Majstri

Niežeby domáci majstri predtým neexistovali, prípadne, že by neboli aj v iných krajinách, ale počuť cirkulárové riffy a priam strojový rytmus miešačky ešte aj v nedeľu na obed sa dá hádam len u nás.  

Neodmysliteľný kolorit slovenského vidieka majú na svedomí všetci tí, ktorí majú o sebe predstavu, že to zvládnu lepšie ako profesionáli, že ušetria a že okoliu ukážu, ako vyzerá skutočný chlap. Sú aj takí, ale ani zďaleka nie všetci. Pozrime sa teda na ich typológiu (názvy jednotlivých typov uvádzame z úcty k Přemkovi v češtine). 

„Všeuměl“ by mohol, aspoň na tom vidieku, niesť aj označenie „svokrin sen“. Väčšinou býva utiahnutejší a vždy ochotný pomôcť, a to aj bez nároku na odmenu. Dokáže takmer všetko a ešte donedávna bol kráľom dediny. Kým ešte neboli autá ovládané počítačmi, zvládal celé vozidlo: od vyklepania nárazníka cez výmenu platničiek až po rozobratie prevodovky. 

Všeuměl sa však púšťal aj do výroby vlastných strojov. Od tých jednoduchších, ako je elektrická kosačka či cirkulár cez zváračku, hobľovačku a miešačku až po minitraktor. 

Žiaľ, dnes je, zdá sa, za horizontom. Výrobcovia áut jeho prácu redukujú len na spomínané vyklepávanie a odkedy je v obchodoch aj niečo dostať a je to dokonca lacné, záujem o jeho služby upadá. Ale ktovie, možno za to môže len tá svokra, ktorá síce oceňovala všeumělovu zručnosť, ale odkedy prišiel do rodiny, chcela mať jeho schopnosti k dispozícii len ona sama.  

Všeuměl však nemusí zúfať. Veľakrát sa stalo, že vstupom do manželstva sa z neho stal pedant. Ten pracuje často už len doma, a teda nemá také široké pole pôsobnosti. Po prvých rodinných nákupoch za hranicou sa vzhliadol v čistučkých a vyzdobených rakúskych domčekoch a teraz usilovne kopíruje, čo sa dá. 

Zostavovanie malotraktora vymenil za prácu v dome a v jeho okolí. Je schopný vysústružiť vkusné zábradlie, obložiť kúpeľňu, vymaľovať izby i nastriekať dom. Na vybrúsenie drevenej podlahy či podobné prkotiny si nikdy nevolá profesionála (ktorý je často profesionálom len podľa mena), ale požičia si náradie. 

Tento postoj má veľa výhod: na rozdiel od profesionála príde väčšinou v ten deň, keď to sľúbil, poupratuje po sebe a ani toľko nezje a nevypije. A keďže nad ním bdie starostlivá rodina, nemôže si ani veľmi vyskakovať, či nebodaj niečo odfláknuť. Nakoniec, vôbec to nemá v povahe.  

„Břídil“ robí to isté ako pedant i všeuměl. Tento typ sa však stal obeťou zákerného aktu: v minulosti ho nejaký zlomyseľník za nejakú prácu pochválil či nebodaj povedal, že sa na ňu hodí, a břídil tomu uveril. Nie je nič horšieho. 

Keďže uveril svojmu poslaniu, dnes sa bez mihnutia oka rýpe vo vlastných i cudzích strojoch. Väčšinou rozoberá, ale málokedy skladá. A keď už zloží, väčšinou to nefunguje. A keď aj funguje, tak nie dlho. 

Břídila prezradia mnohé veci. V prvom rade je to jeho náradie. Väčšinou má doma množstvo nepotrebných kľúčov nezmyselných veľkostí (ale ktovie, možno sa raz odhodlá zaťahovať šrauby spájajúce koľajnice s podvalmi), má v nich bordel, namiesto nákupu novej násadky zlepí lepiacou páskou puknutú starú. A nové náradie nakupuje zvyčajne podľa ceny a atraktivity obalu. 

Břídil sa prezradí aj pracovným postupom, keď, obrazne povedané, začína stavať dom od strechy. Žiaľ, pre břídilových „klientov“ je už vtedy neskoro. Povedať človeku, ktorému v mladosti niečo nabulikali, a teraz mu to ľudia potvrdzujú tým, že ho ustavične volajú k práci, pravdu do očí, je neskutočne ťažké. 

„Kecal“ je v našej typológii terminálnym štádiom břídila. Aby nedošlo k omylu: terminálne štádium neznamená, že je na konci so silami či na konci života, ale to, že všetku svoju energiu sústredí na prácu s jazykom. 

Tento otravný typ (na rozdiel od břídila sa na ňom nedá ani zasmiať) znechucuje svojimi dobre mierenými radami všetkých zúčastnených. Radí majstrovi, ako má čo spraviť, uchytiť, rozobrať, zložiť, ako sa to kedysi robilo lepšie a ako to dnes už vôbec nejde. 

Z odtoku, ktorý umiestnil na najvyššie miesto sprchovacieho kúta, spraví vo svojej hlave dielo neoceniteľnej kvality. Z náhodne poskladaného tranzistora, ktorý akýmsi zázrakom ešte nejaký čas fungoval, vyvodzuje ďalekosiahle závery o svojej technickej zdatnosti. Určite by dokázal postaviť a sprevádzkovať aj jadrový reaktor (prípadne by po výbuchu vedel, čo robiť a ako hrubou vrstvou betónu to zaliať), ale s tým sa nechce zdržovať, pretože momentálne radí v okolitých domoch s úpravou predzahrádky i stavbou letnej kuchyne. To jediné, čo ho spája s všeumělom je to, že je, skrátka, na roztrhanie.