.aký bol Tuka človek?
Patril k tomu typu politikov, ktorí svojou politickou činnosťou sledovali v prvom rade naplnenie vlastných mocenských ambícií. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v prípade potreby neváhal prikloniť na tú stranu, ktorá ich v danej chvíli mohla uspokojiť. Tento charakteristický rys Tukovej osobnosti sa naplno prejavil už v začiatkoch jeho politickej kariéry na pôde maďarských opozičných strán pôsobiacich na Slovensku, od roku 1922 v Slovenskej ľudovej strane a po návrate z väzenia v októbri 1938 spoluprácou s predstaviteľmi nacistického Nemecka.
.záležalo mu na tom, na akej báze sa k moci dostane?
V tom smere využil Tuka všetky dostupné prostriedky. Po svojom vstupe do ľudovej strany využil a zároveň zneužil Hlinkovu dôveru. Z poverenia strany rozvinul v zahraničí rozsiahlu propagandu v záujme vydobytia autonómie Slovenska. Popritom však Tuka udržoval kontakty s maďarskými, poľskými, nemeckými a sovietskymi predstaviteľmi s cieľom odtrhnutia Slovenska od Československej republiky. Pritom išlo o priamy rozpor s hlavnou programovou požiadavkou ľudovej strany – autonómiu áno, ale v rámci spoločného štátu s Čechmi.
.ako je možné, že si ako človek, ktorý pred prvou vojnou písal, že malé národy sa nemajú šancu presadiť, získal v roku 1922 Hlinkovu dôveru? Stal sa dokonca šéfredaktorom Slováka.
Obaja politici sa spoznali začiatkom dvadsiatych rokov. Bol to Tuka, ktorý ako prvý zareagoval na Hlinkovu výzvu a vypracoval návrh zákona o samospráve Slovenska. Okrem jazykových a organizačných schopností si Hlinka vážil Tuku ako vzdelaného človeka, praktikujúceho katolíka, ktorý patril k intelektuálnej špičke strany. Pri politických rokovaniach Tuka Hlinkovi nikdy neprotirečil, využíval predovšetkým metódu zákulisných machinácií a intríg. Hlinkovi zrejme imponovalo, že profesor právnej filozofie a medzinárodného práva bol ochotný obetovať svoju kariéru v prospech SĽS. Aj z tohto dôvodu sa za pomerne krátky čas stal nielen šéfredaktorom Slováka, ale aj podpredsedom strany a poslancom Národného zhromaždenia.
.ako reagovala SĽS, v roku 1929 už HSĽS, na Tukov proces?
V tom období sa strana dostala do najväčšej krízy vo svojej histórii. Viacerí stranícki predstavitelia mali už dlhší čas vážne výhrady k Tukovej činnosti, ktoré boli zosilnené podaním obžaloby pre podozrenie zo zločinu spáchania vojenskej zrady a úkladov o republiku. Hlinka trval na tom, aby strana vystupovala v priebehu procesu jednotne. Otázka nestála, či s Tukom, alebo proti nemu, ale ako zachrániť stranu pred rozštiepením. Najväčší oponenti, Juriga a Tománek, boli pre svoj kritický postoj k Tukovi z HSĽS vylúčení, čo predznamenalo sériu viacerých odchodov a zmien na straníckych postoch či obvodných sekretariátoch.
.tuka bol odsúdený na 15 rokov, ale prepustili ho skôr. Prečo?
Skrátenie výkonu trestu bolo podmienené úplným priznaním viny za trestné činy, pre ktoré bol odsúdení. Tuka vo svojej správe o protištátnej činnosti priznal, že chcel odtrhnúť Slovensko od ČSR. Odmietol však akúkoľvek spojitosť s plánmi Maďarska, čo by mu v budúcnosti znemožnilo ďalšiu politickú kariéru. V otázke amnestovania Tuku sa mimoriadne angažoval Karol Sidor, ktorý ho prezentoval ako politického martýra. Ľudáci sa snažili vytĺcť v tejto záležitosti politický kapitál v súvislosti s voľbou prezidenta republiky. Po viacerých rokovaniach udelil prezident E. Beneš v roku 1937 Tukovi milosť. Zvyšok trestu však mal vykonať pod ochranným dozorom v Plzni. Súčasne podpísal vyhlásenie, v ktorom sa zriekol akejkoľvek politickej činnosti v budúcnosti.
.aký mal Tuka vzťah k Nemcom po vzniku samostatného štátu?
Prakticky okamžite po svojom návrate presadzoval líniu samostatnosti Slovenska. Prostredníctvom Slovensko-nemeckej spoločnosti sa snažil nadviazať kontakty a spoluprácu s predstaviteľmi Nemecka. Vymenovanie za rektora Slovenskej univerzity, kam sa ho ľudáci snažili „upratať“, bolo pre Tuku nedostačujúce. Ako predstaviteľ radikálneho krídla HSĽS sa s nemeckou podporou postupne presadil do najvyšších štátnych funkcií. Svoje postavenie si upevnil po rokovaniach v Salzburgu v roku 1940, keď bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí, pričom súčasne zastával post predsedu vlády. Jednoznačnú orientáciu na politiku Nemecka sa snažil presadzovať zavádzaním slovenského národného socializmu a riešením židovskej otázky. Postupne sa však dostával do politickej izolácie v dôsledku posilňovania Tisovej umiernenej skupiny. Prispel k tomu aj jeho zhoršujúci sa zdravotný stav. Veľmi jasne si však uvedomoval, aké dôsledky by pre neho mala prípadná vojenská porážka Nemecka. V roku 1944 sa v rozhovore s maďarským konzulom v Bratislave k tejto otázke vyjadril nasledovne: „Ak Rusi obsadia strednú Európu, budeme všetci visieť.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.