Je celkom možné, že Korcova kniha sa raz bude čítať ako úvod do jeho diela, a v prípade 49 odpovedí si to aj zaslúži. Korec rozumie komunizmu, nerobí mu problém pomenovať jeho zločineckú podstatu, vinníkov a kolaborantov vrátane tých, čo nosili kolárik. V tom je ešte aj dnes odvážnejší a poctivejší ako niektorí jeho mladší nasledovníci. Vie si napríklad položiť zaujímavú otázku, ako sa cítil Clementis krátko pred obesením, a aj si na ňu odpovedať. Jeho rozprávanie je pútavé, vrátane kapitoly, prečo nepodpísal Chartu 77. Výnimkou je však otázka týkajúca sa legiend slovenskej podzemnej Cirkvi, Krčméryho a Jukla. Korcovi vadí Krčméryho afinita ku KDH a Juklovo zapojenie do Povstania. „Používali účastníci Povstania dávne známosti a kontakty aj v nasledujúcich rokoch?” pýta sa Korec a odpovedá si: „Neviem, naozaj neviem. Bojím sa na to myslieť. Veď sme roky spolupracovali naskrz ako veriaci.“ Je to zbytočné obvinenie muža, ktorý bol odsúdený na 25 a odsedel si 12 rokov, dobrovoľne sa vrátil z cudziny do normalizačného Československa a svojou činnosťou zásadným spôsobom prispel k pádu komunizmu. Je to viac než zbytočné, je to hanebné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.