Na rozdiel od susedného Česka sa na Slovensku v čase pred prvou svetovou vojnou nenakrútilo takmer nič. Kiná síce premietali, ale vždy len filmy odinakiaľ. Situáciu zlepšil vznik prvej Československej republiky, ale prvý hraný celovečerný film „slovenského pôvodu“ vznikol až vďaka iniciatíve slovenských emigrantov v USA. Vznikol v roku 1921 a volal sa... Jánošík.
.slovenská dráma
„Jánošík je propagačným slovenským filmom, ktorý znázorňuje bývalé otroctvo slovenského ľudu a Jánošíkov odpor proti násiliu. Jánošík je hrdinom národa, ktorého ospevujú básnici a ľud ten nosí svojho syna v srdci.“ Text z filmového plagátu prvého Jánošíka je výstižný: hlavný hrdina je v nemom, a tak trochu westernovom filme hrdinom bez bázne a hany, ktorý poráža zlo. Mstí sa za smrť otca a ochraňuje poddaných pred svojvôľou (maďarských) pánov.
Hlavný podiel na filme, označovanom ako „slovenské drama“ má dvojica bratov Siakeľovcov, zástupcov spoločnosti Tatra Film Corporation, ktorí prišli na Slovensko zo Spojených štátov ako režisér a kameraman. Film od začiatku čelil veľkým finančným problémom, našťastie sa však všetko podarilo. Nakrúcalo sa pol roka v reálnych exteriéroch v Blatnici pri Martine a v kaštieli v Štiavničke, niektoré interiérové scény sa dokončovali v ateliéroch v Prahe.
Film, v ktorom hral hlavnú úlohu Theodor Pištěk starší, mal premiéru 21. 11. 1921 v Žiline, o štyri dni neskôr v Prahe a 1. decembra v Chicagu. Príjmy však nepokryli náklady na výrobu a Tatra Film Corporation už nikdy nenakrútila žiaden film.
.český úspech
Omnoho väčší úspech zaznamenal Jánošík z roku 1935, ktorý nakrútila brnianska spoločnosť Lloyd film. (Bol to, mimochodom, jeden zo štyroch filmov so slovenskými dialógmi, nakrútených v období rokov 1933 – 1939.) Réžie filmu sa ujal režisér slovenského pôvodu Martin Frič, ktorý do úlohy Jánošíka obsadil dovtedy neznámeho ochotníckeho herca Paľa Bielika (Theodor Pištěk hral grófa Markušovského).
Ani vo Fričovom filme nešlo o psychológiu, ale o boj dobra so zlom, o zápas osamelého hrdinu s presilou moci, ktorú, samozrejme, stelesňovali maďarskí feudáli, čo malo z následok, že oficiálne maďarské miesta bránili jeho uvedeniu na benátskom festivale v roku 1936, čo sa im však napokon nepodarilo.
Zaujímavosťou je, že pôvodne sa predlohy – divadelnej hry moravského dramatika Jiřího Mahena – mal a chcel ujať český filmár a tvorca filmu Zem spieva Karel Plicka, ten však nezískal peniaze a nakoniec sa mu ušla len spolupráca na scenári.
.organizovaný odboj
Tretie spracovanie témy prišlo v roku 1963. Historický kostýmový veľkofilm Jánošík I – II, uvedený pri príležitosti 250. výročia smrti národného hrdinu, režíroval Paľo Bielik, ktorý hlavnú úlohu zveril Františkovi Kuchtovi.
Bielik predchádzajúce verzie očistil od zázrakov, ako boli čarovný opasok a valaška, a dôsledne ho aktualizoval v duchu realistickej hodnovernosti. Jánošíkovská družina predvádza vo filme priam vojensky organizovaný odboj a film nemá ďaleko od marxistickej predstavy triedneho boja. Ako píše Jelan Paštéková v Dejinách slovenskej kinematografie: „Bielikov socialistickorealistický gambit obetoval v mene triednej a kauzálnej sofistiky pravdu poézie národného mýtu, ktorú vyzdvihovala ľudová tradícia. Nenaplnil ho však autentickou faktografiou, ale fiktívnou verziou histórie, ktorá sa pokúša nahradiť zdanlivú chudobu tej naozajstnej.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.