Mediár

Volal mi Miro Ulman, že na jeho mesiac starú mystifikáciu v Inlande naletela Jana Juráňová a jej článok dokonca vyšiel v tlačenej verzii SME. Mystifikácia tvrdila, že v Trenčíne budú musieť latinský nápis na hradnej skale doplniť rovnako výrazným prekladom v slovenčine. Bol to celkom prvoplánový humor, uverejnený v rubrike mysty, ľahko sa dalo overiť, že jazykový zákon má na podobné prípady výnimky. Ale stane sa, že aj skúsený redaktor sa dá nachytať.
V tej istej chvíli mi prišiel hneď od niekoľkých ľudí mailom odkaz na video z Telerána Markízy, kde rosnička v priamom prenose vynadala do telefónu nejakému neodbytnému ctiteľovi. Čudné bolo, že do živého vstupu si berie nevypnutý mobil a že to v réžii nechali ísť bez prerušenia, ale stane sa. Stačilo chvíľku googliť, aby bolo jasné, že išlo o umelo zahranú situáciu.
Mystifikácie sú zradné. Niekto ich prekukne hneď, niekto nedôverčivo googli, niekto nepochopí, ani keď krížom cez celú obrazovku bude blikať upozornenie, že to netreba brať vážne.
Aj fotografie sú mystifikácie. Už samotnou expozíciou, uhlom pohľadu a správnym nasvietením sa dá realita výrazne pozmeniť, nieto ešte keď sa do hry zapojí digitálne retušovanie. Dávať k nim upozornenie a dokonca vysoko pokutovať nedodržanie však považujem za rovnakú zvrhlosť ako upozornenie na spätných zrkadlách amerických vozidiel, že skresľujú vzdialenosť. Kto také upozornenie potrebuje, ten by nemal vôbec dostať vodičák, na druhej strane práve taký vodič si nápis aj tak nevšimne.
Žiadny starostlivý politik nás pred mystifikáciami neuchráni. Skôr naopak. Čím menej budeme odkázaní  na vlastný dôvtip, nedôverčivosť a overovanie si faktov, tým skôr sa staneme obeťou cudzích mystifikácií. Jedine, že by práve o to šlo.

www.inland.sk