Kým väčšina ľudí ešte spí, v autobuse smerujúcom do Brna prebieha debata o „Benedettovi“. „Páčilo sa mi, keď moslimom povedal, aby nezneužívali svoje náboženstvo na terorizmus,“ bráni jeho výroky študent, budúci zubný lekár, Martin Šimo. Aj on vidí rozdiel v tom, ako svet vníma tohto pápeža v porovnaní s predchádzajúcim. „Džej-pí (rozumej Ján Pavol) znášal utrpenie, a tým bol sympatický aj médiám. Rešpektovali ho najprv ako človeka, a až potom ako pápeža, Ratzinger túto výhodu nemá,“ myslí si. „Ratzinger má rovnaké názory, kladie len iný dôraz,“ dopĺňa ho Boris Bartho.
Z Bratislavy sa o pol piatej ráno vydal do Brna zájazd intelektuálneho Spoločenstva Ladislava Hanusa a jeho priateľov. Práve Boris, absolvent práva a toho času doktorand na Viedenskej univerzite, celú akciu zorganizoval. Chcel posilniť spoločenstvo jednodňovou akciou, no netají sa, že ako konzervatívne ladenému katolíkovi je mu Benedikt XVI. sympatický. „Kým Ján Pavol bol pápežom živej a hlbokej viery, Papa Ratzi sa skôr venuje rozvíjaniu teológie, akémusi interpretačnému lúšteniu,“ hovorí. Spolu s desiatkami spolupútnikov z autobusu sa na pápeža teší i Barbora Janičová, študentka ekonómie v Prahe: „Púť do Brna je pre mňa pútnický vrchol leta a je to aj príležitosť skonfrontovať svoju skúsenosť s názormi médií.“
.hlas z poľa
Improvizované parkovisko pred brnianskym letiskom organizátori zriadili priamo na diaľnici. Vyliezame z autobusu a vlievame sa do davu ľudí kráčajúceho štvorprúdovou cestou. Pred východom na letisko sa spoja slíže pútnikov z troch smerov do jedného lievika a začína to pripomínať atmosféru pred pokojnejším futbalovým zápasom. Znejú bubny a spev, zopár mladíkov s vlajkami si veselo vykračuje a ťahavo pokrikuje: „Brno, Brno, katolíků plno...“ Pomedzi to trochu falošne pridávajú rôzne gospelové nápevy. Keby ste ich takýchto bujarých stretli na futbale, tipujete, že sa už posilnili alkoholom. Nápadne pripomínajú špecifickú mlaď, ktorú priťahoval práve Ján Pavol II. svojím neskrývaným rešpektom k mladosti, živelnosti a slobode. Aj tu je mladých ľudí väčšina, vidieť aj množstvo malých detí mladých rodičov. Ktovie, či z Benedikta nebudú sklamaní?
„Ó, katolíci, co jen s vámi bude?!“ volá apokalyptickým hlasom muž stojaci pri poli na kraji cesty. Slovom, tónom i výzorom pripomína Jána Krstiteľa, hoci pracuje s iným motívom. V jednej ruke drží transparent „Veř Ježíšovi; papež je antikrist“, v druhej má Bibliu. Tí mladší sa pousmejú, prípadne si ho fotia, starší reagujú nervóznym pokrikom „Nemluv!“ Jeho odvaha (či bláznovstvo?) je v tejto jame levovej napriek všetkému aj trochu sympatická.
S pokusom zakročiť proti „názorovo odlišným“ elementom sme sa po celý čas nestretli. Aktivistky v žltých úboroch verbovali „vesmírnych ľudí“ a pokúšali sa rozdávať letáky. Jeden „Aštar“ sa počas omše s pápežom prechádzal pomedzi sektory, usporiadatelia mu len dohovorili. Na členov hnutia Condom Positive, ktorí vopred ohlásili účasť a cieľ desaťtisíc rozdaných prezervatívov, sme nenarazili.
.hrozí nuda?
„Dnes ví každé mrně, že je papež v Brně,“ ozýva sa z reproduktorov dve hodiny pred príletom hosťa. Mladí moderátori súkajú z rukáva rozličné heslá. Tisícky ľudí, čo čakajú na letisku od skorého rána, z ktorých mnohí spali v stanovom mestečku, sú im za trochu rozptýlenia azda aj vďačné. „Benedikt je Církve hlava, katolík je, kdo teď mává,“ vyhlási moderátor. Dav reaguje smiechom a máva žlto-bielymi vlajkami. „Můj manžel měl včera šťastnou chvilku, vymyslel: Benedikte, ty jsi borec, ateismu ledoborec,“ sekunduje moderátorka.
