Čo robiť, sudcovia?

O pár rokov neskôr, počas ktorých sa vtedy silné Združenie sudcov Slovenska húževnato uberalo k nezávislosti justície, vládol v práci sudcov relatívny pokoj. Napriek vytvoreniu sudcovskej samosprávy sa však začali prvé neorganizované útoky.

Uplynulo ďalších niekoľko rokov a chabé pokusy, nepostihnuté a neodstránené, nadobudli od roku 2006 inštitucionálny rozmer. Dnes je už vysoko organizovaný a deje sa za tichej podpory najvyšších držiteľov moci. V justícii sa kádruje ako za straníckych previerok v roku 1970. Aj zatiaľ nepostihnutí sudcovia sú vystrašení rovnako ako vtedajšia mlčiaca väčšina. A sudcovská samospráva, až na výnimky, tiež mlčí.

Dnes sa z tvorcov demokracie a otvorenosti v súdnictve stávajú obete. Bradáč, Urban, Dubovcová, Mojš, Kuchtová, Majchrák a ďalší sa stávajú symbolmi nechcených. A nejde už len o osobné útoky. Zreteľne sa už rysuje útok na samotnú podstatu – na otvorenosť justície a rodiacu sa nezávislosť sudcov.

Často si kladiem otázku, či je nás naozaj taká zúfalá menšina. Je to inak – tak ako po eufórii v roku 1968 prišlo vytriezvenie v roku 1969 a najmä 1970, tak po prijatí sudcovských kódexov a vstupe Slovenska do Európskej únie, po našom hlbokom nadýchnutí sa, si dnes musíme to, čo sme vytvorili na papieri, aj zažiť. A zdá sa mi, že sa to týka nielen sudcov, ale všetkých. Musíme sa jednotlivo zžiť s tým, čo vo vyspelých demokraciách obdivujeme, potrebujeme sa to naučiť prejaviť vnútri i navonok.

Kým prejde dnešné obdobie sudcu Lynča, kým si každý z nás naplno uvedomí silu svojho vedomia a svojej osobnosti, prejde asi dlhý čas. Ale stále verím, že dobro zvíťazí nad zlom. A potom budeme silnejší. Aj my, ktorí tým prejdeme preto, aby sa na súdoch dýchalo voľnejšie, aby sa nešikanovalo, aby sa opäť aktívne tvorilo. Až potom bude istota, že nám už nikto nebude lámať chrbticu, ak by sme si dovolili rozhodnúť inak, ako si ktosi želá.

Ak to však nemá trvať pridlho a ak nemá byť priveľa obetí, mali by sme sa vrátiť tam, kde sme prestali – vytvoriť silnú sudcovskú organizáciu (ako bola tá Bradáčova) pre tých, ktorým je zákonnosť a spravodlivosť celoživotným krédom. Pretože o pár rokov budú mimoriadne žiadaným artiklom.