Zvukomaľby z Reykjavíku

Celým menom sa volá Kristin Bjork Kristjansdottir a v rodnom Reykjavíku je známa ako autorka divadelnej a filmovej hudby, pričom jej najvlastnejším umeleckým žánrom boli donedávna hlavne hravé zvukovo-vizuálne inštalácie, spočívajúce v “umiestňovaní”  zvláštnych zvukov na nečakané miesta. Dobrým príkladom je kostolná veža, z ktorej sa z času na čas ozýva nasamplovaný smiech Kristininej kamarátky: „Jej smiech bol taký nákazlivý, že som sa s ním musela podeliť s inými ľuďmi,” vysvetľuje nám prostú ideu inštalácie. 

O tom, že ten smiech je naozaj nákazlivý, sme sa presvedčili aj na koncerte vo viedenskom klube Rhiz. Kristin ho náhodným spôsobom „rozosiala” do svojich elektronických podkladov, a tak z ničoho nič zaznieval v nečakaných okamihoch koncertu. Vždy, keď zaznel, všetci vrátane Kristiny sa spontánne usmiali. Jej hudobná produkcia pozostáva z dadistických zvukomalieb, ktoré sa z impresionistických plôch menia na jemné pesničky (väčšinou spievané po islandsky), pričom elektronické bíty pozvoľna prechádzajú do čistých melodických motívov. Nejde o intelektuálne náročné – a poslucháčov unavujúce – experimenty, je to v prvom rade komunikatívna, radostná hra. V niečom to pripomína islandskú kapelu múm, s ktorej členmi Kira Kira pravidelne spolupracuje: hudobníci, ktorí nemárnia čas premýšľaním nad žánrovou čistotou či umeleckými konceptmi. Radšej sa ako zvedavé deti hrajú so zvukmi, melódiami a (často detskými) hudobnými nástrojmi. 

Kira Kira vo Viedni zahrala niekoľko pesničiek (vždy sú to pesničky, nikdy nie tracky či kompozície) zo svojho posledného albumu Our Map To The Monster Olympics a niekoľko nových kúskov. Napriek tomu, že sa koncert začal – ako je v Reykjavíku zvykom – až o jedenástej večer, hoci diváci boli na mieste už okolo deviatej, bolo to príjemné, zábavné a vzrušujúce. Až také, že aj obvykle rezervované rakúske publikum si vyžiadalo tri prídavky. 

Kristin Bjork čiže Kira Kira patrí k novej generácii islandských muzikantov. Hoci sa im po úspechoch Björk, Sigur Rós, múm či Emiliany Torrini presadzuje vo svete ľahšie, nenechajú sa unášať vlnami módneho islandofilského prúdu, ale objavujú nové, nikým iným neodskúšané cestičky a dobre sa pritom zabávajú. 

„Takk,” poďakovala sa divákom Kira Kira po poslednom prídavku a z ničoho nič sa z počítača ozval chytľavý smiech jej kamarátky.