Týpkovia z „DG COMP“ šíria okolo seba rešpekt. Zneškodnili kartel výrobcov autoskiel, usvedčené koncerny museli zaplatiť rekordnú pokutu 1,38 miliardy eur. Plynový kartel vyšiel na 1,12 miliardy. Sumou 388 až 855 miliónov boli potrestané kartelové dohody v nasledujúcich odvetviach: bielidlá, sadrové platne, okenné sklo, kaučuk, sviečkový vosk, rozvodné zariadenia, vitamíny. O výšku získaných peňazí sa znížia príspevky členských štátov.
Asi raz za mesiac predvedú lovci kartelov svoj najnapínavejší výstup. Vykonajú „dawn raid“, raziu na svitaní, zvyčajne naraz na viacerých miestach Európy. Nechal som si akciu opísať z oboch strán. Dostať sa k lovcovi kartelov je ťažké, DG COMP stráži ich identitu. Okľukou cez polosúkromné kontakty som však našiel jedného, ktorý bol ochotný hovoriť anonymne cez telefón.
Prezentoval sa vyslovene racionálne. „U nás nájdete napodiv málo kovbojskej mentality“, povedal. Aj jeho kolegovia sú vraj „klasickí úradníci“, ktorí „sú napokon hrdí na to, že ochraňujú spotrebiteľov“. Dôležitý je moment prekvapenia. Rozhodujúca je rýchla orientácia v neznámej budove, kde sa môžu oprieť len o „google maps“. Prvé minúty sú pre psychiku záťaž. Radosť, ako povedal, mu razia nerobí.
Luc Rivet, prešedivený Belgičan v polokošeli, voľakedy lobista v oblasti papiernictva vo Švédsku, dnes generálny tajomník výťahárskej loby ELA, mal ešte menej dôvodov na radosť. Najväčší predstavitelia výťahovej branže boli odsúdení na kartelovú pokutu 992 miliónov. ELA sa nato presťahovala z Európskej štvrte na okraj Bruselu, „nájomné tu stojí polovicu“.
Rivet mi najprv opísal potreby svojej branže. Tento muž by rozhodne nebol zlým vedľajším hrdinom, prebleslo mi – výťahový lobista, ktorý sa snaží umne volenými hororovými historkami získať veľké zákazky pre svoju branžu. Povedal, že v Poľsku by bolo treba okamžite odstaviť 10 000 výťahov, a spomenul poľskú babičku, „ktorá sa terigá na šieste poschodie, lebo neverí výťahu“. Hovoril o upratovačke, ktorú vo výťahu rozmliaždil upratovací vozík. „Do hodiny bola mŕtva. Preto sa zasadzujeme za zákon, podľa ktorého by do všetkých výťahov malo byť nainštalovaných dvojo dverí.“ Je vraj presvedčený, že manažéri výťahových koncernov o kartelovej dohode nič netušili. Niektorí „idioti“ spomedzi predavačov údajne podľahli pokušeniu.
Rozčúlene mi opisoval raziu z 20. januára 2004. „Mali sme práve zasadanie predstavenstva. Prišli o 8:30, vytiahli svoje preukazy. Profesionálny hacker si sadol k môjmu počítaču. Spýtal som sa ho, či mu nemám dať heslo. Povedal: Nie, ďakujem, už som dnu.“
Áno, potvrdil môj anonymný lovec kartelov, komisia má špecialistov na „forenznú IT“. Pomerne rýchlo sa vraj objavia advokáti firmy a „revú človeku do uší, na čo všetko sa nesmie pozrieť“. Obdivuhodné množstvo dôkazového materiálu sa dá údajne nájsť pomocou hľadacieho príkazu „dôverné“. Relevantný materiál sa cez noc zabezpečí pečaťou Komisie. Za delikt „porušenia pečate“ bol už tiež vynesený trest, nemecký energetický koncern EON zaplatil 38 miliónov.
