Pochybnosti o Medžugorí

K dvom dievčatám sa pridávajú kamaráti, ktorí nasledujúci deň taktiež uvidia zjavenie. Počet vizionárov sa tak ustáli na čísle šesť. Panna Mária sa deťom ukazuje každý deň. Najprv na neďalekom vrchu Podbrdo a neskôr v samotnom medžugorskom Kostole svätého Jakuba. Údajne ju videlo aj niekoľko františkánov, ktorí pôsobili v Medžugorí. Panna Mária sa prítomným vizionárom predstavila ako Kráľovná pokoja. 

Od týchto tajomných udalostí začali do dedinky Medžugorie prúdiť tisíce pútnikov. Doteraz sa ich počet odhaduje na 30 miliónov.  Dĺžka zjavení a ich forma však nemajú v dejinách katolíckej cirkvi obdobu. 

Cirkev však konečné stanovisko k fenoménu Medžugorie nevydala.  Prečo? Jednak pri podobných úkazoch vždy postupuje pomaly. Jednoznačné potvrdzujúce alebo odmietavé stanovisko dáva až po ukončení zjavení, a v Medžugorí zjavenia stále trvajú. Lurdy či  Fatima dostali cirkevné schválenie až po štyroch, respektíve trinástich rokoch od zjavení.

Mostarská diecéza, do ktorej Medžugorie patrí, vykonala dodnes niekoľko šetrení udalostí, no závery, ku ktorým dospela, vyvolávajú o zjaveniach pochybnosti. 

V rokoch 1982 až 1990 vznikli na podnet medžugorských udalostí tri komisie. Ich úlohou bolo objasniť, čo sa v Medžugorí deje a či sú tvrdenia vizionárov pravdivé. Prvá z nich pracovala od roku 1982 do roku 1984 v zložení štyroch teológov, dvoch kňazov a dvoch rehoľníkov. Komisia sa zamerala na vyhlásenia vizionárov, že Panna Mária ukáže ľudom veľké znamenia. Piati z vizionárov vtedy odmietli odpovedať na otázky komisie s odôvodnením, že im to Panna Mária zakázala. Odhodlal sa iba Ivan Dragičevič. Pravosť jeho výpovedí sa dodnes nepotvrdila. Prvá komisia prišla k záverom, ktoré neskôr zhrnul pre Kongregáciu pre náuku viery vtedajší mostarský biskup Žanič. V dokumente konštatoval, že „Madonna“ z Medžugoria priniesla viac zmätku a chaosu, ako bolo v diecéze predtým. „A preto nemohol tieto zjavenia prijať ako prichádzajúce od Boha,“ píše v dokumente Medugorje: Secrets, messages, vocations, prayers, confessions, commissions súčasný mostarský biskup Radko Perič.

Druhá komisia, ktorá pracovala od roku 1984 do roku 1986 a zriadil ju tiež biskup Žanič, prišla k záveru, že sa „nepreukázalo nadprirodzené“.Po skončení vyšetrovania miestna biskupská konferencia dvakrát vyhlásila, aby ľudia a kňazi počkali na posúdenie cirkvi a do Medžugoria neputovali.

Tretia komisia pracovala od roku 1987 do roku 1990 a usporiadala s vizionármi 27 sedení. Počas skúmania sa verejnosť nedozvedela žiadne podrobnosti, keďže účastníci celého procesu boli pod prísahou. Na konci vyšetrovania však Biskupská konferencia Juhoslávie vydala v roku 1991 Zadarskú deklaráciu, v ktorej sa okrem iného píše: „Na základe štúdií, ktoré boli doposiaľ vykonané, nemožno potvrdiť, že tieto záležitosti sa týkajú nadprirodzených zjavení.“ 

Už v spomínanom dokumente biskupa Radka Periča (Medugorje: Secrets, messages, vocations, prayers, confessions, commissions) sa píše aj o ďalších pochybnostiach okolo zjavení. Podľa výpočtov sa do roku 2004, keď bol dokument vydaný, uskutočnilo v Medžugorí okolo 33 320 zjavení. Všetkým vizionárom sa do určitého času zjavovala Panna Mária denne. Od istého času sa však denne zjavuje iba trom z nich. Vicke Ivanovič, Mariji Pavlovič a Ivanovi Dragičevič. Prvej menovanej sa údajne stáva, že máva aj desať zjavení za deň. Ďalší traja – Mirjana Dragičevič, Ivanka Ivankovič a Jakov Čolo – majú zjavenia iba raz ročne, zvyčajne na výročie začiatku zjavení. Pozoruhodné je, že nie všetky zjavenia sa uskutočňujú v Medžugorí. To znamená, že nie sú viazané na miesto, ale na konkrétnu osobu. Napríklad Ivana Dragičevič dostáva zjavenia v Bostone, kde žije  s rodinou.

