Bola tam voda a lesy, ktoré sú pri výrobe papiera najdôležitejšie. Leicht bol majiteľom papierne do roku 1837. Po jeho smrti prevzal v roku 1838 podnik Štefan Ruttkay, ale už o dva roky dostala papiereň nového majiteľa. Kúpil ju Viliam Moriz Scholss z Hainburgu. Ten premenil podnik v roku 1846 na účastinnú spoločnosť. Pod jeho vedením sa do fabriky nakúpili stroje a začala sa strojová výroba papiera. V roku 1866 kúpili papiereň banskobystrickí mešťania Henrik Gottlieb Stadler a Johan Bernard Hüttner.
Stadler v roku 1899 z firmy vystúpil a továreň viedli synovia a príbuzní J. B. Hüttnera – Ján, Henrich a Bruno. Za Hüttnerovcov zaznamenala fabrika veľký rozmach vo výrobe a harmanecký papier sa vyvážal do 46 krajín sveta, medzi inými aj do Číny, Japonska a do Indie.
V júli 1904 vypukol v papierni požiar, ktorý zničil tri štvrtiny závodu. Výroba sa obnovila až o rok za pomoci pôžičky od budapeštianskej Hazai banky. Táto banka v roku 1906 prevzala papiereň do svojho vlastníctva. Za účelom rýchleho spojenia s Banskou Bystricou na vlastné náklady postavili v rokoch 1912 až 1913 železničnú trať z Harmanca do Banskej Bystrice, ktorá je využívaná dodnes. Pod vedením Hüttnerovcov došlo v roku 1910 aj k registrácii ochrannej známky Biela labuť, ktorú podnik používa dodnes.
Po prvej svetovej vojne sa papiereň v dôsledku povojnovej hospodárskej krízy dostala do problémov. Úvermi jej pomáhala Moravská agrárna a priemyselná banka, ktorá firmu v roku 1924 prevzala. Medzi vojnami vyrábala fabrika aj dámske vložky a detské plienky z buničitej vaty, akési predchodkyne dnes známych pampersiek. Moravská agrárna a priemyselná banka bola majiteľkou papierne do roku 1945, keď bola znárodnená. V Harmanci sa hygienické papiere vyrábali od roku 1899. Predchodcom dnešných kotúčikov bol skladaný toaletný papier, za socializmu známy ako Japan. Jedna jeho strana bola drsná a druhá hladká. Nebol snehobiely, pretože sa na jeho výrobu používala nebielená buničina a drevovina. Dnes používaný kotúčikový toaletný papier začali v Harmanci, ako prví v bývalom Československu, vyrábať až v roku 1972.
Po roku 1989 bola fabrika sprivatizovaná investičnými fondmi a postupne sa na konci 90. rokov dostala do väčšinového vlastníctva priemyselno-investičného holdingu Eco Invest, za ktorým stojí známy slovenský podnikateľ Milan Fiľo. V roku 1999 sa všetky produkty SHP Harmanec začali predávať pod značkou Harmony, s výnimkou toaletného papiera Harmasan.
V roku 2002 sa Harmanecké papierne sa začlenili do SHP Group a zmenili názov na SHP Harmanec.
Zdroj: www.harmanec.sk, www.shpgroup.eu
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.