Nejde o veselú oslavu rodinného talentu, ale o vážny dialóg príslušníkov dvoch generácií, ktorý pre včasnú smrť toho staršieho nestihli viesť osobne, zoči-voči. Kurátorka výstavy Katarína Bajcurová v texte katalógu priznáva, že prvý impulz na predostrenie de facto súkromnej tvorivej dišputy zraku verejnosti vyslal Marián Mudroch. Ten sa zároveň stal spolukurátorom výstavy. O svojich pohnútkach píše: „... uskutočňuje sa predstava môjho zámeru, ktorý nemá ambíciu byť exhibíciou. Skôr mám na mysli nevyhnutnú snahu vyrovnať sa so sebou samým, čo síce nie je možné, ale pokúsiť sa o to musím." Výsostne osobný rozmer koncepcie, s ktorým sa narába ako s holým faktom, tak trochu zaráža, provokuje a súčasne priťahuje. Niť komunikácie, pravdaže, rozvíja syn. To však neznamená, že otec mlčí.
Jána Mudrocha a Mariána Mudrocha spája kresba a svetlo, povedala lektorka galérie skupine študentov priamo na mieste činu. A inštalované diela (navyše inštalované s rozumom aj citom) jej dali za pravdu. A ďalej? Ján Mudroch je legenda. Postava opradená historkami, ktoré úspešne šíria najmä jeho bývalí žiaci, ale aj tí, ktorí ich od jeho žiakov počuli. Bohém a živelný talent. Vedúca postava umeleckého pohybu prvej polovice štyridsiatych rokov minulého storočia. Člen Generácie 1909. Spoluzakladateľ Slovenskej národnej galérie a Vysokej školy výtvarných umení. Prvý rektor VŠVU a dlhoročný pedagóg. Ťažko čeliť takému otcovi. Splodil päť detí a podľa Bajcurovej im práve jeho „osobnostná sila i vyhranenosť diela pravdepodobne ako balvan stáli v ceste" pri rozvíjaní vlastného výtvarného talentu. Ale! Mariánovi Mudrochovi sa odpútať podarilo. Stal sa samostatnou jednotkou s celkom odlišným, ak nie rovno protirečivým prejavom či programom. A tiež pedagógom. A tiež členom výraznej výtvarníckej skupiny A-.
Výber diel na výstave približuje najmä tvorbu Jána Mudrocha, a to v najlepšom svetle. Navyše sa servíruje množstvo kresieb z pozostalosti umelcovej manželky. A nech teoretici nazvú tie kresby akokoľvek, extraktom talentu, najintímnejším odhalením osobnosti umelca či Mudrochom v pôvodnej verzii, sú predovšetkým istým (v zmysle zaručeným) druhom rozkoše. Práve pre esenciu talentu, intimitu a pôvodnosť, ktorú poskytujú. Mudroch syn sa drží v úzadí. Umiestnením vlastných artefaktov do susedstva tých otcových zľahka komentuje alebo navodzuje otázky. Klasické námety, zátišia, portréty, akty a maliarske metafory sa tu stretávajú s dielami rôznych médií. Na farebné kombinácie Mudrocha staršieho reagujú čiernočierne kresby juniora. Maliarska hra so svetlom a tieňom komunikuje s hrou svetla a tmy v inštaláciách. Zmyslovosť a emócie, striedmosť a rozvaha. Čím kontrastnejšie vnemy, tým silnejší divácky zážitok a širší priestor na úvahy či asociácie.
Obaja kurátori vyjadrili nádej, že Mudroch a Mudroch si v galérii porozumejú. Na akejsi vyššej úrovni. Že nájdu spoločnú reč či aspoň súvislosť. Po dávke všeobecného mudr(och)ovania sa teda načim vrátiť do osobnej roviny. Vtiera sa otázka na telo: Čo našiel na výstave Marián Mudroch? Stojí to za rozhovor?
Mudroch & Mudroch
Neuskutočnený rozhovor
Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, 3. posch., Nám. Ľ. Štúra 4, Bratislava
18. september – 8. november 2009.
Autorka je publicistka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.