Mlčky ju obviňujú – aspoň ona to tak pociťuje – , že špatí prostredie. Aj zachovaná žena jedného dňa zistí, že v istom podstatnom smere jednoducho prestala existovať. Stala sa neviditeľnou,“ napísala Žo Langerová vo svojej silnej autobiografickej knihe Vtedy v Bratislave.
Tamara, hrdinka celovečerného dokumentárneho filmu Zuzany Piussi Babička, sa zabehnutej spoločenskej koľaji vzoprela. Inteligentná, nonkonformná, udržiavaná si vo veku vyše päťdesiat podala inzerát: Zrelá, mierne zvrhlá žena hľadá muža od 18 do 26 rokov. Nemusíš mať svaly. Zn. Androgýnny typ. Mačka Tereza. Dostala okolo úctyhodných (?) šesťstopäťdesiat odpovedí. Vyberala si starostlivo, s kým sa stretne. Aj režisérka starostlivo vyberala. A Tamarin čierny kocúr všetkých pozoroval uhrančivými mačacími očami: Nesmelého panica; opravára záchodov a žiarlivca; vyrovnaného mladíka, milovníka sexu; postaršieho vulgárneho vševedka; sadomasochistu; podnikateľa Glaciusa; pištoľou ozbrojeného odborníka na striptíz, čo by chcel vyzerať ako Russel Crow; večne krásneho televízneho moderátora... Panoptikum alebo pars pro toto? Prikláňam sa k druhej možnosti.
Režisérka Zuzana Piussi rada strká kameru do výbušných tém. Napríklad Výmet (2003) je o kukláčoch na zlej adrese, Anjeli plačú (2005) o homosexuáloch, Koliba (2009) o podvodoch pri privatizovaní bratislavských filmových štúdií. Piussi si zachováva tvorivú slobodu a dokáže sa dostať obdivuhodne blízko k objektu či subjektu svojho skúmania. O snímke Babička povedala: „Tento film neukazuje východiská z danej situácie. Nechcem kázať nejaký morálny imperatív, vo filmoch to ani nemám rada. Chcem veci ukazovať a nech si človek sám urobí názor. Pamätám si na reakcie ľudí, keď som robila film o homosexuáloch. Boli úplne červení od zlosti, až ma to vydesilo. Ale potom som si povedala, že to tak má byť. Keď som diváka nepotešila, tak som ho aspoň naštvala. Na Slovensku je tradícia robiť krásny film o krásnych ľuďoch. Ja chcem robiť svoje filmy o ľuďoch, ktorí majú aj tienisté stránky a ktorí sú pravdiví. Ukázať realitu mojimi očami.“
Verím, že sú filmári, ktorí veria, že ich filmy sú schopné ovplyvňovať okolitý svet. Keď už nie zrúcať, aspoň nahryznúť niektoré bariéry, ktoré nás niekedy až nepriepustne oddeľujú od tolerantnosti. Zuzana Piussi k nim patrí.
Film Babička nakrútila žena o žene s problémami, ktoré asi častejšie zažívajú ženy – s ťažkosťami dopĺňať si duševnú i telesnú nehu, prítomnosť, úctu, ochranu, pozitívnu zaujatosť opačného pohlavia, takú prepotrebnú na rovnováhu takmer každého človečieho vesmíru.
Možno Mačke Tereze napokon ostane len ten všetko pozorujúci kocúr, ale dúfam – za všetky ženy, čo musia samy starnúť v tomto svete, pre ne nie veľmi priateľskom, – že nikdy neobanuje podanie toho odvážneho (mačacoprítulného) inzerátu.
Babička. Česko 2009. Scenár: Tamara Archlebová, Zuzana Piussi. Réžia, kamera: Zuzana Piussi. Strih: Maroš Berák. Hudba: Živé kvety, Ida Kelarová a ďalší. Hrajú: Tamara Archlebová, Broňa Markušová, Matej Borovička, Lukáš Chládek, Lukáš Slovák a ďalší.
Tamara, hrdinka celovečerného dokumentárneho filmu Zuzany Piussi Babička, sa zabehnutej spoločenskej koľaji vzoprela. Inteligentná, nonkonformná, udržiavaná si vo veku vyše päťdesiat podala inzerát: Zrelá, mierne zvrhlá žena hľadá muža od 18 do 26 rokov. Nemusíš mať svaly. Zn. Androgýnny typ. Mačka Tereza. Dostala okolo úctyhodných (?) šesťstopäťdesiat odpovedí. Vyberala si starostlivo, s kým sa stretne. Aj režisérka starostlivo vyberala. A Tamarin čierny kocúr všetkých pozoroval uhrančivými mačacími očami: Nesmelého panica; opravára záchodov a žiarlivca; vyrovnaného mladíka, milovníka sexu; postaršieho vulgárneho vševedka; sadomasochistu; podnikateľa Glaciusa; pištoľou ozbrojeného odborníka na striptíz, čo by chcel vyzerať ako Russel Crow; večne krásneho televízneho moderátora... Panoptikum alebo pars pro toto? Prikláňam sa k druhej možnosti.
Režisérka Zuzana Piussi rada strká kameru do výbušných tém. Napríklad Výmet (2003) je o kukláčoch na zlej adrese, Anjeli plačú (2005) o homosexuáloch, Koliba (2009) o podvodoch pri privatizovaní bratislavských filmových štúdií. Piussi si zachováva tvorivú slobodu a dokáže sa dostať obdivuhodne blízko k objektu či subjektu svojho skúmania. O snímke Babička povedala: „Tento film neukazuje východiská z danej situácie. Nechcem kázať nejaký morálny imperatív, vo filmoch to ani nemám rada. Chcem veci ukazovať a nech si človek sám urobí názor. Pamätám si na reakcie ľudí, keď som robila film o homosexuáloch. Boli úplne červení od zlosti, až ma to vydesilo. Ale potom som si povedala, že to tak má byť. Keď som diváka nepotešila, tak som ho aspoň naštvala. Na Slovensku je tradícia robiť krásny film o krásnych ľuďoch. Ja chcem robiť svoje filmy o ľuďoch, ktorí majú aj tienisté stránky a ktorí sú pravdiví. Ukázať realitu mojimi očami.“
Verím, že sú filmári, ktorí veria, že ich filmy sú schopné ovplyvňovať okolitý svet. Keď už nie zrúcať, aspoň nahryznúť niektoré bariéry, ktoré nás niekedy až nepriepustne oddeľujú od tolerantnosti. Zuzana Piussi k nim patrí.
Film Babička nakrútila žena o žene s problémami, ktoré asi častejšie zažívajú ženy – s ťažkosťami dopĺňať si duševnú i telesnú nehu, prítomnosť, úctu, ochranu, pozitívnu zaujatosť opačného pohlavia, takú prepotrebnú na rovnováhu takmer každého človečieho vesmíru.
Možno Mačke Tereze napokon ostane len ten všetko pozorujúci kocúr, ale dúfam – za všetky ženy, čo musia samy starnúť v tomto svete, pre ne nie veľmi priateľskom, – že nikdy neobanuje podanie toho odvážneho (mačacoprítulného) inzerátu.
Babička. Česko 2009. Scenár: Tamara Archlebová, Zuzana Piussi. Réžia, kamera: Zuzana Piussi. Strih: Maroš Berák. Hudba: Živé kvety, Ida Kelarová a ďalší. Hrajú: Tamara Archlebová, Broňa Markušová, Matej Borovička, Lukáš Chládek, Lukáš Slovák a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.