Dubnica

Tieto a mnohé iné otázky treba zodpovedať v príprave v súčasnosti najvýznamnejšieho atletického mítingu na Slovensku. Siedmy ročník, ale tretí samostatný (dovtedy to bol doslova most s Banskou Bystricou) bol v nedeľu. V tridsaťtisícovom meste zrazu olympijskí víťazi a majstri sveta. Vyhľadávač google potom ponúka pri slove Dubnica médiá z celého sveta, ktoré o mítingu informovali. Napríklad Edmonton Sun, Radio Jamaica a samozrejme susedia z Poľska, Maďarska a Česka v hojnej miere. Po skončení si celý tím povedal, stálo to za to, aj keď prípravy nie sú jednoduché. 

Najťažšie a najzložitejšie je získať financie, všetko ostatné je ako-tak k dispozícii: kontakty na svetových atlétov, skúsený tím organizátorov, v súčasnosti najkvalitnejší atletický štadión na Slovensku a predstava, ako to všetko pospájať. 

Tradícia a záujem už po šiestich ročníkoch existuje, prípravy na ten siedmy však hatí hospodárska kríza. Veľkí globálni hráči na slovenskom trhu na atletiku nepočujú. Škoda, kde inde (hádam s výnimkou vodného slalomu) máte u nás každoročne olympijských víťazov a majstrov sveta? Našťastie však existuje skupina priateľov a podporovateľov, ktorí napriek kríze zabrali a „Most“ môže byť. A aj štát si uvedomuje, že takýchto podujatí Slovensko veľa nemá. 

V spoločnosti hostiteľských miest iných mítingov Európskej atletickej asociácie (napr. Barcelona, Moskva, Varšava) je Dubnica nad Váhom jedným z najmenších. Mesto by pomohlo aj viac, ale má svoje problémy. Ostáva však veriť, že vzhľadom na enormnú celosvetovú propagáciu Dubnice vo svete prostredníctvom atletiky bude podpora každým rokom narastať. Veď čo by taká Bratislava (s bývalou PTS) dala za takéto podujatie.

Vstupenky išli na dračku, najviac zabral vlastný predaj organizátorov po dubnických firmách a školách, ale aj v okolí. Skromný začiatok predaja cez internetového špecialistu na predaj vstupeniek je tiež pozitívnou lastovičkou. 

Prišla aj nová supermoderná klietka pre kladivo z Poľska, ale chyba lávky. Už sa nestihne vybudovať nový kruh a všetky ďalšie nevyhnutné úpravy v súvislosti s inštaláciou. Tak až na budúci rok. 

Dubnická atletická mlaď si už zvykla: deň pred mítingom treba prísť popoludní na štadión. Nielenže dostanete tričko a nejakú sladkosť, ale získate aj autogramy a najmä si môžete zabehať so svetovými esami. 

Allen Johnson, Felix Sanchez, Aleen Baileyová, Stacy Dragilová a ďalší dostávajú anglicky hovoriacich pomocníkov z tých starších domácich atlétov. Najprv spoločné rozcvičenie pre všetkých, a potom sa rozchádzajú do skupín. Najväčší záujem je o štarty z blokov s Baileyovou a Jonesovou. Strieborná z Pekingu v sedemboji Hyleas Fountainová vysvetľuje abecedu skoku do diaľky, a potom konštatuje. „U vás by som bola rada trénerkou, bolo tam veľa šikovných detí.“ 

Starší to skúšajú v žrdi s Dragilovou. Skupina bežcov s dubnickým Keňanom Collinsom Kosgeiom (hosťuje za miestny Spartak a učí sa po slovensky) skúša rozcvičenie vhodné pre stredotratiara a vytrvalca. Na prekážkach s Johnsonom sú tí vyšší a starší. Kedy vám najbližšie pomôže takáto legenda – štyrikrát majster sveta, raz olympijský víťaz. „Akcia pre deti bola výborná, ešte rok vydržím behať, aby som sa k vám mohol vrátiť,“ povedal. 38-ročný atlét.

Začína sa to tradične s menšími problémami, to či ono nefunguje. Televízny satelit vyblokoval wi-fi pripojenie štadiónového informačného systému. Hlavný rozhodca naháňa kladivárov na rozcvičenie, ktoré sa musí odohrať do začiatku slávnostného otvorenia. Množstvo iných detailov, skúška mikrofónov, zníženie intenzity ozvučenia, ktoré je skvalitnené oproti bežnej prevádzke počas roka. 