Lietadlo s pápežom prilieta okolo pol desiatej, takmer podľa plánu, a dav ho privíta mávaním a veselými pokrikmi. Nakoniec to bude jeden z prvých a posledných momentov čiastočného vytrženia, ktoré sa zopakuje už len pri príhovoroch Slovákom, Poliakom, Nemcom a Čechom v ich rodných jazykoch. Všeobecné veselie, aké sa moderátori snažili pripraviť, sám Benedikt XVI. napokon utlmil. Ak šlo návštevníkom o atraktívny program plný živelného a slobodného prejavu, museli byť sklamaní. Komunikáciu Jána Pavla sa Benedikt napodobniť nepokúšal.
Pred omšou odznie upozornenie, aby prítomní počas liturgie nemávali vlajkami a neskandovali. Benedikt je skrátka liturgik.
.nie radosť, ale obeta
V kázni nemecký pontifex maximus poukázal na neľahkosť ideálneho zriadenia vecí verejných. Ovplyvňuje ju podľa neho krehkosť ľudskej slobody, ktorá musí byť naplnená nádejou, tou jedinou istou a spoľahlivou: nádejou v Boha. „Európa i celý svet prahne po niečom, o čo by pevne opreli svoju budúcnosť,“ pokračoval. Kultúrne je súčasnosť pre Česko i ostatné národy radikálnou výzvou pre vieru, a teda aj pre nádej, upozorňuje Benedikt spod baldachýnu. „Boli totiž v modernej dobe premiestnené, podsunuté jedine na súkromnú a pozemskú rovinu, zatiaľ čo v bežnom a verejnom živote sa presadila viera vo vedecký a ekonomický pokrok.“ Ten je však dvojznačný, oslobodzuje od materiálnej tiesne, no nezaručuje morálne blaho spoločnosti. „Omnoho podstatnejšie je, aby sa (človek) zachránil pred zlom, ktoré postihuje ducha,“ zdôrazňuje.
„Nič si z kázne nepamätám,“ podotýka s úsmevom krátko po omši jeden z prítomných. Je pravda, že pápežovo posolstvo bolo všeobecné a medzi ľuďmi ochotnými stráviť hodiny čakaním azda nebol nik, kto by podobné výroky už mnohokrát nepočul. Skeptik by možno dodal, že ani stokrát opakovaná pravda ešte nezaznela dostatočne veľakrát, ak nie je plne uvedená do praxe.
„Omša ma trocha prekvapila neosobnosťou a strohosťou,“ uvažovala napokon Barbora Janičová zo Spoločenstva Ladislava Hanusa. „Keď pristál, cítila som, že ho ľudia prijímajú rovnako vrelo ako jeho poľského predchodcu a že sa úprimne tešia z jeho prítomnosti v krajine, kde takýto záujem vôbec nie je samozrejmý. No podľa mňa Benedikt nadviazal na dedičstvo Jána Pavla II. a pridal k nemu niečo zo svojich talentov od Boha.“
„Beriem to ako púť, ktorá nemá byť ani tak radosťou ako obetou, a pútnici navyše získavajú osobité požehnania,“ tvrdí Martin Šimo. „Inak by to bol pre mňa premrhaný deň, ktorý by som mohol využiť inak. To by som bol nahnevaný, že som sem šiel.“ No podľa organizátora Borisa skoré ranné vstávanie a cesta mali zmysel. „Okrem blízkosti pápeža som sa tešil aj z toho, že som v spoločenstve kamarátov, z ktorých som niektorých už dlhšie nevidel,“ hovorí. „Na Benediktovej omši som bol už tretíkrát, no tak ako predtým, aj tu som prežil duchovné osvieženie a povzbudenie vo viere,“ dodáva. „Je pravda, že v porovnaní so svojím predchodcom je menej spontánny v komunikácii s masami a konzervatívnejší v liturgii. Ale to mi neprekáža. Jeho „plachosť“ je mi ľudsky sympatická a s jeho názormi na liturgiu súhlasím.“
.veni, vidi, egredi
Keď „Benedetto“ opúšťal pódium, nevrátil sa do papamobilu, aby ešte raz prešiel pomedzi veriacich a zakýval, rozprúdil dav a zanechal prítomným náboj do ďalších dní. Prišiel, videl, odišiel. A my pomaly odchádzame tiež a odnášame si nie emocionálny zážitok z Jána Pavla, ale pútnickú spomienku na Benedikta. „Ví už každé mrně, že papež byl v Brně,“ lúči sa s nami hlas z ampliónov.