Počas samotných zjavení dostali vizionári niekoľko tajomstiev. Údajne ich má byť až 57. Majú byť postupne zverejnené. Doteraz sa však verejnosť nedozvedela ani jedno, pretože Panna Mária to vizionárom – ako tvrdia – ešte nedovolila.

Núka sa porovnanie so zjaveniami, ktoré katolícka cirkev oficiálne uznala. V Lurdoch sa Panna Mária zjavila malej Bernadette, ktorej sa predstavila ako Nepoškvrnené počatie. Zjavila sa jej celkovo 18-krát. Vo Fatime sa Panna Mária ukázala trom deťom a prestavila sa im ako Kráľovná ruženca. Celkovo sa im zjavila šesťkrát a odovzdala im jedno tajomstvo, ktoré ma tri časti. 

Po začatí zjavení sa v diecéze Mostar-Duvno objavili problémy s neposlušnosťou niektorých františkánov voči cirkevným autoritám. Vizionári sa v niekoľkých prípadoch rebelujúcich duchovných zastali – vraj ich Panna Mária považuje za vzorných kňazov. Ide najmä o prípad dvoch z nich, Ivicu Vega a Ivana Prusinu, ktorí najviac brojili proti cirkevným autoritám. Títo dvaja následne dostali zákaz slúžiť svätú omšu a spovedať. No Panna Mária údajne v zjavení hovorila opak. Píše sa o tom v dokumente biskupa Žaniča The Truth About Medjugorje z roku 1990, kde sa cituje úryvok rozhovoru medzi kňazom a Vickou, ktorá hovorí: „Sú neviní. Biskup urobil chybu. Môžu zostať v Mostare. Občas môžu slúžiť omšu, ale do času, kým sa veci neupokoja, by sa mali vyvarovať publicity.“ Na otázku, či Panna Mária hovorí, že môžu spovedať, Vicka odpovedala kladne. Dodnes sú však obaja kňazi suspendovaní a jeden z nich už dokonca ženatý.

Známi sú aj ďalší dvaja. Jozo Zovko a Tomislav Vlašič. Jozo Zovko bol v 80. rokoch duchovným radcom vizionárov. No v roku 2004 ho biskup Perič suspendoval. V júli tohto roku bol suspendovaný a nadobudol laický stav Tomislav Vlašič, ktorý stál pri mladých vizionároch od samotného začiatku zjavení. Dôvodov, prečo Vlašič už nie je františkánom a nemôže vysluhovať sviatosti, je niekoľko: „Rozpory v rozširovaní pochybného učenia, manipulácia s faktmi, podozrivý mysticizmus, neposlušnosť voči autorite a obvinenia z prehrešenia sa voči šiestemu prikázaniu.“ 

Pre všetky tieto dôvody sú púte, ktoré sa konávajú do Medžugorja, dosť nejednoznačná záležitosť. Z pohľadu katolíckej cirkvi je rozdiel, s akým cieľom sú púte do Medžugoria organizované. Ak je to iba kvôli modlitbe, cirkev nevydala v tomto smere žiadny zákaz, len obmedzenie, ktoré hovorí, že takéto púte nesmú byť organizované biskupom, diecézou ani farnosťou.

Ak sú však púte organizovane kvôli zjaveniam, cirkev ich výslovne zakazuje. Píše o tom bývalý juhoslovanský kardinál Franjo Kuharic v dokumente z roku 1987: „Nie je dovolené organizovať ani púť, ani inú náboženskú manifestáciu založenú na údajných nadprirodzených povahách, ktoré sa pripisujú medžugorským udalostiam.“ 

Podobný názor zastáva teraz už bývalý sekretár Kongregácie pre náuku viery Tarcisio Bertone, ktorý v jednom liste píše, že púte, ktoré sa zameriavajú na zjavenia, nie sú dovolené, pretože by to „mohlo byť v protirečení so Zadarskou deklaráciou, ktorú vydali juhoslovanskí biskupi v roku 1991“.

Bývalý hovorca Svätej stolice Joaquin Navarro-Valls ešte v jednom komuniké uvádza, že ani púte organizované s cieľom modlitby neznamenajú, že by fenomén Medžugorie bol uznaný cirkvou. 

V Medžugorí sa podľa všetkého udialo mnoho uzdravení. Lenže doterajšie výsledky vyšetrovaní a vyhlásení cirkevných autorít naznačujú minimálne to, že so zjaveniami niečo nie je v poriadku. Aj súčasný pápež Benedikt XVI. na otázku, či zjavenia budú uznané, odpovedal vyhýbavo.

Zdá sa, že Medžugorie sa tak skoro nepripojí k mestám ako Fatima či Lurdy. Ak sa tak niekedy vôbec stane.