Nebudem váhať

Treba dodať ešte jednu vec: na Slovensku pribudol nový denník Plus 1 deň, takže sú tu štyri dominantné body, s ktorými sa musíme vyrovnávať.

Samozrejme, slovenský trh je malý, má pomerne nízku čitateľskú penetráciu, čo sa týka denníkov, a tým pádom akýkoľvek nový projekt, ktorý vznikne na trhu a je životaschopný, tak logicky zúži priestor pre ostatných a všetci začnú mať ťažšie obdobie. Nový denník stiahol čitateľov aj mienkotvorným denníkom, teda SME a Pravde.

My sme si to vysvetlili jediným spôsobom: od roku 2002, keď sme začali vysielať reklamné spoty v televízii, sme spolu s Pravdou vytvorili istú čitateľskú základňu, ktorá však bola fluktujúca. Boli to v zásade čitatelia, ktorí sa orientovali podľa toho, čo počuli v televízii. No a to je skupina okolo 25-tisíc ľudí.

Po roku 1998, keď SME stratilo Mečiara ako nepriateľa a stále to boli striktne politicky profilované noviny, sme stratili dosť podstatnú časť čitateľov. Prudký pokles vyvrcholil v roku 1999, keď NATO bombardovalo Belehrad a my sme sa postavili na stranu NATO. Vtedy bolo evidentné, že od nás mnohí čitatelia odišli. Tak sme začali nasadzovať televízne avíza a pribudli nám servisné témy. To vytiahlo SME opäť hore, ale vznikla tá skupina fluktuujúcich čitateľov. 

Áno, kým predtým dokázal úspešný televízny spot priniesť SME bez problémov 10 až 12-tisíc čitateľov, dnes keď je to 5-tisíc, tak je to veľmi dobré. Konkurencia sa na trhu zhustila a tento nástroj používa každý. 

Áno, ale to trh vyrieši. Jeden z denníkov z trhu vypadne, to je skoro isté a potom sa tí ostatní nadýchnu, lebo im ostane väčší podiel z inzercie. Ťažké budú nasledujúce dva-tri roky. 

Môj spôsob práce je veľmi intuitívny. Rád podporujem zaujímavé idey a kreativitu ľudí, aj keď to ešte nemám ekonomicky prerátané. Samozrejme, nesmie to mať veľké náklady. V roku 1994 prišli za nami ľudia zo SAV, aby sme im dali dáta a že oni to budú zverejňovať. Tak sme od roku 1994 mali na internetovej stránke plnú verziu novín, hoci sa s ňou nič nerobilo. V roku 1988 sa Valér Kot vrátil z Kanady a vedel robiť na internete zopár užívateľských vecí, ktoré iní nevedeli. Tak sa nám zdalo, že keď už máme vhodného človeka, môžeme založiť internetové oddelenie. (Úsmev.) Do roku 2000 sme však nemali žiadnu predstavu, ako to bude obchodne fungovať. Nebol žiadny biznis model pre internet. 

Áno, už štvrtý rok. Ale najprv sme ich nezaťažovali nákladmi, až teraz  o tom uvažujeme, lebo printová verzia stráca svoju výkonnosť. Náklady na produkciu spravodajstva sa teda budú rozdeľovať. Ale paradoxne, keby dnes redakcia denníka SME prestala existovať, teda keby v nej nepracovalo tých 80 ľudí, tak to vôbec neotrasie s návštevnosťou on-line vydania, pretože tam sú celkom iní hrdinovia. Schutz nie je taký istý hrdina na internetovej stránke, ako je v printe. Tam sú úspešnejší bloggeri, ktorí vyrástli na stránke a majú už svoje značky.

Chceme už z oboch redakcií, ktoré sme budovali ako samostatné, vytvoriť jedno stredisko a chceme, aby dochádzalo k väčšiemu editorskému prepojeniu printovej a internetovej redakcie.

Internet určite prinesie zníženie kvality redakčných procesov. Ale nevidím to ako tragédiu, lebo podľa môjho názoru sú média trošku glorifikované – svojím vplyvom na ľudí. Podľa môjho názoru má najväčší vplyv na ľudí ich okolie – pracovný tím a rodina. Médiá, samozrejme, nezaniknú, len sa mierne zníži ich kvalita. 

Nie, lebo pre internet neexistuje nejaký významný biznis model, ktorý by bol schopný saturovať príjmy, ktoré odídu z printu. Rozdiel medzi tržbami z printu a z online sa musí zákonite niekde prejaviť, musia sa šetriť náklady – bude sa teda šetriť na ľuďoch. No internet má jednu čarovnú vlastnosť pre prevádzkovateľov takej rodiny internetových stránok, ako sme my – množstvo stránok vytvárajú ľudia zadarmo. 