Autor je spolupracovník .týždňa
Z Bratislavy sa o pol piatej ráno vydal do Brna zájazd intelektuálneho Spoločenstva Ladislava Hanusa a jeho priateľov. Práve Boris, absolvent práva a toho času doktorand na Viedenskej univerzite, celú akciu zorganizoval. Chcel posilniť spoločenstvo jednodňovou akciou, no netají sa, že ako konzervatívne ladenému katolíkovi je mu Benedikt XVI. sympatický. „Kým Ján Pavol bol pápežom živej a hlbokej viery, Papa Ratzi sa skôr venuje rozvíjaniu teológie, akémusi interpretačnému lúšteniu,“ hovorí. Spolu s desiatkami spolupútnikov z autobusu sa na pápeža teší i Barbora Janičová, študentka ekonómie v Prahe: „Púť do Brna je pre mňa pútnický vrchol leta a je to aj príležitosť skonfrontovať svoju skúsenosť s názormi médií.“
.hlas z poľa
Improvizované parkovisko pred brnianskym letiskom organizátori zriadili priamo na diaľnici. Vyliezame z autobusu a vlievame sa do davu ľudí kráčajúceho štvorprúdovou cestou. Pred východom na letisko sa spoja slíže pútnikov z troch smerov do jedného lievika a začína to pripomínať atmosféru pred pokojnejším futbalovým zápasom. Znejú bubny a spev, zopár mladíkov s vlajkami si veselo vykračuje a ťahavo pokrikuje: „Brno, Brno, katolíků plno...“ Pomedzi to trochu falošne pridávajú rôzne gospelové nápevy. Keby ste ich takýchto bujarých stretli na futbale, tipujete, že sa už posilnili alkoholom. Nápadne pripomínajú špecifickú mlaď, ktorú priťahoval práve Ján Pavol II. svojím neskrývaným rešpektom k mladosti, živelnosti a slobode. Aj tu je mladých ľudí väčšina, vidieť aj množstvo malých detí mladých rodičov. Ktovie, či z Benedikta nebudú sklamaní?
„Ó, katolíci, co jen s vámi bude?!“ volá apokalyptickým hlasom muž stojaci pri poli na kraji cesty. Slovom, tónom i výzorom pripomína Jána Krstiteľa, hoci pracuje s iným motívom. V jednej ruke drží transparent „Veř Ježíšovi; papež je antikrist“, v druhej má Bibliu. Tí mladší sa pousmejú, prípadne si ho fotia, starší reagujú nervóznym pokrikom „Nemluv!“ Jeho odvaha (či bláznovstvo?) je v tejto jame levovej napriek všetkému aj trochu sympatická.
S pokusom zakročiť proti „názorovo odlišným“ elementom sme sa po celý čas nestretli. Aktivistky v žltých úboroch verbovali „vesmírnych ľudí“ a pokúšali sa rozdávať letáky. Jeden „Aštar“ sa počas omše s pápežom prechádzal pomedzi sektory, usporiadatelia mu len dohovorili. Na členov hnutia Condom Positive, ktorí vopred ohlásili účasť a cieľ desaťtisíc rozdaných prezervatívov, sme nenarazili.
.hrozí nuda?
„Dnes ví každé mrně, že je papež v Brně,“ ozýva sa z reproduktorov dve hodiny pred príletom hosťa. Mladí moderátori súkajú z rukáva rozličné heslá. Tisícky ľudí, čo čakajú na letisku od skorého rána, z ktorých mnohí spali v stanovom mestečku, sú im za trochu rozptýlenia azda aj vďačné. „Benedikt je Církve hlava, katolík je, kdo teď mává,“ vyhlási moderátor. Dav reaguje smiechom a máva žlto-bielymi vlajkami. „Můj manžel měl včera šťastnou chvilku, vymyslel: Benedikte, ty jsi borec, ateismu ledoborec,“ sekunduje moderátorka.
