Rokenrol z dobrej rodiny

Zdá sa, že slovenský punk sa vyvíja v rytme päťročníc. Iba nedávno oslávili svojich 25 či 20 rokov fungovania Zóna A so Slobodnou Európu, týždeň pred nimi si 10. výročie pripomenuli borci z Rozporu. Dnes sú na rade Vandali. Na scénu vstúpili istým krokom v roku 2004 a od začiatku hrajú vysokoenergetický, vynaliezavý punk, bodujúci najmä svojráznymi textami. Pôvodne pritom išlo iba o bočný projekt originálneho grindcorového zoskupenia ČAD, ktorého členovia, gitarista Pišta, basgitaristka Basia a bubeník Valér si jedného dňa povedali, že by to chcelo aj niečo jednoduchšie a melodickejšie. Ubrali z tvrdosti, no z originality ani kúsok. Dnes má „bočný projekt“ na konte dva albumy (aktuálny Rev rokenrolu vyšiel vlani), koncertuje častejšie ako jeho extrémnejší súrodenec a v rámci osláv prvej úspešnej päťročnice vystúpil minulý pondelok v bratislavskom klube Randal.

Podarené plagáty v štýle sci-fi 80. rokov na dnes sľubovali ako „translunárny predvoj“ kapelu Anonym Kids z Nového mesta nad Váhom. Tí v Bratislave nehrali prvýkrát, úlohy zahusťovača tanečného parketu sa chopili statočne a vďaka sugestívnemu prejavu speváka nakoniec aj úspešne.

Potom už na pódium vtrhnú hedlajneri vo vesmírnych kostýmoch a bez rečí spustia. Najprv hromobitie bicej súpravy: Valér valí naplno od prvého taktu, pivničným priestorom klubu poskytne deratizáciu zdarma. Na lavínový podklad kladie ďalšiu vrstvu Basia, ktorá sa nebojí oprieť ani do najhrubšej struny svojej päťstrunovej basy a dáva zvuku kapely moderný bručivý spodok. Prirátajme k tomu nabrúsené gitarové akordy, Pištovo neotesané bel canto, výrazom oscilujúce medzi Misfits a Karlom Gottom, a máme predstavu o mimoverbálnej výzbroji Vandalov. Nebyť fanúšikov, znalých textov, museli by si s ňou dnes pri nedokonalom zvuku vystačiť. Spieva sa však radostne spolu, a viditeľne sa bavia aj špeciálni hostia, gitarista Tomax z Karpiny a speváčka Živých kvetov Lucia Piussi, v ktorej podaní dostáva dámsky manifest V cukrárni nový náboj.

Vychýrené texty Vandalov sú hravou poéziou, namiešanou z Pištovej slabosti pre osudy malých ľudí (diptych SBSkár a Pekárka), každodenných i nadčasových ľudských tém (Pri páse a Staroba) alebo kritiky malomeštiactva (Plesová sezóna). Je to radostné a pozitívne, občas možno insitné. Ako zlatá niť sa všetkými námetmi vinie neutíchajúca radosť zo zvuku magického slova „rokenrol“ a frontmanov dobrácky humor rôznych stupňov náročnosti. Nejde o cynické provokatérstvo Karpiny alebo roztopašnú satiru à la Horkýže slíže. Vandalský úsmev sa nezvykne kriviť do zlomyseľnej grimasy. Prímes kvalitnej srandy posúva do veľmi požívateľnej roviny aj mravoučnú zložku, ďalšie poznávacie znamenie Vandalov. Použité vulgarizmy tu možno vnímať ako techniku tlmočenia do jazyka adresáta. Keď Pišta medzi piesňami hovorí o nástrahách omamných látok, nezdravých trendoch estetiky ženskej postavy alebo nabáda „stejdždajverov“, aby si neublížili, pôsobí to takmer otcovsky. Rodinný prístup je zreteľný aj v ďakovnej piesni Mame („aj tanier plný naloží / aj na Martensy prispeje“), či v jednom z najpodarenejších kusov Tatovi, ktorý sa pozastavuje nad neľahkosťou rovnakého gesta medzi synom a otcom. A propos, Pišta a Basia sú súrodenci, a v rodinnom duchu spolu s Valérom okrem dvoch kapiel stíhajú publikovať hravé knihy z Pištovho pera či točiť videoklipy. „Už dávno sme pochopili že rodina, to je mafia. To je ten základ, ktorý neoklameš.“ Hovoriť o takýchto veciach na punkovom koncerte je oveľa ťažšie ako poslať tradičné hodnoty a rodinné zázemie do čerta. Samozrejmosť, s akou si Vandali držia túto líniu, je na nich možno tým najzaujímavejším. 

Zdá sa, že v našom punku vznikne každých päť rokov kapela, ktorá nastolí trend a stane sa inšpiráciou pre množstvo nasledovníkov. Tak to bolo u Zóny A, Slobodky či Rozporu. Kiežby sa tak stalo aj v prípade Vandalov. Slobodná punková duša tiež potrebuje dobré rodinné základy.

Vandali, 14. september 2009, Randal, Bratislava.