Hlas ľudu býva neúprosný. Stačí si pozrieť reakcie čitateľov novín The New York Times, ktorých bolo v čase písania tohto článku okolo 2 600. „Žijem v Saudskej Arábii a volil som pána Obamu na americkom konzuláte v Dhahrane, chcem však povedať, že udelenie Nobelovej ceny za mier je neuveriteľné! Čo presne pán Obama urobil, že si tú cenu zaslúži? A čo bude teraz pána Obamu motivovať v úsilí dosiahnuť mier na Strednom východe prostredníctvom vyriešenia arabsko-izraelského konfliktu? Myslím, že zo strany nobelovského výboru tak došlo k otvoreniu novej kapitoly pokrytectva,“ napísal Ibrahim Almugaiteeb. A z amerického Houstonu prišla jednoduchá reakcia, jediná otázka od čitateľa Roberta Nagela: „Nie sú vari vo väzení čínski disidenti, ktorí si túto cenu zaslúžia?“ Ďalší čitateľ, Rob Simmel z Manhattanu, sa rozpísal: „Volil som Obamu, ako dobrovoľník som zaňho agitoval, venoval som jeho kampani peniaze a mám rád jeho a všetko, čo zastáva. Ale Nobelova cena za mier po deviatich mesiacoch v úrade? Práve keď uvažuje o rozšírení vojny v Afganistane? Skutočne? Je to jasná politická výčitka Bushovi a myslím, že to trochu devalvuje toto ocenenie. Škoda, že nedokázali vydržať, kým by mal Obama za sebou viac konkrétnych úspechov, ktoré by ocenenie odôvodnili.“
Samozrejme, výnimkou nie sú ani nadšené hlasy. Mnohí čitatelia chvália akademikov za rozhodnutie, ba oceňujú aj to, že táto voľba predstavuje facku bushovskej ére. A predsa sa človek neubráni dojmu, že cena, ktorú americký prezident dostal, má pozoruhodne veľa kritikov medzi jeho vlastnými prívržencami. A ak nobelovský výbor dúfal, že mu zatlieskajú pacifisti a ľavica, prerátal sa. Obama má teraz práve v najľavicovejších a najpacifistickejších kruhoch zníženú popularitu. Pacifistická ľavica sa diví, že cenu za mier dostal „vojnový prezident“. A obáva sa, či je zdravé takýmto spôsobom podporovať to, čo ona vníma ako „americkú pýchu“.
Obama si ako najmenej jastrabí kandidát na prezidenta získal aj srdcia mnohých ľudí, ktorí sa na celom svete počítajú k antiamericky naladenému táboru. Lenže odkedy je v Oválnej pracovni, je jednoducho prezidentom krajiny, ktorú majú v zuboch. A teraz sa Obama vyjadril, že ocenenie nepatrí ani tak jemu ako celej Amerike.
.aj Fidel, aj disidenti
Ohlasy štátnikov sú väčšinou príjemné, diplomatické a zdvorilé. Potešenie vyjadrila nemecká kancelárka Angela Merkel, nadchol sa francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Aj z Iránu zazneli pomerne zmierlivé slová. Obamovu nobelovku povazuje za dobrú rovnako Fidel Castro, ako aj kubánski disidenti. K blahoželaniam sa pridala pápežská stolica. Spomedzi radostného zboru trochu vyčnieval hlas Lecha Walesu, ktorý sa tiež čuduje, prečo bol Nobelovou cenou za mier poctený človek, ktorý pre mier toho veľa ešte neurobil.
Zato americkí voliči, ešte aj Obamovi prívrženci, začínajú mať pocit, že sa pred ich očami rozohráva príliš vysoká, abstraktná a pre USA nie celkom výhodná politická hra. Od Obamu totiž očakávajú predovšetkým kroky v prospech svojej vlasti – a také, ktoré budú mať konkrétne dosahy na ich život. Neveľmi chápu, a nemožno im to zazlievať, ako cena z nórskeho Osla pomôže ich prezidentovi čeliť hospodárskej kríze, riešiť problémy zdravotníctva, úspešne zavŕšiť – a ukončiť – angažmán v Afganistane a v Iraku či ochrániť ich krajinu pred útokmi medzinárodných teroristov.
.nabudúce Usáma
Rozhodnutie akademikov bolo tento rok smiešne. No aj smutné, keďže páni ignorovali disidentov, bojovníkov za ľudské práva a zástancov slobody, ktorí sú za svoje princípy ochotní prinášať obete. Nobelova cena za mier sa tým devalvovala na úroveň, kam neklesla hádam ani vo chvíľach, keď ju preberal Jásir Arafat či Nelson Mandela. Títo „výtečníci“ aspoň po sebe zanechali čosi hmatateľné, aj keď ich výdobytky sú postriekané krvou nevinných. V čase nominácií na „mierovku“ bol Obama vo svojom úrade v podstate len niekoľko dní – a ktovie, čo vlastne nórski akademici ocenili. Potom svoje rozhodnutie obhajovali argumentom, že Obama cenu nedostal za víziu, očakávania a nádeje, ale za uskutočnené kroky. Tých však nie tak dávno inaugurovaný prezident nemá na konte veľa – navyše ich význam pre mier vo svete je otázny.
Navyše nobelovský výbor dal Obamovi cenu asi aj preto, aby ho odradil od silových zákrokov voči Iránu. Výbor očividne neodolal pokušeniu a sám sa zahral na zbor mierotvorcov – politiku, akú pokladá za mierovú, nielen podporuje, ale ju priamo privoláva. Možno by tú cenu za mier mohli na budúci rok udeliť akademici sami sebe. Ak sa, pravdaže, neukáže, že Obamova stratégia efektného ustupovania priniesla svetu zvýšenie napätia. V tom prípade by mohla „mierovka“ poputovať Usámovi bin Ládinovi. Samozrejme, ak ho chytia. Nejaký dôvod na ocenenie sa už nájde. Napríklad za to, že pri zatýkaní nekládol priveľký odpor.
Samozrejme, výnimkou nie sú ani nadšené hlasy. Mnohí čitatelia chvália akademikov za rozhodnutie, ba oceňujú aj to, že táto voľba predstavuje facku bushovskej ére. A predsa sa človek neubráni dojmu, že cena, ktorú americký prezident dostal, má pozoruhodne veľa kritikov medzi jeho vlastnými prívržencami. A ak nobelovský výbor dúfal, že mu zatlieskajú pacifisti a ľavica, prerátal sa. Obama má teraz práve v najľavicovejších a najpacifistickejších kruhoch zníženú popularitu. Pacifistická ľavica sa diví, že cenu za mier dostal „vojnový prezident“. A obáva sa, či je zdravé takýmto spôsobom podporovať to, čo ona vníma ako „americkú pýchu“.
Obama si ako najmenej jastrabí kandidát na prezidenta získal aj srdcia mnohých ľudí, ktorí sa na celom svete počítajú k antiamericky naladenému táboru. Lenže odkedy je v Oválnej pracovni, je jednoducho prezidentom krajiny, ktorú majú v zuboch. A teraz sa Obama vyjadril, že ocenenie nepatrí ani tak jemu ako celej Amerike.
.aj Fidel, aj disidenti
Ohlasy štátnikov sú väčšinou príjemné, diplomatické a zdvorilé. Potešenie vyjadrila nemecká kancelárka Angela Merkel, nadchol sa francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Aj z Iránu zazneli pomerne zmierlivé slová. Obamovu nobelovku povazuje za dobrú rovnako Fidel Castro, ako aj kubánski disidenti. K blahoželaniam sa pridala pápežská stolica. Spomedzi radostného zboru trochu vyčnieval hlas Lecha Walesu, ktorý sa tiež čuduje, prečo bol Nobelovou cenou za mier poctený človek, ktorý pre mier toho veľa ešte neurobil.
Zato americkí voliči, ešte aj Obamovi prívrženci, začínajú mať pocit, že sa pred ich očami rozohráva príliš vysoká, abstraktná a pre USA nie celkom výhodná politická hra. Od Obamu totiž očakávajú predovšetkým kroky v prospech svojej vlasti – a také, ktoré budú mať konkrétne dosahy na ich život. Neveľmi chápu, a nemožno im to zazlievať, ako cena z nórskeho Osla pomôže ich prezidentovi čeliť hospodárskej kríze, riešiť problémy zdravotníctva, úspešne zavŕšiť – a ukončiť – angažmán v Afganistane a v Iraku či ochrániť ich krajinu pred útokmi medzinárodných teroristov.
.nabudúce Usáma
Rozhodnutie akademikov bolo tento rok smiešne. No aj smutné, keďže páni ignorovali disidentov, bojovníkov za ľudské práva a zástancov slobody, ktorí sú za svoje princípy ochotní prinášať obete. Nobelova cena za mier sa tým devalvovala na úroveň, kam neklesla hádam ani vo chvíľach, keď ju preberal Jásir Arafat či Nelson Mandela. Títo „výtečníci“ aspoň po sebe zanechali čosi hmatateľné, aj keď ich výdobytky sú postriekané krvou nevinných. V čase nominácií na „mierovku“ bol Obama vo svojom úrade v podstate len niekoľko dní – a ktovie, čo vlastne nórski akademici ocenili. Potom svoje rozhodnutie obhajovali argumentom, že Obama cenu nedostal za víziu, očakávania a nádeje, ale za uskutočnené kroky. Tých však nie tak dávno inaugurovaný prezident nemá na konte veľa – navyše ich význam pre mier vo svete je otázny.
Navyše nobelovský výbor dal Obamovi cenu asi aj preto, aby ho odradil od silových zákrokov voči Iránu. Výbor očividne neodolal pokušeniu a sám sa zahral na zbor mierotvorcov – politiku, akú pokladá za mierovú, nielen podporuje, ale ju priamo privoláva. Možno by tú cenu za mier mohli na budúci rok udeliť akademici sami sebe. Ak sa, pravdaže, neukáže, že Obamova stratégia efektného ustupovania priniesla svetu zvýšenie napätia. V tom prípade by mohla „mierovka“ poputovať Usámovi bin Ládinovi. Samozrejme, ak ho chytia. Nejaký dôvod na ocenenie sa už nájde. Napríklad za to, že pri zatýkaní nekládol priveľký odpor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.