedali ste nám, že ste to viackrát zvažovali, ale stále veríte vašej práci, ktorá vás baví. Čo sa zmenilo, už práci v think tanku neveríte alebo vás nebaví?

Baví ma, aj jej verím, len mám čoraz intenzívnejší pocit, že práca, ktorú robím, končí v šuplíku. Vinou súčasnej politiky sa problémy neriešia a mňa baví riešenie problémov. Zjednodušene povedané, vládni politici sa udržujú pri moci tým, že útočia na bohatých a cudzincov. Je to ľahká „robotička“ a z riešení sa môžu smiať, pretože ich nepotrebujú. Preto ma to čoraz viac ťahalo najmä ku kritike premiéra a keď prišla ponuka na vstup do politiky, tesne mi vyšlo, že sa viac hodím do straníckych súbojov. Keby sa však problémy riešili a nezalievali požičanými peniazmi, tak by som sa najradšej vrátil k práci, akú som robil doteraz.

Mám čas, neponáhľam sa. Chcem si to zvážiť a vidieť, ako politika vyzerá zblízka.

Idem za SDKÚ kandidovať, program mi je blízky, akurát sa zatiaľ nestávam členom strany. Je to hosťovanie, alebo ak chcete zásnuby. SDKÚ aj ja sa počas najbližšieho trištvrte roka môžeme rozhodnúť, či sme jeden druhého hodní.

Určite je, ale ak si volič pozrie, ako som v minulosti menil zamestnania, som skôr stabilný typ. Keď sa rozhodnem, tak tam budem, približovanie u mňa trvá nejaký čas. Neviem, či je to horšie ako ľudia, ktorí sa nechajú kúpiť a rok po voľbách hlasujú inak, ako ich strana. 

Nepovedal by som, že k SDKÚ. Sú tam isté riziká a ja neviem presne, čo politika znamená. Ak to budú stále hádky, možno si poviem, že nie som na to vhodný typ.

Áno a rozhodlo o tom aj predsedníctvo.

Nie, ani som sa nepýtal. Nemám z SDKÚ dojem, že by mi ponúklo zvoliteľné miesto, a potom by som sa ocitol na 50. alebo 150. mieste kandidátky.

Ja to tak nevnímam, ani neviem, čo by z toho malo vyplývať.

Vôbec tak neuvažujem. Najradšej by som robil niečo podobné, ako som robil na INEKU, staral sa o riešenia a reformy. Formálna moc ani rozdeľovanie miliárd korún ma veľmi nepriťahujú. Skôr ma priťahujú pravidlá hry, podľa ktorých sa tie peniaze rozdeľujú. Aj preto bude lepšie prechodné obdobie, lebo málokto v politike má k moci taký vzťah, o akom hovorím.

To si nemyslím. Ale myslím si, že musím pomôcť opozičným stranám alebo tejto opozičnej strane, aby sa znovu na Slovensku riešili problémy. Inak budem až do dôchodku robiť do šuplíka.

Nehovorím, že zlyháva celé. Dookola sa opakuje, aby politici o reformách hovorili lepšie, zrozumiteľnejšie. Ako však môžem hovoriť pekne o veciach, keď hovorím o potrebe šetrenia a druhá strana o rozdelení miliárd korún? Už na začiatku vedie druhá strana 500:0.

Nechcem, aby išli proti Ficovi, ale aby hájili isté hodnoty. Treba hovoriť o deficite, stavaní predražených investícií, štadiónov, a problém je, že intelektuáli – nehovorím, že všetci  – nejdú proti väčšine. A to je zlé.

Dostal som tému boj proti kríze..

No, ponúkli mi takúto tému. Budem na tom pracovať a dúfam, že väčší počet voličov rozpozná, že SDKÚ chce riešiť problémy Slovenska a že ich vie riešiť lepšie ako Smer. Nehovorím, že ja to prevalcujem, ale chcem k tomu prispieť.

Myslím, že SDKÚ má ten imidž. Dúfam, že prispejem k tomu, aby bol ešte robustnejší. 

Jednak v tom, že dve osoby môžu byť v jednom čase na dvoch rôznych miestach naraz. Dve hlavy môžu viac vymyslieť, a, napokon, medzi Miklošom a mnou sú aj nejaké rozdiely. 

Jednou z výhod Roberta Fica oproti SDKÚ je, že komunikuje na emocionálnej úrovni, zatiaľ čo Ivan Mikloš komunikuje na racionálnej úrovni. Veci, ktoré robím ja, aj prežívam a niekedy je to aj na mne vidieť. Možno to bude rozdiel, ktorý prinesiem. Nechcem sa však zmeniť a budem vystupovať tak ako doteraz.

Čo to znamená?

