Znepokojivý District 9

K otázke, čo by sa stalo, keby sa ľudia stretli s mimozemskou rasou, sa filmári s obľubou vracajú. Väčšina príbehov ťaží z jedného-dvoch obľúbených scenárov. Niektoré filmy predvídajú globálnu, ničivú vojnu ľudí s votrelcami (Deň nezávislosti, Vojna svetov), iné zasa prezentujú kontakt s cudzincami ako konfrontáciu s čímsi tajomným, čo človeka premení a obohatí (Kontakt, Blízke stretnutia tretieho druhu, Priepasť). Snímka Distrikt 9 prináša iný pohľad. Cudzinci sa v ňom po svojom prílete do Johannesburgu stanú závažným sociálnym problémom, s ktorým si spoločnosť nevie poradiť. Zatiaľ čo si globálne inštitúcie prehadzujú zodpovednosť za riešenie komplikovanej situácie, ostrakizovaní votrelci sa ocitajú na okraji spoločnosti, v obrovskom gete. Do príbehu vstupujeme v momente, keď má byť miliónové geto presunuté ďalej od ľudskej civilizácie. Priebeh evakuácie, vedenej neskúseným úradníkom Wikusom Van De Merwe, sa však čoskoro skomplikuje.
Závažnosť témy, ktorú film otvára, zdôrazňuje i zvolený spôsob rozprávania, ktorý pracuje nielen s postupmi hraného filmu, ale čerpá aj z dokumentaristického prístupu. Hrané sekvencie, ktoré formujú určitý príbeh, sú prestrihávané fiktívnym archívnym spravodajstvom a pasážami, kde filmovú situáciu glosujú „experti“. Dokumentárne postupy, využívanie zámerne nedokonale komponovaných, roztrasených záberov, nasnímaných ručnou či priemyselnou kamerou, vytvárajú dojem autenticity, neštylizovanosti. Blomkampovi sa vďaka tomu darí udržiavať diváka v presvedčení, že sleduje neskreslený záznam reality. Škoda, že sa nedokázal vzdať niektorých ohurujúcich prestreliek a naháňačiek, ktoré v dokumentárne koncipovanom príbehu pôsobia značne rušivo a posúvajú film smerom k tuctovému akčnému sci-fi.
Scenáristi kombinujú obľúbené motívy populárnej fikcie (odhalenie podvodu a komplotu vo veľkej spoločnosti, prenasledovanie hrdinu jeho nadriadenými, získanie neočakávanej pomoci od reprezentanta nepriateľského tábora) s niekoľkými neočakávanými, šokujúcimi zvratmi. Neboja sa nechať niektoré dejové línie nedopovedané a iné zasa ukončiť trpkým, pesimistickým záverom, akým sa mainstreamový film zväčša vyhýba. Miestami však nepríjemne zaskočí nelogickosť a nezmyselnosť niektorých motívov alebo scén, ktoré narúšajú vierohodnosť filmu. Na rozdiel od väčšiny populárnych filmov sa v tomto príbehu neobjavuje žiadna jednoznačne sympatická postava, ani jedna z nich neprejde vplyvom udalostí obvyklou „zázračnou“ zmenou charakteru. Hlavného hrdinu Wikusa Van De Merweho, zbabelého byrokrata, vo filme čaká celkom iná, zaujímavejšia transformácia než konvenčný psychologický prerod na uvedomelú, zrelú osobnosť. Neznámy Sharlto Copley je pre rolu typologicky vhodný, postupnú premenu i emocionálne výkyvy svojej postavy stvárňuje veľmi presvedčivo.
Najzaujímavejšou črtou filmu sú jeho komentáre k súčasnej mediálnej a sociálnej realite. Názorne ukazuje, že mediálny obraz určitého javu nie je a nemôže byť presný a komplexný, pretože pri mediálnom spracovaní akejkoľvek udalosti prichádza k zámerným či nezámerným deformáciám. Snímka glosuje fungovanie rôznych výskumných inštitúcií, ktorých hypotézy sú vytvárané bez kontaktu s realitou, a preto sa s ňou radikálne rozchádzajú. A predovšetkým ponúka zamyslenie nad sociálnou exklúziou nekonformných segmentov spoločnosti. Odpudivé, záhadné, špinavé bytosti reprezentujú všetko, čo je pre našu kultúru cudzie a neakceptovateľné. Stelesňujú inakosť, ktorú spoločnosť nechce pochopiť a akceptovať a namiesto toho ju inštitucionalizovane vytláča na svoje hranice.
Film District 9 sklame niektorými nedomyslenými situáciami a motívmi, poteší však inovovaním žánrových stereotypov i podnetnou reflexiou našej mediálnej a sociálnej reality.

District 9 (NZ/USA, 2009) Réžia: Neill Blomkamp Kamera: Trent Opaloch Hrajú: Sharlto Copley, Jason Cope, Nathalie Bolt.