Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Bolo mi smutno, aj keď som sa usmievala. Šiel tou tržnicou obklopený nadšenými našincami pridržiavajúcimi ho ako drahokam, šiel však tou halou celkom sám. Tak ako kráča sám týmto svetom už 50 rokov. Usmieva sa na svet a svet sa usmieva na neho.

A mne je do plaču. Je škoda, že sa s tým neurobilo niečo vtedy, keď to bolo čerstvé. Vtedy keď ich vraždili a ponižovali, vtedy keď pálili kláštory a telá mníchov, vtedy keď chceli vyhnať dušu Tibetu. Navštívila som dalajlámovo bydlisko v Indii, videla som stovky jednoduchých mníchov ako je on, ale predsa mi vhŕkli slzy do očí, keď som videla jeho pohľad. Nikto im nepomohol, nikto im nepomáha a nikto im ani nepomôže. Svet to bude dokumentovať, venuje im titulné stránky, keď potečie krv, bude o tom hovoriť, dokoca vznikne aj pár petícii, ale nikto im nepomôže. Žijem v Nepále, v krajine, kde končia tí, čo to už v Tibete nemôžu vydržať. Krajina je plná utečeneckých táborov, tibetských fabrík na koberce, tibetských buddhistických kláštorov, tibetských mníchov v červených rúchach...Tibeťanov, čo sa narodili v Nepále, ale aj tých, ktorí prišli spoza hôr, z krajiny, ktorá kedysi bola Tibetom. Prechádzala som sa jedného dňa okolo Boudhy, najväčšej buddhisktickej stúpy na svete, okolo ktorej krúžia denne stovky pútnikov, mníchov a veriacich. Zastavil ma buddhistický mních s pohľadom, na ktorý nezabudnem. Bola v ňom smrteľná dávka strachu, radosti, prehry aj víťazstva zároveň. Zmätene, ale aj radostne sa obzeral okolo seba, ako dieťa v lunaparku, a chcel sa so mnou odfotiť. Prvýkrát videl bielu osobu. Prvýkrát videl slobodu. Nemusel nič vysvetľovať, bolo to jasné. Jeho rúcho bolo dosť ošúchané, líca ošľahané vetrom, oči plné nádeje aj sklamania. Vytiahol starodávny foťák na film a jeho kamarát mních nás cvakol. Bolo mi ho ľúto, ale tešila som sa, že to spravil, až do Káthmandu...keď som pred týždnom videla dalajlámovi do očí, dotkli sa ma. Zakýval nám, usmieval sa, ale nebol to víťazoslávny výraz pápeža v papa mobile. Bol to výraz porazených, a čo je horšie, zmierených s porážkou. Dalajláma vie, že mu nepomôžeme, ani Amerika mu nepomôže, vie, že jeho ľudia to sami nedokážu a on revolúciu sám tiež nespraví. Napriek tomu sa ujal roly toho alternatívneho pápeža, a chodí nám rozsievať pokoj do duší. Nezachráni tým Tibet, nie v krátkodobomn meradle. Robiť však svet lepším môže raz zachrániť niekoľko Tibetov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite