Podvodný Skyeurope?

Na lavici obžalovaných sa už ocitol kdekto – od neschopných manažérov firmy cez štátne orgány, ktoré nezobrali aerolinkám licenciu včas a nevarovali zákazníkov, že s ňou nie je niečo v poriadku až po nežičlivých záhadných záchrancov firmy, ktorí neprišli. 

Voktóbrovom vydaní rakúskeho ekonomického časopisu Trend dokonca Alon Shklarek, zakladateľ viedenskej poradensko investičnej firmy ASP, ktorá mala skoro desať percent akcií Sky Europe naznačil, že by za krachom tejto firmy mali byť aj politické a konkurenčné tlaky. V rozhovore povedal, že Lufthansa pohrozila akcionárom viedenského letiska, že preloží svoje lety z Viedne do Mníchova ak tí nezatlačia na Sky Europe. A hlavnými akcionármi videnského letiska sú spolkové krajiny Viedeň a Dolné Rakúsko. O aké tlaky išlo v rozhovore nešpecifikoval.

Svoj podiel viny majú vraj aj zákazníci sami, pretože boli naivní a verili, že firma s predajom takých lacných leteniek nemôže skrachovať. Riskovali a škodovali. Napokon za krachom SkyEurope podľa niektorých internetových „odborníkov“ na lowcostové lietanie stojí aj to, že ich myšlienka je od začiatku zlá. Ich biznis sa stále pohybuje na hrane likvidity a je otázkou času, keď príde k ďalšej selekcii na preplnenom trhu.

O tom, že SkyEurope položili na lopatky neschopní manažéri, ako to spomínal napríklad spoluzakladateľ firmy Christian Mandl či Niki Lauda, začal pochybovať právnik Juraj Bizoň (viac v rozhovore). Na spoločnosť podal trestné oznámenie za bankrotový podvod. Podľa neho je v tomto prípade viacero indícii, ktoré na podvod poukazujú. Do konca mája mala SkyEurope predložiť ministerstvu dopravy auditovanú účtovnú uzávierku, či sú jej výsledky hospodárenia reálne. „Tú síce odovzdali, ale nie auditovanú,“ tvrdí Bizoň. Pýta sa tiež, prečo smerovali finančné toky za zaplatené letenky na zahraničné subjekty, ako je talianska firma CartaSi. „Predtým ich kartové transakcie spracúvala Tatra banka. Tam by sa dali peniaze rýchlo skontrolovať. Teraz už ubehol viac ako mesiac, nikto sa ani len nevyjadril, kde sú peniaze za predané letenky, ktorých lety sa neuskutočnili,“ zamýšľa sa právnik. Myslí si preto, že manažéri už vedeli skôr, že reštrukturalizácia bude neúspešná. „Ak vedeli, že to nebude fungovať, a že i napriek predaným letenkám ľudia nepoletia, bol to podvod. Ak sa im nepreukáže úmysel, je to len manažérske zlyhanie a nebudú trestne zodpovední,“ hovorí. Úmysel sa im však bude ťažko dokazovať. Bude závisieť od odborných posudkov, ktoré budú vychádzať zo stavu, v akom sa nachádzala ekonomika spoločnosti.

Bizoň prirovnáva podnikanie Sky Europe v posledných mesiacoch k pyramídovej hre. Podstata je podľa neho tá istá. Masívna reklama, lákavý lacný produkt. „Predávali nejaké služby do budúcnosti a z tržieb za ne sa uhrádzali len súčasné záväzky. Nemali doriešené, čo sa stane, ak príde čas, keď budú musieť predané služby aj poskytnúť. V tom mali mať manažéri jasno,“ tvrdí Bizoň. Rozdiel medzi klasickým pyramídovým biznisom neslávne známych nebankoviek a konaním SkyEurope vidí Bizoň v tom, že nebankovky zo zákona neboli v tom čase pod takou kontrolou, ako sú letecké spoločnosti dnes.  

Na druhej strane obhajcovia SkyEurope tvrdia, že celý nízkonákladový letecký biznis tak funguje a nie je to nič výnimočné. S tým nesúhlasí Arpad Agócs, obchodný riaditeľ spoločnosti Danube Wings. Podľa neho to tak bolo pred 3 až 5 rokmi. V súčasnosti to funguje inak, pretože každý je opatrný. „Spoločnosti poskytujúce kartové systémy uvoľňujú inkasované tržby až po vykonaní letu a len málo cestujúcich sa dá nalákať na rôzne akcie, rezervácie prebiehajú v kratšom časovom predstihu,“ ozrejmuje väčšiu opatrnosť v tomto biznise Agócs.

Dnes letecké spoločnosti kontrolujú zákony Európskej únie, ministerstvo dopravy, ale aj Letecký úrad. Bizoň sa snaží zistiť, či za škodu spôsobenú zákazníkom SkyEurpe nie je zodpovedný aj štát, teda ministerstvo dopravy. To už dlhšie vedelo, že má firma veľké finančné problémy. 