Lietadlo s pápežom prilieta okolo pol desiatej, takmer podľa plánu, a dav ho privíta mávaním a veselými pokrikmi. Nakoniec to bude jeden z prvých a posledných momentov čiastočného vytrženia, ktoré sa zopakuje už len pri príhovoroch Slovákom, Poliakom, Nemcom a Čechom v ich rodných jazykoch. Všeobecné veselie, aké sa moderátori snažili pripraviť, sám Benedikt XVI. napokon utlmil. Ak šlo návštevníkom o atraktívny program plný živelného a slobodného prejavu, museli byť sklamaní. Komunikáciu Jána Pavla sa Benedikt napodobniť nepokúšal.
Pred omšou odznie upozornenie, aby prítomní počas liturgie nemávali vlajkami a neskandovali. Benedikt je skrátka liturgik.
.nie radosť, ale obeta
V kázni nemecký pontifex maximus poukázal na neľahkosť ideálneho zriadenia vecí verejných. Ovplyvňuje ju podľa neho krehkosť ľudskej slobody, ktorá musí byť naplnená nádejou, tou jedinou istou a spoľahlivou: nádejou v Boha. „Európa i celý svet prahne po niečom, o čo by pevne opreli svoju budúcnosť,“ pokračoval. Kultúrne je súčasnosť pre Česko i ostatné národy radikálnou výzvou pre vieru, a teda aj pre nádej, upozorňuje Benedikt spod baldachýnu. „Boli totiž v modernej dobe premiestnené, podsunuté jedine na súkromnú a pozemskú rovinu, zatiaľ čo v bežnom a verejnom živote sa presadila viera vo vedecký a ekonomický pokrok.“ Ten je však dvojznačný, oslobodzuje od materiálnej tiesne, no nezaručuje morálne blaho spoločnosti. „Omnoho podstatnejšie je, aby sa (človek) zachránil pred zlom, ktoré postihuje ducha,“ zdôrazňuje.
„Nič si z kázne nepamätám,“ podotýka s úsmevom krátko po omši jeden z prítomných. Je pravda, že pápežovo posolstvo bolo všeobecné a medzi ľuďmi ochotnými stráviť hodiny čakaním azda nebol nik, kto by podobné výroky už mnohokrát nepočul. Skeptik by možno dodal, že ani stokrát opakovaná pravda ešte nezaznela dostatočne veľakrát, ak nie je plne uvedená do praxe.
„Omša ma trocha prekvapila neosobnosťou a strohosťou,“ uvažovala napokon Barbora Janičová zo Spoločenstva Ladislava Hanusa. „Keď pristál, cítila som, že ho ľudia prijímajú rovnako vrelo ako jeho poľského predchodcu a že sa úprimne tešia z jeho prítomnosti v krajine, kde takýto záujem vôbec nie je samozrejmý. No podľa mňa Benedikt nadviazal na dedičstvo Jána Pavla II. a pridal k nemu niečo zo svojich talentov od Boha.“
„Beriem to ako púť, ktorá nemá byť ani tak radosťou ako obetou, a pútnici navyše získavajú osobité požehnania,“ tvrdí Martin Šimo. „Inak by to bol pre mňa premrhaný deň, ktorý by som mohol využiť inak. To by som bol nahnevaný, že som sem šiel.“ No podľa organizátora Borisa skoré ranné vstávanie a cesta mali zmysel. „Okrem blízkosti pápeža som sa tešil aj z toho, že som v spoločenstve kamarátov, z ktorých som niektorých už dlhšie nevidel,“ hovorí. „Na Benediktovej omši som bol už tretíkrát, no tak ako predtým, aj tu som prežil duchovné osvieženie a povzbudenie vo viere,“ dodáva. „Je pravda, že v porovnaní so svojím predchodcom je menej spontánny v komunikácii s masami a konzervatívnejší v liturgii. Ale to mi neprekáža. Jeho „plachosť“ je mi ľudsky sympatická a s jeho názormi na liturgiu súhlasím.“
.veni, vidi, egredi
Keď „Benedetto“ opúšťal pódium, nevrátil sa do papamobilu, aby ešte raz prešiel pomedzi veriacich a zakýval, rozprúdil dav a zanechal prítomným náboj do ďalších dní. Prišiel, videl, odišiel. A my pomaly odchádzame tiež a odnášame si nie emocionálny zážitok z Jána Pavla, ale pútnickú spomienku na Benedikta. „Ví už každé mrně, že papež byl v Brně,“ lúči sa s nami hlas z ampliónov.
Autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.