Najprv piaty diel Harryho Pottera v kinách, o pár dní neskôr siedmy, teda posledný diel v kníhkupectvách. Jedno aj druhé naraz na celom svete, jedno aj druhé prekonávajúce rekordy.
Hovoriť o tom, že kniha Harry Potter and the Deathly Hallows (Harry Potter a Smrtiace požehnania) prekonala všetky doterajšie rekordy predajnosti, netreba hovoriť. Hoci 2,5 milióna kusov predaných za prvých 24 hodín v Anglicku a 8,3 milióna kusov predaných za ten istý čas v USA sú čísla pozoruhodné a takmer nepredstaviteľné. Ani 70 Potterov, ktorých si v Artforum Café po sobotňajšej polnoci kúpili účastníci práve vrcholiacej Pohody, nie je nakoniec úplne málo.
.harry a tajomstvá smrti
Fakt, že Harry vyrástol, a teda jeho príbeh už nie je fantastickou rozprávkou pre deti, je zjavný z citátov, ktoré posledný diel otvárajú. Sú nimi úvahy o smrti od antického Aeschyla a Williama Penna, zakladateľa Pennsylvánie, prvej kvakerskej kolónie v Amerike. Obidvaja múdri páni naznačujú, že smrť je zložitejšia záležitosť, než sa na prvý pohľad zdá. Grék Aeschylos povoláva na pomoc bohov podsvetia, kresťan Penn vníma smrť ako radostný návrat medzi priateľov. No a kniha Harry Potter and the Deathly Hallows je presne o tom. Dumbledore je mŕtvy (v predchádzajúcej časti ho zabije Severus Snape) a Harry bude mať čoskoro sedemnáste narodeniny. To znamená, že sa končí jeho magická ochrana, a stáva sa tak dospelým. A zraniteľným. Harrymu, Ronovi a Hermione zanechal Dumbledore dôležitú úlohu – zničiť šesť zostávajúcich Horcruxov, v ktorých sú uložené kúsky Voldemortovej duše, čo mu umožňuje vstupovať do normálneho (teda, samozrejme, čarodejníckeho) sveta. Preto sa kamarátska trojica nevracia do školy v Hogwarts (v slovenskom preklade Rokfort), ale pod ochranou členov Fénixovho rádu prichádza do chaoticky krásneho domu Weasleyovcov. Ministerstvo mágie je však prešpikované Voldemortovými špiónmi, a tak napriek dôslednej konšpirácii sa Harryho miesto pobytu prezradí a začína sa neľútostný boj.
Ak mala predchádzajúca časť pomalý a trochu zdĺhavý začiatok, Smrtiace požehnania sa začínajú akčne a dynamicky. Veď čitateľ už vlastne všetko vie. Dokáže bezpečne rozoznať dobrých od zlých, neprekvapujú ho zvláštne pravidlá čarodejníckej komunity a rozumie aj Harryho zložitému vnútornému svetu a jeho vzťahom s Ronom a Hermionou, ale aj s Ginny či Remusom Lupinom. Toto J. K. Rowlingovej umožnilo s ľahkosťou vykresľovať vtipné detaily weasleyovskej rodiny, ich budúcich švagrovcov z Francúzska (Billy Weasley sa žení s Fleur Delacour) a uvádzať na scénu bizarné postavičky čarodejníckeho sveta (hviezdou tejto časti je priateľský blázon Xenophilius Lovegood).
Ide o poslednú časť príbehu, a tak v nej hľadáme a nachádzame riešenia a odpovede. Rowlingová je totiž klasická autorka, ktorá sa s čitateľom nepohráva, nezavádza ho a príbeh rozpráva od začiatku až do konca. Aj v tejto časti bude mať Harry a jeho priatelia neraz namále, aj tu budú statočne bojovať so silnými nepriateľmi a s ešte silnejšími vnútornými pochybnosťami. Aj tu je niekoľko desiatok strán, ktoré stačí rýchlo očami preskenovať bez toho, aby čitateľovi ušlo čokoľvek podstatné. No aj v tejto knihe je veľa výborných – niekedy napínavých, inokedy dojímavých – momentov, ktoré svedčia o tom, aká je pani Rowlingová šikovná spisovateľka.
Ako sa to všetko skončí? Čo sú to Smrtiace požehnania? Kto zvíťazí a kto príde o život? A na ktorej strane vlastne stojí temný Severus Snape? Odpovede sú v knihe. Niektoré potvrdia vaše očakávania, iné poriadne prekvapia.