Tým ľuďom stačí, že sú viditeľní a že majú priestor. Keď si človek predstaví, koľko textov vyprodukujú bloggeri a ako sú tie blogy čítané – a keď si to porovnáme s produkciou denníka SME, teda keď porovnáme náklady na tieto dva tímy a ich čítanosť, tak blogeri sú oveľa efektívnejší. Neporovnávam, samozrejme, kvalitu a profesionálnosť. Sú to „ľudoví hrdinovia“, zvolení komunitou. 

Myslím si, že obsah sa už nebude na internete predávať. Hoci nevylučujem, že sa niečo predávať môže, ak natrafíme na nejakú špeciálnu potrebu zákazníkov. Ale určite sa nebude spoplatňovať ten mainstream ľudí, ktorý chodí na domovskú stránku SME kvôli správam a strávi tam pár minút. 

(Úsmev.) Neodvážim sa hodnotiť kroky svetových vydavateľov. Iste, veľké korporácie dokážu zmeniť spotrebiteľské správanie. Teoreticky, keby sa všetky veľké korporácie dohodli a urobili kartelovú dohodu, možno by mali nejakú šancu, ale pochybujem, že sa na tom dokážu dohodnúť všetci. A ak sa aj dohodnú, nie je problém, aby vznikli nové narýchlo vybudované servery, ktoré budú zverejňovať správy z agentúr. To je ľahká vec.

To je obrovský problém. Musíme vedieť pre noviny kreovať témy, ktoré nie sú produktom toho reálneho dňa, ale sú nadstavbou. Ak to noviny nebudú vedieť robiť tak, aby čitateľ rozpoznal, že ponúkajú niečo nové, a nie iba to, čo už čítal na internete alebo videl v televízii, tak čitatelia od novín odídu. Noviny musia niečím prekvapiť, musia priniesť inteligentný pohľad na vec, spracovaný spôsobom, ktorý čitateľa nenudí. Samozrejme, vždy bude existovať skupina ľudí, pre ktorých je čítanie novín rituálna záležitosť, napríklad v kaviarni, v dopravnom prostriedku... Ale tá skupina bude upadať. 

Päť rokov dozadu sme sa mohli viezť, nebolo to ľahké, ale bolo to ľahšie ako dnes. Teraz je jasné, že na trhu neprežijú všetci a je oveľa dôležitejšie, čo jednotlivé tímy vyprodukujú vo svojich hlavách a ako to budú schopné previesť do reálneho redakčného života. 

Petit Press má dvoch akcionárov a nezasahujú do našej práce. Ak by sa ukázalo, že práca na internete je efektívnejšia a posúdili by sme, že print sa nedá zachrániť, tak ja ako šéf firmy nemôžem urobiť iné rozhodnutie ako to v prospech internetu. Iste, mojou úlohou je vytvárať nezávislý priestor pre novinárov, ale musím rozmýšľať aj tým smerom, aby firma prežila. A ak bude jediné rozumné riešenie na prežitie firmy také, že sa zastaví print, tak to urobím a nebudem s tým váhať. 

Zatiaľ hovorím len teoreticky. Podľa mňa hlavné značky zotrvajú, ale budú sa snažiť stáť na oboch nohách – mať silný print aj internet. Teda prežijú tie „brandy“, ktoré budú mať významnú internetovú aktivitu a aj konzervatívnejšiu, menšiu a kultivovanejšiu verziu novín, ktoré bude živiť internet. 

So svojím tímom. Nepríjemné je, keď majú médiá finančného akcionára, ktorého zaujíma iba 15-percentná rentabilita a nič iné. Potom sú akcionári, akých máme my, ktorí dlhodobo budujú prosperujúci biznis aj s nejakou kultúrnou víziou. Nezasahujú do operatívnych vecí a netlačia nás do nejakej šialenej rentability. Ak cez krízu prejdeme s miernym ziskom, tak je to pre nich v poriadku.

Áno, už nikdy nedosiahneme také čísla nákladu, aké sme mali, preto inzercia v tlačených novinách bude klesať a nebude už môcť výrazne dotovať cenu tlačeného vydania. Cena všetkých printov bude preto rásť. 

Ľudia, ktorí budú chcieť byť stotožnení s istou značkou, napríklad so SME alebo s .týždňom. Ale nesmieme ich urážať nekvalitou a hlúpymi chybami.