Začnime zhrnutím faktov. Polícia prirýchlo ukázala na troch františkánskych mníchov, pričom s lajdáckou ľahkosťou ignorovala veľmi zásadné rozpory prípadu. Mnísi, ktorých v máji hľadalo policajné komando v bratislavskom kláštore, tam od októbra nežili, mená nesedeli, miesto činu bolo možné ľahko spochybniť (neskôr dokúpená sedačka) a detské omše sa v čase nepotvrdeného trestného činu nekonali. Polícia napriek tomu postupovala radikálne. Mníchom boli prehľadané izby, prelistované knihy vrátane modlitebných, odobraté osobné veci, mobily, USB kľúče, CD. Tam sa to však neskončilo – dôležitá svedkyňa tvrdí, že jej krivá výpoveď proti františkánom bola vynútená pod nátlakom polície!
Polícia navyše nebola schopná hodnovernej komunikácie. Policajti oficiálne mlčali, rovnako minister vnútra, súčasne však prispievali do bulvárnej vojny, ktorej kraľovala televízia JOJ. Jej informácie z „policajných zdrojov“ hovorili o nájdených homosexuálnych časopisoch či DVD s detskou pornografiou. Nezmysly, opreté o autoritu polície, polícia nevyvracala, hoci jej práca je založená na dôvere obyvateľstva. Bránili sa iba samotní františkáni.
A napokon bodka za prípadom – chlapci zmenili výpovede, františkáni ich teda nezneužívali, obvinenie smeruje do okolia rodiny Lukáša a Alojza. Polícia aj minister vnútra mlčia.
To, čo sa od polovice mája odohralo, je skutočne škandál roka. Len sa netýka františkánov, ale slovenskej polície. Netýka sa troch krivo obvinených mníchov, ale jedného ministra vnútra. Kaliňák opäť preukázal, že sa ministrom vnútra nikdy nemal stať – namiesto toho, aby voči svojim podriadeným dokázal vyvodiť zodpovednosť, namiesto toho, aby udržal hodnovernosť policajného zboru, policajtov buď tlačí do nezmysleného vyšetrovania, ktorého detaily oznámi verejne na tlačovej konferencii (kauza Hedviga), alebo nie je schopný konať a zjavne nezákonný postup polície korigovať.
Františkánska kauza má však aj druhú rovinu. Hoci františkáni v priebehu celej kauzy postupne znovu získavali dôveru a aj prejavy solidarity, bolo smutné vidieť, že namiesto dôležitých inštitúcii sa ich zastávali skôr jednotlivci. Svoju šancu nevyužili ani len kresťanské médiá, ktoré nedokázali reagovať rýchlo a profesionálne, aby skazenú verejnú mienku aspoň korigovali. Ale zlyhala aj opozícia. V čase, keď už boli jasné všetky rozpory prípadu, keď už bolo zrejmé, že ide o neprimeraný postup štátneho orgánu s nekompetentným vedením, zostalo v opozičnej ľavici iba čudné alibistické ticho. A pritom bol dôvod na poriadne buchnutie do stola. Minister vnútra by v tejto situácii mal byť predvolaný a vypočutý parlamentným výborom, nezákonný postup polície má byť prešetrený a zo všetkého musia byť vyvodené rozhodné závery.
Ale zaujímavá bude aj dohra na strane médií. Televízia JOJ prerazila v kauze dno tolerovateľného bulváru. Redaktori jej Krimi-novín v snahe o šokovanie verejnosti v dôkazne evidentne chabej situácii lživo obviňovali nevinných ľudí, pričom sami vyrábali „fakty“ o nájdených dôkazoch. Ak televízia nevyvodí závery, bude to aj jej diskreditácia.
To najdôležitejšie sa však neodohrá v parlamente ani na stránkach novín či v televíziách. To najdôležitejšie sa začalo odohrávať už od mája tohto roku vo františkánskych kostoloch. Viacerí muži v habitoch mali vtedy pocit, že sa svet na nich díva ako na vinných. Napriek tomu vydržali a bojovali o dôveru. Dnes je tento ťažký zápas na konci. Ich kostoly sa nevyprázdnili, rady na spoveď sa neskrátili. Františkáni pokračujú vo svojom poslaní a pohľad ulice na nich sa zmenil. Stal sa zločin, ale bol to aj zločin proti nim. Patrí im ospravedlnenie a vyvodenie zodpovednosti voči tým z polície a ministerstva vnútra, ktorí znovu úplne zlyhali. Až potom bude františkánka kauza naozaj uzavretá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.