Takže ja symbolizujem chudobného a chorého? (Smiech.) Dnes som sa možno horšie vyspal, ale až také zlé to nie je. No anti-Kaník byť nechcem. Pripúšťam však, že SDKÚ je vnímaná ako strana, ktorá reprezentuje len horných niekoľko tisíc a Fico hovorí, že on reprezentuje celé Slovensko. Ale ja tvrdím, že je to presne naopak.

...ja som síce ešte dnes toto slovo nepoužil, ale ide v podstate o to.

Myslím si, že ten imidž je taký najmä preto, že politici, ktorí museli utiahnuť opasky a robiť reformy, do veľkej miery stratili popularitu. Len si spomeňme na to, ako ľudia nenávideli Jána Čarnogurského. Neskôr bolo treba riešiť dôsledky Mečiarovej vlády a opäť sa to nedalo inak, len utiahnutím opaskov. A keďže reformy robili Mikloš s Dzurindom, sú takí neobľúbení. Keď do toho prišiel Fico, ktorý im len pridal, potom to vyzerá tak, ako to vyzerá. 

Ani SDKÚ nie je bez hriechu a určite mohla urobiť viac. Ale to, že ľudia, ktorí robili reformy, sú oveľa menej populárni a neobľúbenejší ako Mečiar, Slota, Fico. V žiadnom prípade to nie je dôsledkom toho, že za Dzurindu sa kradlo takmer ako za Slotu. Je to dôsledok reforiem a keby boli reformátori vymenení, bude to signál, že sa neoplatí tvrdé opatrenia robiť, pretože Slovensko týchto politikov zruší.

Preto, že nie sú populárni.

To je na rozhovor s nimi, ja si všetky tie kauzy nepamätám. 

Ak by to bolo tak, nová strana s novými čistými ľuďmi by hneď mala 40 percent a Fico by mal mať 10, ale nie je to tak. Za Fica sa kradne strašne a Fico je obľúbený. Je čas hovoriť o zodpovednosti elít, musia sa viac angažovať, nielen hovoriť vymeňte Dzurindu. Ak máte nových ľudí, dajte ich sem.

Je to ťažké, ale myslím si, že sa to dá. Problém je, že keby namiesto Dzurindu prišiel nejaký Fico, nikto by tu nerobil nepopulárne opatrenia, keď sú potrebné. A potom je tu problém propagandy. Neviem presne odlíšiť, do akej miery SDKÚ tie hriechy skutočne má a do akej miery je to výsledok propagandy. A predovšetkým si myslím, že ak niekto urobil dobrú robotu, tak ho len tak nenechám padnúť. Nebolo by to poctivé. 

Jasné. Viem, čo mi mnohí vyčítali, morálny relativizmus a podobne. Minulosť HZDS je  hrozná vec. Ale stále si myslím, že treba hľadať optimálnu alternatívu, pretože ostatné možnosti môžu byť ešte horšie.

(Ticho.) Nepredstavujem si to, aby mi bolo dobre. Ale viem si predstaviť, že alternatíva by bola horšia. Viem si predstaviť takú koaličnú dohodu, že Harabin by varil kávu a my by sme rozhodovali o tom, aké budú reformy.

A čo by bola alternatíva?

Nemám to úplne premyslené, ale je to asi 51:49, že by som do takej vlády nešiel. 

Táto vláda je v tisícke slepých uličiek, či je to boj proti Maďarom, investorom a ďalšie. Populisti budú mať vždy problémy, pretože reprezentujú  ľudí nahnevaných na všetko, a to ich dobehne. Keby som sa bál, že takáto vláda tu bude na 100 rokov, bral by som aj toho Harabina, ale toho sa nebojím. 

Celý život si musíte vyberať medzi väčším a menším zlom alebo dobrom. Je hrozné vyslať signál, že únos sa odpustí. Ale je tiež hrozné vyslať signál, že kradnúť sa oplatí a pracovať nie. Medzi tým sa rozhodujem. Keď sa presadia napríklad transparentnejšie pravidlá, Slovensko sa bude čistiť.

Niekedy sú dôležitejší, ale niekedy sú dôležitejšie pravidlá.

Je možné, že existuje balík opatrení, ktorý preváži toho Harabina s Mečiarom. To záleží od situácie.

Nehovorím, že by sa to malo, ale že si to viem predstaviť. Ale len v prípade, že to bude najlepšia možnosť.

Opakujem, len ak to bude najlepšie riešenie. Mojimi blízkymi partnermi sú iné strany, napríklad SaS, ak by mali vyše 5 percent, alebo KDH. Ale môže sa stať všeličo. Napríklad, že Sulík bude mať 4,9 percenta a SDKÚ a KDH nedokážu vládnuť bez Mečiara a on bude chcieť len to, aby mu nezbúrali tie domy, čo pokúpil a aby nešiel do basy. Aj keď to, aby nešiel do basy, to bol veľký problém...

Pochybujem, lebo to nebola prvá ponuka z SDKÚ. Volali ma vtedy, keď bola SDKÚ pri moci.