Ukrajinský výškar Demjanjuk atakuje 228, keď už malo bežať slávnostné otvorenie. Ale réžia pretekov mu dáva priestor. Začína sa zmrákať, že by tradičný dážď z Moravy? Našťastie prepojenia na nebesia fungujú (viaceré modlitby a prítomnosť hovorcu Konferencie biskupov Slovenska, inak priaznivca športu, zrejme zaberajú). Mraky sa trhajú, prichádza slniečko, aj protivietor ustal. 

Veteránske autá, ktoré prevážajú hviezdy, síce čmudia ostošesť, ale ľudia sa dobre bavia. Guliar Cantwell si sadá so stípliarom  Kemboiom, ťažká a ľahká váha. Inak by to veterán neuniesol. Potom sólo pre našu Martinu Hrašnovú. Ako dobre sa organizuje, keď máte úspešného domáceho atléta. 

Potom sa začína. Kladivársky experiment neprináša nič veľkolepé, asi aj preto, že Charfreitag nie je vo svojej koži, Kozmus je zranený a Hrašnovej súperky stratili formu. Ale diváci sa tešia zo slovenského prvenstva. Bailyeová vyhrala stovku, ale rekord štadióna neohrozila, sama je nespokojná. Američan Rodgers plní na stovke plány a posúva najlepší výkon v Dubnici na 100 m na 10,12, čo je tretia najrýchlejšia stovka vôbec na slovenskom území. Pokusy o prvú pod desať treba odložiť o rok. 

Dráma a napätie na 400 m prek. mužov, rekordér štadióna Buckley je diskvalifikovaný pre nevydarený štart. Sanchez medzitým rozdáva autogramy, ale nevyhral – porazil ho Jamajčan Phillips (ďalší rekord štadióna 49,10). 

Potom priestor pre mlaď v rámci finále súťaže „hľadáme nového Jozefa Plachého“. Pred takou kulisou ešte žiadne z týchto detí nebežalo. Zážitok na celý život a motivácia pre tých, ktorí sa tento rok do finále nedostali. 

Medzitým skáče legendárna Dragilová rekord štadióna 447 a nálada so posúva správnym smerom, 5 500 divákov skanduje a tlieska. V tisícke žien zabehla Američanka Wurthová-Thomasová svetový výkon roka, v mužskom vydaní náš Repčík prepálil a nedokončil, tešil sa kenský junior Chepseba v kvalitnom čase pod 2:20. V stípli Keňan Kemboi potvrdzuje, že je svetovou jednotkou a posúva rekord štadióna o 11 sekúnd. 

Na rad prichádzajú dvestovky a obe prinášajú rekord štadióna pre zámorských atlétov (Jonesová z Panenských ostrovov a jamajský majster sveta v štafete Mullings). Rocková hudba popritom buráca pri guliarskych pokusoch, Poliak Majewski vracia prehru z MS v Berlíne americkému obrovi Cantwellovi, ktorý pôsobí akosi nemastno-neslano po týždňovom „relaxačnom“ pobyte v Chorvátsku. 

V diaľke plní Čech Novotný prianie moderátora presne na centimeter prekonáva rekord štadióna na 765 cm. Diaľkarom však fúka bočný vietor, a preto neskáču príliš ďaleko. Vyvrcholením sú oba prekážkové behy na záver. Najprv Čech Svoboda vyhral mužskú verziu a Johnson zabehol svetový rekord 38-ročných. Potom miláčik domáceho publika Dawn Harperová posúva po tretí raz vo svojich troch štartoch na Považí rekord štadióna na 100 m prek. na 12,57. Vzápätí sľubuje, že príde znova. 

Cenu Miss Sympatia, ktorú vymyslel čestný prezident klubu Milan Hort, získava aj pre svoj mediálne známy úsmev naša Hrašnová. No a sentimentálnou bodkou na záver bola rozlúčka so Stacy Dragilovou, priekopníčkou skoku o žrdi. Nie Londýn, New York alebo Berlín či Sydney (tam všade získavala triumfy) ale malá Dubnica na Považí je miestom jej rozlúčky. Dáma z Kalifornie, ktorá väčšinu kariéry strávila v Idahu, a teraz sa vracia do San Diega, kde si s diskárom Waltzom plánujú založiť rodinu. Nielen Stacy vypadla počas čestného kola slzička. 

Je to za nami, väčšina odchádza zo štadióna spokojná. Jeden z prominentov utrúsil „ani som netušil, že mi to tak rýchlo ubehne, dosiaľ som sledoval atletiku len v televízii, ale na živo je to ešte väčší zážitok.“