Mediár

 A že kto také sprostosti meria a načo je to dobré? Facebook. A to tak, že sleduje v statusoch užívateľov výskyt slov pozitívneho a negatívneho významu. Na čo je to dobré, to sa mňa nepýtajte, autorom myšlienky hrubého domáceho šťastia ako významného ekonomického ukazovateľa krajiny je bývalý bhutánsky kráľ a reformátor Džigme Singgjä Wangčhug. 

Nespomínam to tu preto, že by som sa chcela pustiť do mudrovania nad vzťahom ekonomiky krajiny a pocitov šťastia jej obyvateľov, ale preto, že sociálne siete sa v poslednom čase čoraz častejšie stávajú predmetom skúmania serióznych vedcov. Virtuálny svet je výborným simulátorom problémov reálneho sveta, na ktorom sa dajú pomerne jednoducho, lacno, na veľkej a presne merateľnej vzorke so slušnou výpovednou hodnotou sledovať rôzne sociálne javy. Od minulého roka dokonca vychádza aj špecializovaný vedecký časopis Journal of Virtual Worlds Research, ktorý najviac študijného materiálu čerpá z virtuálneho sveta Second Life. 

Už v roku 2005 získali epidemiológovia cenný materiál na skúmanie celosvetového šírenia vysoko nákazlivej choroby, keď tvorcovia počítačovej hry World of Warcraft, ktorá sa hrá hromadne po sieti, pridali okrídlenému hadovi do výbavy kliatbu spôsobujúcu ťažké zranenia. Pokročilí hráči, ktorí sa dostali až k drakovi, si s tým mali ľahko poradiť. Lenže nákaza sa začala šíriť z jaskyne do miest plných slabších hráčov a hromadne ich kosila. Nepodarilo sa to zastaviť žiadnymi opatreniami a celá hra sa zrútila. V reáli by nastal koniec sveta, tu stačilo len resetovať herné servery. 

Je chvályhodné, ak vedci šetria peniaze daňových poplatníkov a bez strát na životoch, zdraví a majetku skúmaných ľudí zisťujú dôležité veci. Len neviem, čo si počať s informáciou, že za posledné roky boli Američania najšťastnejší cez sviatky, v lete a v deň zvolenia Baracka Obamu a najnešťastnejšia bola Amerika, keď zomreli herec Heath Ledger a spevák Michael Jackson. Hádam to vie aspoň Džigme Singgjä Wangčhug.