Veľká kríza

A prichádza naozaj so zaujímavými postrehmi. Všíma si napríklad, že nezamestnaní muži v USA nevinili za svoju situáciu až tak vládu či bankárov, ale predovšetkým seba. Boli vychovávaní k  individualizmu, a keď stratili prácu, brali to ako vlastné zlyhanie. Stúpal počet samovrážd, návštev u psychiatrov, ale aj emancipácia žien. Tie sa stali v niektorých rodinách živiteľkami, a preto neboli závislé od mužovho zárobku. Stúpa aj predaj antikoncepcie, a navyše muži strácajú záujem o sex, lebo sú frustrovaní z ničnerobenia. 

Kríza dokonca podľa niektorých odborníkov prispela k zdraviu ľudí. Tí začali jesť menej a zdravšie. Vodička však uvádza, že na druhej strane hladovanie a vynechanie návštev drahých doktorov malo za následok medzi deťmi viacero chorôb, ktoré sa pred krízou už vytratili.  Stúpla návštevnosť verejných knižníc, lebo nezamestnaní tam v teple mohli tráviť čas, aj kiná boli preplnené. Hollywood vyrábal veľa trhákov. Prekvitali hazardné či pyramídové hry. Populárne sa stalo Bingo či výherné hracie automaty. V tom čase vymyslel nezamestnaný predavač Charles Darow hru Monopoly a nezamestnaný architekt Alfred Butts stvoril Scrabble.

V čase krízy sa v USA zmenil aj spôsob nakupovania, ale aj predaja. Vznikli supermarkety s lacným tovarom, ale aj marketing a public relations. Robili sa prieskumy trhu a študovalo sa, ako predať tovar ľuďom, ktorí chcú šetriť. Vodička spomína ľudí, ale aj firmy, ktoré aj v čase krízy zarábali. Zväčša preto, lebo sa nebáli inovácií. Chemický koncern DuPont napríklad začal vyrábať nylonové pančuchy a tie išli na dračku. Wiliam Benton sa stal milionárom, pretože založil úspešnú reklamnú agentúru.

Pri opise veľkej hospodárskej krízy v Európe sa autor zameral na rozdiely v jej intenzite v jednotlivých krajinách. Napríklad Rakúsko či Československo zasiahla kríza výraznejšie ako Veľkú Britániu či Švédsko. Zaujímavý je opis boja proti kríze z tejto severskej krajiny. Tam sa totiž k moci dostali sociálni demokrati, a ako by človek čakal, začali zasahovať do ekonomiky. Na rozdiel od dnešných socialistov to robili rozumne. Rýchle znížili dane a zvýšili minimálnu mzdu, aby mali ľudia čo utrácať. Napumpovali peniaze do verejných prác, zdravotníctva či dôchodkov, ale na druhej strane zrušili dane zo zisku podnikateľov, aby ich podporili v investíciách. Štát vytvoril síce veľký deficit, ale kríza bola vo Švédsku miernejšia a trvala kratšie. Horšie na tom bolo Nemecko. V uliciach sa bili komunisti s nacistami a radikaliznmus kvitol. Hitler frustrovaným chlapom ponúkol polovojenskú uniformu, bitky a vrátil im mužnosť verejnými projektmi, ako boli stavby diaľnic. Pritom ešte pred krízou nacisti plány stavať diaľnice kritizovali, pretože podľa nich boli len pre boháčov, ktorí majú autá. A Hitler šikovne využil krízu aj na nenávisť proti Židom. Nahovoril ľuďom, že čo bankár, to Žid, a preto ich treba nanávidieť. 

Vodička vyvracia aj mýtus o tom, že medzivojnové Československo bolo skvelou priemyselnou krajinou. Hovorí, že síce bolo v porovnaní s inými krajinami strednej Európy v rebríčku priemyselných štátov vysoko, ale za Západom stále zaostávalo. Kríza ho, ako exportnú krajinu, postihla veľmi tvrdo. Rástol počet nezamestnaných, drobných krádeží a samovrážd. 

Napokon sa Vodička pokúša porovnávať súčasnú krízu s tou „Veľkou“. Nachádza veľa podobných čŕt. Snahy o šetrenie napríklad v tom, že si ľudia neplatia extra služby v mobile, nekupujú elektronické novinky tak často, snažia sa jesť menej v reštauráciách a zdravšie. Nechodia k drahému zubárovi či šetria na doprave. Objavujú sa aj frustrovaní muži v domácnosti. 

Ekonóm by povedal, že kniha je povrchná, nejde pod kožu všetkých problémov, ale nebol to ani jej zámer. Pre laikov je to osviežujúce čítanie.