.klobúk dole
J. K. Rowlingová, knihy milujúca nezamestnaná mladá žena, vraj vymyslela Harryho Pottera aj s hlavnými kontúrami celého príbehu vo vlaku niekde medzi Manchesterom a londýnskou stanicou King´s Cross. Potom začala písať a to, čo napísala, ponúkla niekoľkým renomovaným vydavateľstvám. Tie ju jedno za druhým odmietli – a dodnes si to vyčítajú. Jej text nakoniec prijalo vydavateľstvo Bloomsbury Press a v roku 1997 vydalo prvý diel, knihu Harry Potter aKameň mudrcov. Potterománia vypukla niekde medzi druhým a tretím dielom a vrchol dosahuje v týchto dňoch. Ešte sa môžeme tešiť na dva filmy a tým sa to všetko skončí.
Išlo len o marketingový „majsterštyk“ alebo aj o niečo viac? Po prečítaní poslednej potterovskej knihy je isté, že ide o viac, o oveľa viac. V prvom rade sa Rowlingová ukázala ako človek, ktorému možno veriť. Keď na začiatku tvrdila, že má celý príbeh v hlave a že napíše presne sedem kníh, ktoré sa skončia sedemnástym rokom Harryho života, hovorila pravdu. Tých sedem kníh totiž tvorí jeden svet, jeden celok, jedno veľké rozprávanie. Rowlingová nepodľahla pokušeniu vložiť do kníh nejaké „aktualizačné odbočky“ a napriek kritike z viacerých strán svoje dielo napísala tak ako zamýšľala. A všetko zakončila hlbokou, dojímavou
katarziou.
Podaril sa jej bravúrny kúsok: napísala sedem hrubých kníh o staromódnom boji dobra so zlom a pre jednu čítajúcu generáciu opísala, čo to znamená vernosť a priateľstvo. Pre intelektuálnych kritikov súčasnej kultúry to musí znieť neuveriteľne: najväčší svetový bestseller hovorí o tom, že pravda, dobro a láska sú nerelativistické hodnoty, za ktoré sa oplatí žiť aj zomierať. Otázku by si mohli položiť aj architekti bulvárneho pseudosveta, ktorým sa Rowlingová otvorene vysmieva (na koho tak asi myslela, keď písala o novinárke Rite Skeeterovej, ktorej sa podarilo zbulvarizovať predtým seriózneho Denného Proroka?): hrdinovia najpredávanejšej knihy súčasnosti žijú v milujúcich rodinách, chodia do tradičnej školy, netúžia po bohatstve a poctivo sa vyrovnávajú s vlastnými slabosťami. Harry Potter sa za jedenásť rokov svojej literárnej existencie stal súčasťou našej kultúry tak ako voľakedy Tolkienovi Hobiti či Mayovi Apači. Klobúk dole, pani Rowlingová. Čarodejnícky klobúk, samozrejme.
.juraj Kušnierik
Hovoriť o tom, že kniha Harry Potter and the Deathly Hallows (Harry Potter a Smrtiace požehnania) prekonala všetky doterajšie rekordy predajnosti, netreba hovoriť. Hoci 2,5 milióna kusov predaných za prvých 24 hodín v Anglicku a 8,3 milióna kusov predaných za ten istý čas v USA sú čísla pozoruhodné a takmer nepredstaviteľné. Ani 70 Potterov, ktorých si v Artforum Café po sobotňajšej polnoci kúpili účastníci práve vrcholiacej Pohody, nie je nakoniec úplne málo.
.harry a tajomstvá smrti
Fakt, že Harry vyrástol, a teda jeho príbeh už nie je fantastickou rozprávkou pre deti, je zjavný z citátov, ktoré posledný diel otvárajú. Sú nimi úvahy o smrti od antického Aeschyla a Williama Penna, zakladateľa Pennsylvánie, prvej kvakerskej kolónie v Amerike. Obidvaja múdri páni naznačujú, že smrť je zložitejšia záležitosť, než sa na prvý pohľad zdá. Grék Aeschylos povoláva na pomoc bohov podsvetia, kresťan Penn vníma smrť ako radostný návrat medzi priateľov. No a kniha Harry Potter and the Deathly Hallows je presne o tom. Dumbledore je mŕtvy (v predchádzajúcej časti ho zabije Severus Snape) a Harry bude mať čoskoro sedemnáste narodeniny. To znamená, že sa končí jeho magická ochrana, a stáva sa tak dospelým. A zraniteľným. Harrymu, Ronovi a Hermione zanechal Dumbledore dôležitú úlohu – zničiť šesť zostávajúcich Horcruxov, v ktorých sú uložené kúsky Voldemortovej duše, čo mu umožňuje vstupovať do normálneho (teda, samozrejme, čarodejníckeho) sveta. Preto sa kamarátska trojica nevracia do školy v Hogwarts (v slovenskom preklade Rokfort), ale pod ochranou členov Fénixovho rádu prichádza do chaoticky krásneho domu Weasleyovcov. Ministerstvo mágie je však prešpikované Voldemortovými špiónmi, a tak napriek dôslednej konšpirácii sa Harryho miesto pobytu prezradí a začína sa neľútostný boj.
