Neprekonané

Kasíno má fascinujúcich 870 hracích stolov a ťaží najmä z vášne pre hru, ktorá je typická pre Číňanov. Kasína v bývalej portugalskej kolónii Macao a všetky služby, ktoré k nim patria, už dnes produkujú vyššie zisky, ako Las Vegas. Jeho slávu však zrejme ešte dlho nikto neprekoná. 

Príbeh lasvegaských kasín sa začína v polovici devätnásteho storočia, keď sa v jednom údolí Nevadskej púšte usadili príslušníci náboženskej komunity mormónov. Nezdržali sa tu dlho, ale založili stále osídlenie na mieste, ktoré už dávno predtým Španieli nazvali Lúkami – Las Vegas. 

Už dva roky po mormónoch, v roku 1857, zasiahla tento nehostinný kraj, presnejšie okolie dnešného hlavného mesta Nevady Carson City, zlatá horúčka. Tá mala, podobne ako horúčka v Kalifornii či Montane, za následok populačnú explóziu, ktorá urýchlila osídlenie a civilizáciu ďalekého západu. Význam samotného Las Vegas stúpol po tom, ako sa stalo jednou zo zastávok na novovybudovanej železničnej trati Union Pacific, spájajúcej Salt Lake City a Los Angeles. 

Ťažba zlata šla ruka v ruke s hazardom, ktorý prekvital v každom nevadskom baníckom meste. Od roku 1869 až do roku 1910 legálne. Jeho obmedzenie, ktoré dosiahlo reformné hnutie, však neznamenalo, že by sa v Nevade prestalo hrať, hra sa len presunula do zadných miestností. 

Opätovná legalizácia, ktorú si vynútili najmä hotelieri v roku 1931, teda na vrchole hospodárskej krízy, urobila z Nevady jediný americký štát, kde sa dalo hráčskej vášni prepadnúť bez obavy pred políciou. Ešte začiatkom tridsiatych rokov však nebolo centrom hazardu Las Vegas, ale päťsto kilometrov vzdialené Reno. 

Možno by to tak aj zostalo, keby vtedajší prezident Spojených štátov Herbert Hoover, nerozbehol program veľkých štátnych investícií na podporu ekonomiky. Jednou z nich bola aj stavba priehrady v kaňone rieky Colorado asi 50 kilometrov od Las Vegas, ktorá mala zabrániť záplavám v Kalifornii. Tisíce robotníkov, ale aj desaťtisíce návštevníkov, ktorí sa na Hoover Dam, najobľúbenejšiu turistickú atrakciu v štáte, chodili pozerať, zanechávali svoje výplaty v lasvegaských hoteloch a herniach.

Mýtus hovorí, že myšlienka urobiť z Las Vegas to, čím sa nakoniec stalo, napadla ako prvému gangsterovi Bugsymu Siegelovi. Dôležitejší bol v tomto prípade kalifornský hotelier Thomas Hull, ktorého presvedčili miestni podnikatelia, aby poskupoval pozemky okolo cesty za mestom  (to je onen Strip, okolo ktorého sú postavené kasína), najal architektonickú kanceláriu a vybudoval a 3. apríla 1941 otvoril klimatizované kasíno El Rancho Vegas: kasíno, hotel, bazén, reštauráciu nákupnú galériu. Stavba El Rancha bola priekopníckym činom, ktorý prilákal ďalších podnikateľov s hazardom. 

Mesto však rástlo aj v súvislosti s tým, že po vstupe USA do vojny bolo na lasvegaskom letisku zriadená vojenská základňa, 100 kilometrov na sever vzniklo testovacie miesto na atómové zbrane a v blízkosti mesta bola vybudovaná veľká fabrika na spracovanie horčíka. Federálne peniaze toto mesto opäť raz rozhýbali. 

Siegelovská legenda hovorí, že to bol práve gangster, ktorý vybudoval Flamingo, údajne najlepšie kasíno 50. rokov. Je pravda, že ho ešte rozostavané kúpil od človeka, ktorého „presvedčil“ vyhrážkou, že ho zabije. Nakoniec zastrelili jeho. Po tom, ako narobil svojim bosom veľké dlhy. Uliate peniaze vrátila až jeho milenka a kmotrovia, ktorí vycítili svoju šancu, tak v roku 1948 začali konečne zarábať. 

Hoci sa v Las Vegas opralo množstvo špinavých peňazí, za jeho najväčším rozvojom nestáli len mafiáni, ale napríklad aj mormónsky bankár Parry Thomas či výstredný boháč z filmu Letec Howard Hughes.