V minulosti, rozprával mi absolvent kurzu „ako robiť razie“, to občas aj nevyšlo. Raz lovci kartelov nevstúpili do firmy dostatočne diskrétne. Len čo sa ocitli vo výťahu, firma vypla vo výťahu prúd. Neviem však, či sa im to stalo vo výťahovom karteli.
Asi raz za mesiac predvedú lovci kartelov svoj najnapínavejší výstup. Vykonajú „dawn raid“, raziu na svitaní, zvyčajne naraz na viacerých miestach Európy. Nechal som si akciu opísať z oboch strán. Dostať sa k lovcovi kartelov je ťažké, DG COMP stráži ich identitu. Okľukou cez polosúkromné kontakty som však našiel jedného, ktorý bol ochotný hovoriť anonymne cez telefón.
Prezentoval sa vyslovene racionálne. „U nás nájdete napodiv málo kovbojskej mentality“, povedal. Aj jeho kolegovia sú vraj „klasickí úradníci“, ktorí „sú napokon hrdí na to, že ochraňujú spotrebiteľov“. Dôležitý je moment prekvapenia. Rozhodujúca je rýchla orientácia v neznámej budove, kde sa môžu oprieť len o „google maps“. Prvé minúty sú pre psychiku záťaž. Radosť, ako povedal, mu razia nerobí.
Luc Rivet, prešedivený Belgičan v polokošeli, voľakedy lobista v oblasti papiernictva vo Švédsku, dnes generálny tajomník výťahárskej loby ELA, mal ešte menej dôvodov na radosť. Najväčší predstavitelia výťahovej branže boli odsúdení na kartelovú pokutu 992 miliónov. ELA sa nato presťahovala z Európskej štvrte na okraj Bruselu, „nájomné tu stojí polovicu“.
Rivet mi najprv opísal potreby svojej branže. Tento muž by rozhodne nebol zlým vedľajším hrdinom, prebleslo mi – výťahový lobista, ktorý sa snaží umne volenými hororovými historkami získať veľké zákazky pre svoju branžu. Povedal, že v Poľsku by bolo treba okamžite odstaviť 10 000 výťahov, a spomenul poľskú babičku, „ktorá sa terigá na šieste poschodie, lebo neverí výťahu“. Hovoril o upratovačke, ktorú vo výťahu rozmliaždil upratovací vozík. „Do hodiny bola mŕtva. Preto sa zasadzujeme za zákon, podľa ktorého by do všetkých výťahov malo byť nainštalovaných dvojo dverí.“ Je vraj presvedčený, že manažéri výťahových koncernov o kartelovej dohode nič netušili. Niektorí „idioti“ spomedzi predavačov údajne podľahli pokušeniu.
Rozčúlene mi opisoval raziu z 20. januára 2004. „Mali sme práve zasadanie predstavenstva. Prišli o 8:30, vytiahli svoje preukazy. Profesionálny hacker si sadol k môjmu počítaču. Spýtal som sa ho, či mu nemám dať heslo. Povedal: Nie, ďakujem, už som dnu.“
Áno, potvrdil môj anonymný lovec kartelov, komisia má špecialistov na „forenznú IT“. Pomerne rýchlo sa vraj objavia advokáti firmy a „revú človeku do uší, na čo všetko sa nesmie pozrieť“. Obdivuhodné množstvo dôkazového materiálu sa dá údajne nájsť pomocou hľadacieho príkazu „dôverné“. Relevantný materiál sa cez noc zabezpečí pečaťou Komisie. Za delikt „porušenia pečate“ bol už tiež vynesený trest, nemecký energetický koncern EON zaplatil 38 miliónov.
V minulosti, rozprával mi absolvent kurzu „ako robiť razie“, to občas aj nevyšlo. Raz lovci kartelov nevstúpili do firmy dostatočne diskrétne. Len čo sa ocitli vo výťahu, firma vypla vo výťahu prúd. Neviem však, či sa im to stalo vo výťahovom karteli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.