Keď som vtedy pozýval sudcov a právnikov na televíznu diskusiu o zlovoľných zámeroch ministra Harabina, zistil som, koľko strachu je ešte stále v tejto krajine. Všelikto sa vyhováral, všelikto sa zatajil. A málokto odpovedal okamžite. Vy ste neváhali ani sekundu.
Priznám sa, že keď už ste v tom štúdiu sedeli, chvíľu som váhal, kam až v otázkach zájdem. Vedel som, aká ste, vedel som, že neuhýbate, a vedel som aj to, že ak niečo naša justícia zoči-voči Harabinovi a celej tejto podarenej moci potrebuje, tak je to holá, krutá pravda. Súčasne mi však bolo jasné, že ak sa Vás opýtam priamo, a Vy naozaj poviete všetko, ohrozíte svoje miesto na súde.
Nerozhodoval som sa dlho. Na ľahké otázky si Vás príliš vážim. A tak som sa opýtal, čo je podľa Vás konečným cieľom všetkých nebezpečných noviel a presunov právomocí, ktoré vtedy Harabin pripravoval. Odpovedali ste jasne – kto ovládne justíciu, ovládne úplne všetko v tomto štáte, ako pred rokom 1989. Na chvíľu nastalo v štúdiu ticho. A ja som bol v ten okamih rád aj nerád súčasne.
V mesiacoch, ktoré nasledovali, som od Vás ešte stihol objednať niekoľko článkov pre tento časopis, a zopárkrát s Vami hovoriť. Raz osobne v malebnej doline nad Banskou Bystricou, párkrát cez telefón. Bolo dávno jasné, že sa na Vás chystajú, že monsterproces s vami je pred svojím finále, ale necítil som z Vašej reči žiadny strach. Naopak, keď som Vám v lete navrhol, aby ste spolu s ďalšími odvážnymi sudcami začali napĺňať našu podstránku sudy.tyzden.sk prešľapmi mocných, okamžite ste súhlasili. Blížiace sa kruté zúčtovanie ste odbíjali vtipkovaním.
Dnes je zúčtovanie tu. Čítam, že podľa predsedu Vášho okresného súdu Búšika máte byť úplne zbavená svojho povolania, pretože ste svojím verejným vystupovaním „úmyselne porušila základné povinnosti sudcu zdržať sa v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu“. Prišlo mi to odporné ako závery zjazdov KSČ. Vy, ktorá ste dlhé roky robili všetko preto, aby sa obraz sudcu vo verejnosti aspoň o kúsok zlepšil, ste úmyselne znížili jeho vážnosť? Vy, ktorá stojíte za tým najlepším, čo sa v justícii podarilo zmeniť, ste úmyselne narušili jej dôstojnosť?
Komunisti, ktorí rozvrátili všetko, na čo siahli, obviňovali disidentov z rozvracania republiky a posielali ich za to do väzníc. Títo lokaji ich trápne kopírujú – až na tie väznice, takú odvahu ešte nemajú. Mimochodom, kto vlastne je ten Búšik? Nikdy som o ňom nepočul. Kde bol, keď sa tu zápasilo o každý kúsok spravodlivej justície, kde bol, keď išlo o nezávislosť a čistotu sudcov? Aký požičaj, taký vráť – nie Vy, pani Dubovcová, ale váš podarený predseda Búšik znížil vážnosť sudcov a narušil dôstojnosť justície. Pretože nie Vy, ale on sa nechal nedávno vymenovať Harabinom za predsedu súdu, a nie Vy, ale on sa vzápätí prepožičal na stalinské čistky v nestalinskej dobe. Nepoznám väčšiu ranu dôstojnosti sudcov, než tú, ktorú im Búšik práve udelil.
Ale čert ber snaživých sluhov. Takí sa nájdu vždy. Tu ide o ich pánov. A nemyslím tým vôbec snaživca Harabina. Myslím tým jeho pána z Elektry, a najmä veľpána oboch z Úradu vlády. Oni sú zodpovední, im patrí opovrhnutie.
Pani Dubovcová, onedlho už nebudete sudkyňa. Je mi tej krivdy ľúto. Ale existuje väčšia česť, než funkcia sudcu – bez vás a zopár ďalších by bolo Slovensko neznesiteľné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.