Nemám problém zverejniť, o akú ponuku išlo, potreboval by som však aj súhlas druhej strany.

Posúvate ma trochu vyššie, niektoré veci nemám premyslené ani prekonzultované, je to len môj názor. Richard Sulík urobil kus dobrej roboty, Slovensko bohatlo aj kvôli nemu. Je výborný pri statických prepočtoch a takmer nezastupiteľný pri vytváraní reformného tímu.

Skôr tímu vládneho. 

Pokiaľ viem, mal aj ponuku od SDKÚ, ale má tvrdé názory a rozhodol sa inak. Považujem ho za inteligentného človeka a keď bude vidieť, že SaS môže mať štyri percentá, tak urobí nejaký rozumný krok.

Pozrite sa, správanie konkurencie sa za 200 rokov zmenilo. Cieľom automobilky je robiť dobré autá, ktoré sa lepšie presadia. Konkurencia s Richardom Sulíkom môže len pomôcť. Jeho návrhy, na rozdiel od Mečiarových, považujem za dobré pre Slovensko. 

Počúvam, že MOST má zvláštne pozadie, ale mne osobne je Bugár ľudsky sympatický.

Pre pokoj na Slovensku sa mi zdá vhodnejší, ale ja to pozadie strany nepoznám. 

Dramatické rozdiely som nevidel, skôr očakávam veľký súlad.  

Neviem presne, ako to povedal, ale pamätám si, že pripúšťal vycúvanie z druhého piliera. Ale ani tam by som nevidel nejaký veľký rozdiel. Aj INEKO bolo pri tvorbe druhého piliera opatrnejšie, čo je rozdiel medzi mnou a Sulíkom. Dôvodom nebolo ekonomické nastavenie, ale politická udržateľnosť dôchodkovej reformy. 

Svet nezanikne, určite to nejako ustojíme. Súčasťou je aj zavedenie druhého piliera. 

Druhý pilier rieši to, že systém bude udržateľnejší. Ale áno, prvý je neudržateľný, to je problém.

Nevyhneme sa významnému zvyšovaniu odchodu do dôchodku, podiel prvého sa bude zužovať.

Štát prebral na seba zodpovednosť za solidaritu, ktorá kedysi fungovala na úrovni malých spoločenstiev. Tak vyzerá dnešný svet. Zostala síce nejaká úroveň aj na rodinnej úrovni, niečo je na štáte, ale veľa sa prenáša na nadnárodnú úroveň. V podpore pôrodnosti nevidím riešenie, skôr by som hovoril o podpore toho, aby sa oplatilo mať deti. To je dnes problém, dnes sa finančne neoplatí mať deti, a to treba nejako zlepšovať. 

Už je niečo vypracované, niečo sme predstavili a plánujem na tom ďalej pracovať.

S ľuďmi, ktorí zaštiťujú odborné tímy, Ivan Mikloš, Iveta Radičová, ale aj ďalší, Miroslav Beblavý, Ján Marušinec, Martin Krekáč, Vladimír Tvaroška a mnohí konzultanti, ktorí nezverejnia svoje mená, ale ponúknu nám rady.  Mojím cieľom je však najmä presadiť tieto opatrenia, a teda mediálna konfrontácia, ako bojovať proti kríze. 

Poviem jeden príklad. Pokúsil by som sa na obdobie krízy zmraziť napätie s Maďarskom. V kríze takéto napätia totiž vedú ku katastrofám. Rastie nám počet nezamestnaných, zomierajú starí ľudia, ale v médiách sa píše len o jazykovom zákone. 

(Smiech.) Nerozmýšľam tak.

Nie, ako ste povedali, som naozaj optimalista. V konkurenčnom prostredí musíte vyberať optimálne riešenia.

Ja nehľadím na dane ľavicovo alebo pravicovo, podľa mňa sa to nedá. Firmu treba dobre riadiť, som za to, aby sme mali dobre spravovanú krajinu.

Mám na to príklad s troma jaskyňami. Podľa mňa neprežili tí, čo mali stopercentnú alebo nulovú solidaritu, ale tí, čo mali 20-percentnú solidaritu. A túto evolučne optimálnu stratégiu sme po rokoch dostali do našej morálky, takže teoreticky možno hovoriť o morálnej výške solidarity.

Nie, musel by som vedieť ešte veľa iných vecí, či tam žijú banditi, alebo slušní ľudia. 

Nie je to pre mňa základná hodnota. 

Pre mňa áno, ale ja riešim problémy s dobrým úmyslom.

Verím tým, čo hovoria, že k nemu mierne prispieva.

Skôr nie.

Skôr áno než nie, nemám s tým problém. 

Najradšej by som bol, keby to bol blok škandinávskych krajín, prípadne Británia, ale ide to aj s Nemeckom.

Ja neverím veľmi na vojny. Skôr si myslím, že dnešné vojny sú o tom, či korupcia má byť, alebo nie.

(Smiech.) Možno áno.