Udalosti svet

Zdalo by sa, že Veľká Británia má do volieb ešte veľmi ďaleko. Ale politický kalendár je iný ako bežný a máj budúceho roku straší vládnucich labouristov už teraz. Ex-minister z Labour Party Charles Clarke sa dokonca vyjadril, že labouristi sa môžu na pätnásť rokov ocitnúť bez vládnej moci. Premiér Gordon Brown má teda hlavu v smútku a vôbec mu nepomáha ani to, že na medzinárodnej scéne vyzerá ako otĺkanček, s ktorým sa nikto nechce hrať – odmietanie, ktorým Barack Obama reagoval na jeho opakované žiadosti o bilaterálne rokovania, jeho imidžu rozhodného a všetko riešiaceho politika nepridalo.

Ale taký imidž stratil už dávno. Británia sa zmieta vo finančných problémoch a deficit štátneho rozpočtu ku koncu finančného roka odhadom vzrastie na 175 biliónov libier. Opoziční konzervatívci na to poukazujú a ich líder David Cameron vyhlásil, že vláda stráca kontrolu nad štátnymi financiami. Ak vláda nezačne zavádzať drastické škrty, výsledok bude katastrofálny. Gordon Brown vytrvalo tvrdí, že opatrenia, ktoré zaviedla jeho vláda, sa ešte len začnú Británii vyplácať a ich pozitívny účinok pocítia voliči neskôr. Je však otázne, či sa účinok dostaví ešte pred voľbami. Prieskumy verejnej mienky sú totiž pre labouristov alarmujúce. Už od začiatku roku vedú konzervatívci v popularite pred Labour Party.

Konzervatívci boli v Británii naposledy pri moci poriadne dávno – posledným premiérom za ich stranu bol John Major, ktorý sa stal lídrom po tom, čo 27. novembra 1990 rezignovala na svoj post predsedníčky Margaret Thatcher. Už v tom čase mali konzervatívci nezávideniahodnú pozíciu strany, ktorej odchádzajú aj skalní prívrženci. Do volieb zostávalo 18 mesiacov, teda ešte omnoho viac, ako do nich zostáva teraz. Británia aj vtedy trpela ekonomickou recesiou, ktorá sa v ďalšom roku ešte zhoršila. A tak sa po voľbách v roku 1992 začala éra dominancie Labour Party. John Major rezignoval a ešte dlho sa špekulovalo, kedy sa konzervatívcom podarí spamätať. Zdá sa, že tentoraz majú k moci blízko. A znovu sa bude špekulovať – o tom, aký dlhý a bolestný proces ozdravovania budú musieť podstúpiť labouristi. Žeby ich naozaj čakalo tých pätnásť suchých rokov? A kto bude ich novým Tonym Blairom?

Francúzska polícia minulý týždeň zasiahla proti táboru v meste Calais, z ktorého sa imigranti pokúšali dostať do Veľkej Británie. Tábor, ktorému sa hovorilo džungľa, vznikol po uzavretí neďalekého centra Červeného kríža pred siedmimi rokmi. Polícia tábor imigrantov zrovnala so zemou použitím buldozérov, cieľa vycestovať do Británie sa však nevzdávajú.

 

Kto nejde do Číny, neprežije.  Zdá sa, že zákon, ktorý ovládol odevný priemysel, sa šíri ďalej: najnovšie svoju prítomnosť v Číne posilňuje americká automobilka Ford, ktorá tu spolu s japonskou Mazdou a domácou firmou Čangan plánuje otvoriť už tretí závod  a zvýšiť tak produkciu na 600-tisíc áut ročne. Investícia Fordu má dosiahnuť 500 miliónov dolárov.

Prezident Barack Obama vyhlásil, že Spojené štáty sa už nemôžu vrátiť do obdobia, keď Číňania a Nemci predávali na americkom trhu všetko, kým Američania cez kreditné karty hromadili dlhy a  nepredávali nič. Podľa denníka Financial Times Deutschland je však dnes problém v tom, že na dlh žije americký štát, ktorého výdavjy vysoko prevyšujú jeho príjmy.

Zatiaľ neuverejnená kanadská štúdia hovorí o tom, že očkovanie proti sezónnej chrípke by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť, že očkovaný sa nakazí vírusom tzv. novej či „prasacej“ chrípky H1N1. Štúdiu už preveruje Svetová zdravotnícka organizácia s tým, že práca nemusí byť objektívna. „Môže to byť chyba v štúdii, môže to byť reálny jav,“ povedala šéfka iniciatívy WHO pre výskum očkovania Marie-Paule Kieny.

Lisabonskú zmluvu tento týždeň Íri ani v reparáte ešte nemusia definitívne zachrániť. Šéf britských konzervatívcov David Cameron totiž prednedávnom požiadal listom českého prezidenta Václava Klausa, aby zmluvu nepodpísal, až kým konzervatívci po voľbách v roku 2010 nevyhlásia referendum. Klaus už ohlásil, že vyčkáva na rozhodnutie Ústavného súdu v pripravovanej ústavnej sťažnosti. Dovtedy Lisabon rozhodne nepodpíše. 

Venezuelský prezident vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN sa vyjadril, že už necíti síru „diabla“, za ktorého pokladal Busha, ale nádej, ktorú má podľa neho „v srdci“ Barack Obama. Ak ide o uznanie diktátorov, Obama môže byť spokojný.

Na čelo UNESCO zvolili Bulharku Irinu Bokovú, diplomatku ešte z čias komunistického režimu, bývalú členku komunistickej strany, absolventku sovietskej diplomatickej školy a dcéru šéfredaktora hlavného komunistického denníka Bulharska.

Českú republiku navštívila hlava katolíckej cirkvi pápež Benedikt XVI. Príchod rímskeho biskupa sa uskutočnil až po uzávierke tohto čísla, pápež mal v pláne navštíviť Prahu, Brno a Starú Boleslav, stretnúť sa s ústavnými činiteľmi aj veriacimi.