Ak mala predchádzajúca časť pomalý a trochu zdĺhavý začiatok, Smrtiace požehnania sa začínajú akčne a dynamicky. Veď čitateľ už vlastne všetko vie. Dokáže bezpečne rozoznať dobrých od zlých, neprekvapujú ho zvláštne pravidlá čarodejníckej komunity a rozumie aj Harryho zložitému vnútornému svetu a jeho vzťahom s Ronom a Hermionou, ale aj s Ginny či Remusom Lupinom. Toto J. K. Rowlingovej umožnilo s ľahkosťou vykresľovať vtipné detaily weasleyovskej rodiny, ich budúcich švagrovcov z Francúzska (Billy Weasley sa žení s Fleur Delacour) a uvádzať na scénu bizarné postavičky čarodejníckeho sveta (hviezdou tejto časti je priateľský blázon Xenophilius Lovegood).
Ide o poslednú časť príbehu, a tak v nej hľadáme a nachádzame riešenia a odpovede. Rowlingová je totiž klasická autorka, ktorá sa s čitateľom nepohráva, nezavádza ho a príbeh rozpráva od začiatku až do konca. Aj v tejto časti bude mať Harry a jeho priatelia neraz namále, aj tu budú statočne bojovať so silnými nepriateľmi a s ešte silnejšími vnútornými pochybnosťami. Aj tu je niekoľko desiatok strán, ktoré stačí rýchlo očami preskenovať bez toho, aby čitateľovi ušlo čokoľvek podstatné. No aj v tejto knihe je veľa výborných – niekedy napínavých, inokedy dojímavých – momentov, ktoré svedčia o tom, aká je pani Rowlingová šikovná spisovateľka.
Ako sa to všetko skončí? Čo sú to Smrtiace požehnania? Kto zvíťazí a kto príde o život? A na ktorej strane vlastne stojí temný Severus Snape? Odpovede sú v knihe. Niektoré potvrdia vaše očakávania, iné poriadne prekvapia.
.klobúk dole
J. K. Rowlingová, knihy milujúca nezamestnaná mladá žena, vraj vymyslela Harryho Pottera aj s hlavnými kontúrami celého príbehu vo vlaku niekde medzi Manchesterom a londýnskou stanicou King´s Cross. Potom začala písať a to, čo napísala, ponúkla niekoľkým renomovaným vydavateľstvám. Tie ju jedno za druhým odmietli – a dodnes si to vyčítajú. Jej text nakoniec prijalo vydavateľstvo Bloomsbury Press a v roku 1997 vydalo prvý diel, knihu Harry Potter aKameň mudrcov. Potterománia vypukla niekde medzi druhým a tretím dielom a vrchol dosahuje v týchto dňoch. Ešte sa môžeme tešiť na dva filmy a tým sa to všetko skončí.
Išlo len o marketingový „majsterštyk“ alebo aj o niečo viac? Po prečítaní poslednej potterovskej knihy je isté, že ide o viac, o oveľa viac. V prvom rade sa Rowlingová ukázala ako človek, ktorému možno veriť. Keď na začiatku tvrdila, že má celý príbeh v hlave a že napíše presne sedem kníh, ktoré sa skončia sedemnástym rokom Harryho života, hovorila pravdu. Tých sedem kníh totiž tvorí jeden svet, jeden celok, jedno veľké rozprávanie. Rowlingová nepodľahla pokušeniu vložiť do kníh nejaké „aktualizačné odbočky“ a napriek kritike z viacerých strán svoje dielo napísala tak ako zamýšľala. A všetko zakončila hlbokou, dojímavou
katarziou.
Podaril sa jej bravúrny kúsok: napísala sedem hrubých kníh o staromódnom boji dobra so zlom a pre jednu čítajúcu generáciu opísala, čo to znamená vernosť a priateľstvo. Pre intelektuálnych kritikov súčasnej kultúry to musí znieť neuveriteľne: najväčší svetový bestseller hovorí o tom, že pravda, dobro a láska sú nerelativistické hodnoty, za ktoré sa oplatí žiť aj zomierať. Otázku by si mohli položiť aj architekti bulvárneho pseudosveta, ktorým sa Rowlingová otvorene vysmieva (na koho tak asi myslela, keď písala o novinárke Rite Skeeterovej, ktorej sa podarilo zbulvarizovať predtým seriózneho Denného Proroka?): hrdinovia najpredávanejšej knihy súčasnosti žijú v milujúcich rodinách, chodia do tradičnej školy, netúžia po bohatstve a poctivo sa vyrovnávajú s vlastnými slabosťami. Harry Potter sa za jedenásť rokov svojej literárnej existencie stal súčasťou našej kultúry tak ako voľakedy Tolkienovi Hobiti či Mayovi Apači. Klobúk dole, pani Rowlingová. Čarodejnícky klobúk, samozrejme.
.juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.