Udalosti svet

V čase uzávierky .týždňa ešte nebolo celkom jasné, aké podmienky si vyžiadal český prezident Václav Klaus od švédskeho predsedníctva, aby mohol podpísať Lisabonskú zmluvu. Už pred vznesením novej Klausovej požiadavky opäť ožila v Česku diskusia, či tento zásadný odporca Lisabonskej zmluvy nemá byť obvinený z vlastizrady. Minulý rok prišla s nápadom na Klausovu „defenestráciu“ senátorka za ČSSD Alena Gajdůšková. Minulý týždeň sa v prospech úvahy odvolať Klausa z prezidentského úradu vyslovili aj Zelení. Ich líder Ondřej Liška si síce nemyslí, že by bolo Klausa možné súdiť za vlastizradu, ale za iné ústavné ustanovenie, na základe ktorého by Klausa snemovňa a senát vyhlásili pre závažné dôvody za neschopného vykonávať úrad. Liška v tejto súvislosti spomenul aj ďalšie Klausove hriechy: jeho menšinové názory na klimatické zmeny, ktoré vyslovuje na zahraničných fórach. Ešte tvrdšie by proti Klausovi zakročili niektorí novinári. Zástupca šéfredaktora týždenníka Respekt Marek Švehla vo svojom blogu napísal, že politici by mali byť v prípade „bezprecedentnej prezidentskej rebélie“ pripravení na protiakciu: „a právne najčistejšie je obvinenie Klausa z vlastizrady. Pre pripomenutie: Vlastizradou sa rozumie konanie prezidenta republiky smerujúce proti zvrchovanosti a celistvosti republiky, ako i proti jej demokratickému poriadku. To odmietnutie ratifikácie dôležitej medzinárodnej zmluvy možno spĺňa.“ Spôsoby, ako prinútiť Klausa k čo najrýchlejšiemu podpisu Lisabonskej zmluvy, rozoberá aj Švehlov kolega Adam Šůra: „Možností je viac: od hrozby zoškrtania hradného rozpočtu či obmedzenia zahraničných ciest až po žalobu na Najvyššom správnom súde pre prezidentovu nečinnosť. (...) Skutkovú podstatu vlastizrady by však Klausov bojkot Lisabonskej zmluvy, ktorý je v rozpore s vôľou oboch komôr parlamentu i vlády, mohol napĺňať. Nedá sa vylúčiť, že sa prezident v najbližších mesiacoch dočká obvinenia.“

Celkom inak to vníma komentátor Viliam Buchert z Mladej fronty Dnes. Nielenže v  Klausovom konaní nevidí vlastizradu, ale pokladá ho za užitočné: „Pokiaľ by boli českí politici na niečo dobrí, mohli by s pomocou Klausa Úniu ‚donútiť‘ k tomu, aby sme, naopak, získali prestížne miesto eurokomisára, či dokonca podpredsedu Európskej komisie.“

Stratiť imunitu pred stíhaním nie je príjemné pre nikoho, výbuchy sa však dajú očakávať najmä od cholerikov. Ústavný súd obral o imunitu Silvia Berlusconiho, ten vzápätí vyhlásil vojnu všetkým. Hovorilo sa o hroziacich predčasných voľbách či o demonštráciách, ktoré by urazený Silvio mohol podnietiť. V politicky premenlivom Taliansku by to však nebol až taký šok.

Amerika aj Británia sa minulý týždeň podobali na antický Rím. Americký generál  Stanley McChrystal, ktorý je náčelníkom v Afganistane, krátko pred zverejnením novej Obamovej afganskej stratégie verejne vyhlásil, že zníženie počtu vojsk by bolo krátkozraké. Jeho anglický kolega, generál a šľachtic Richard Dannatt, priamo podporil opozičných konzervatívcov. 

Benedikt XVI. sa chystá na cestu do Veľkej Británie, ktorá by sa podľa týždenníka Tablet mala uskutočniť v roku 2010. Pápež však nepocestuje na územie Jej veličenstva len ako rímsky biskup, ako to urobil Ján Pavol II., ale aj ako politik. Nebude to teda pastoračná, ale prvýkrát v dejinách medzištátna návšteva hlavy katolíckej cirkvi. 

Francúzsky minister kultúry Frederic Mitterand sa v dávnejšie vydanej autobiografii priznal k sexu s thajskými prostitútmi, ktorých označil slovom „chlapci“. Až teraz mu to vyčítajú, lebo háji Romana Polanského, zatknutého za sex s 13-ročnou. Mitterand sa bráni, že nie je pedofil a využíval len dospelých „chlapcov“. Nie je tej originality aj na Francúzsko priveľa?

Renomovaný americký ekonóm Nouriel Roubini sa pre BBC vyjadril, že „zasievame semená ďalšej krízy“. Hoci index Dow Jones za šesť mesiacov stúpol o potešiteľných 45  percent a investori vetria lepšie časy, Roubini tvrdí, že ekonomiku ťahajú dole nekúpyschopní a zadlžení spotrebitelia, ktorí sú odkázaní len na šetrenie. Podľa neho je za rastom Dow Jonesu len centrálna banka a vláda, ktoré riskantne pumpujú do ekonomiky peniaze.

Nemecká spisovateľka získala Nobelovu cenu za literatúru. Päťdesiatšesťročná Nemka, ktorá vyrástla v Rumunsku, vychádza vo svojom diele najmä z rokov prežitých za brutálnej komunistickej diktatúry Nicolae Ceausesca. Vyjadrila sa, že ocenenie absolútne nečakala.

Prvá dáma USA má vo svojom rodokmeni bieleho otrokára. Nie je to až taký šok, narážal na to aj jej manžel v jednom zo svojich prejavov, teraz však genealógovia usilovne pátrajú po identite belocha z Georgie, ktorý je jej praprapredkom.

Brazílsky prezident je síce na odchode do politického dôchodku, ale odchod to bude slávny: Olympijské hry v roku 2016 sa uskutočnia v Rio de Janeiro, Brazílčania teda porazili aj Obamu a hry budú prvýkrát v Latinskej Amerike.