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) prijala už na začiatku tohto roka na túto firmu od spotrebiteľov stovky sťažností, napríklad aj za nevrátenie peňazí za neuskutočnené lety. SOI preto dávala podnet na ministerstvo, aby zvážilo možnosť odobratia licencie. Rast počtu sťažností na SkyEurope potvrdzuje aj Danuša Krkošová, hovorkyňa SOI: „V roku 2006 sme zaevidovali 13 podnetov, o rok neskôr 39, v roku 2008  už 69 a len do konca marca tohto roku to bolo 86 podnetov.“  

To, že SOI upozorňovala ministerstvo na problémy SkyEurope, priznáva aj Stanislav Jurikovič, hovorca ministra dopravy, ale tvrdí, že finančné problémy a podnety SOI sú iného charakteru. Agócs si netrúfa posúdiť kroky ministerstva, keďže  nevie, aké mali v uvedenom čase informácie a výkazy. Podľa neho je však zarážajúce, že miliónové dlhy voči štátnym inštitúciám, ako je Sociálna poisťovňa, a nevyplácanie miezd zamestnancom nikomu neprekážali. „Vytvára to nebezpečný precedens,“ dodáva.

Ministerstvo dopravy, samozrejme, o finančných problémoch spoločnosti vedelo už od minulého roka a čiastočne ich aj riešilo. Už v novembri minulého roka požiadalo SkyEurope o poskytnutie informácií potrebných na posúdenie ich finančnej spôsobilosti. V tom čase firma robila svoju finančnú reorganizáciu a Letecký úrad SR tvrdil, že nebola ohrozená bezpečnosť prevádzky firmy. 

„Odbor letovej spôsobilosti vykonal v organizácii niekoľko neplánovaných auditov. Porovnávali sme súlad schválenej organizácie na údržbu a riadenie zachovania letovej spôsobilosti s predpismi Európskej únie a na základe výsledkov kontrol nebol žiadny dôvod na odobratie povolenia na riadenie zachovania letovej spôsobilosti,“ vysvetľuje Petra Pastýriková, hovorkyňa Leteckého úradu SR. Lenže tento úrad  nemá právo kontrolovať účty, kontá a finančnú situáciu firmy. Je zodpovedný iba za technickú stránku prevádzky. Licenčná komisia preto finančnú spôsobilosť firmy posudzovala aj na základe predloženého vývoja cash-flow, obchodného plánu a návrhu zmluvy s investorom. Na základe toho ministerstvo dopravy vo februári tohto roku rozhodlo, že firme odoberie riadnu licenciu a udelí jej len dočasný súhlas – najprv do konca októbra a neskôr ju predĺžilo do februára 2010. 

„Pred udelením dočasnej licencie sme si overili cez Letecký úrad SR, že spoločnosť financuje údržbu lietadiel a zabezpečuje bezpečnú prevádzku. Išlo o postup, ktorý je v zmysle platnej legislatívy, čo potvrdila aj EK, ktorý tento prípad sledovala,“ informuje Stanislav Jurikovič, hovorca ministra dopravy. O predĺžení licencie až do budúceho roku ministerstvo zase rozhodlo až v júli, na základe rozhodnutia okresného súdu z júna tohto roka o ochrane pred veriteľmi, teda o začatí reštrukturalizácie. Ministerstvo presvedčila o predĺžení aj dohoda s investorom o vklade do spoločnosti, dohoda o preklenovacom úvere a projekcia finančných tokov. Dokumenty predložené leteckou spoločnosťou presvedčili aj správcu reštrukturalizácie Jozefa Griščíka. Na vypracovanie reštrukturalizačného posudku sú dôležitejšie dokumenty, z ktorých je možné posúdiť, či  je možné zachovať prevádzku dlžníka a či je uspokojenie veriteľov  v reštrukturalizácii  výhodnejšie ako prípadné uspokojenie v konkurze. „Predložené podklady, medzi nimi najmä obchodný plán spoločnosti posúdený  spoločnosťou Ernst &Young a štruktúra aktív dlžníka, boli postačujúce, aby predvídali naplnenie predpokladov reštrukturalizácie,“ uvádza Griščík. 

Reštruktualizačný správca je však vyberaný priamo úpadcom, teda SkyEurope. To neznamená, že by spoločnosti chcel prilepšiť alebo pohoršiť. „Ak by správca reštrukturalizáciu neodporučil a neskôr by sa ukázalo, že podmienky na reštrukturalizáciu boli splnené podľa zákona, potom je správca zodpovedný za škodu úpadcovi a ten si ju môže aj vymáhať. Je to však možné dokázať iba hypoteticky,“ myslí si Bizoň. Naopak, ak by  správca reštrukturalizáciu odporučil, i keď na ňu neboli podmienky, tiež by bol zodpovedný za škodu veriteľom. Muselo by sa mu však dokázať, že nekonal s odbornou starostlivosťou. 

Otázne je, koľko by bolo poškodených klientov SkyEurope, ak by firme ministerstvo dopravy zobralo licenciu už vo februári. Bolo by ich menej ako 280-tisíc, ktorí sa nabalili za letnú sezónu? 

Nebolo by predčasné ukončenie podnikania relatívne úspešnej firmy ministerstvu vyčítané? Isté je, že štátni úradníci mohli s verejnosťou aspoň otvorenejšie komunikovať. Upozorňovať na problémy firmy a varovať pred kúpou neistých leteniek. To neurobili, podobne ako nekonali štátne orgány v prípade kampane nebankových subjektov v 90. rokoch.