Pri zlučovaní dvoch štátnych zdravotných poistení ide o veľké peniaze. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sa má naliať približne 110,6 milióna eur (3,33 miliardy korún), ktoré pritečú dvoma spôsobmi. Podľa vládneho materiálu o zlúčení sa v prvom rade navýši základné imanie VšZP v sume 65,1 milióna eur (1,96 miliardy korún) zo zdrojov štátneho rozpočtu. Tiež sa získa hotovosť z bankových účtov Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP) v sume približne 45,5 milióna eur (1,37 miliardy korún) pri prechode jej imania do VšZP. Táto suma nemusí byť presná, ale iste prevyšuje 40 miliónov eur (1,21 mld. Sk).
.neférové zvýhodňovania
V oboch prípadoch dochádza k sanácii VšZP zo zdrojov niekoho iného. V prípade zvýšenia základného imania zo štátneho rozpočtu sa na sanáciu tejto štátnej poisťovne poskladajú všetci daňoví poplatníci, teda aj tí, ktorí nie sú poistenci VšZP. V druhom prípade sa na sanáciu poisťovne použijú zdroje poistencov inej štátnej poisťovne – Spoločnej. Aj v tomto prípade ide len čiastočne o ich zdroje, lebo ešte v roku 2005 štát práve Spoločnej zdravotnej poisťovni navýšil imanie o 450 miliónov korún, aby ju ochránil pred insolventnosťou.
Zvýšenie základného imania zo zdrojov štátneho rozpočtu pre SZP v roku 2005 a VšZP v roku 2009 je porušením tvrdých rozpočtových obmedzení a poškodzuje to férovú súťaž medzi zdravotnými poisťovňami. Robí sa to tým, že štát svojim vlastným poisťovniam poskytuje neprimerané finančné výhody v podobe štátnej pomoci. Diskriminuje tak súkromne vlastnené zdravotné poisťovne.
.pochybné pozitíva
Najmenej dôveryhodne v projekte zlúčenia pôsobia takzvané pozitívne dôsledky zlúčenia. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa zaväzuje, že zlepší manažment nákupu zdravotnej starostlivosti, zvýši efektívnosť vymáhania pohľadávok a že bude efektívnejšie kontrolovať náklady na zdravotnú starostlivosť. Nad týmito „pozitívami“ vyslovujem pochybnosť. Je ťažké tomu veriť, pretože keď to poisťovňa nedokázala doteraz, aké sú garancie, že po zlúčení to už dokáže?
Medzi „pozitívami“ zlúčenia vládny materiál uvádza zníženie súčasných „duplicitných“ výdavkov zdravotných poisťovní a optimalizáciu mzdových nákladov. Na druhej strane vládny materiál tvrdí, že aj po zlúčení štátnych poisťovní zostanú zachované všetky pracovné pozície v oboch inštitúciách. Na porovnanie treba spomenúť, že súkromná zdravotná poiťovňa Dôvera na výkon zdravotného poistenia pre 100-tisíc poistencov potrebuje 55 zamestnancov, na druhej strane VšZP ich na podobný počet zamestnáva 65 a SZP dokonca 81.
.odďaľovanie problému
Pružné ceny a decentralizované platobné mechanizmy umožňujú zdravotným poisťovniam relatívne pružne absorbovať šoky z externého prostredia. To, že VšZP sa ocitla v nepriaznivej finančnej situácii, nie je len dôsledok dopadov ekonomickej krízy (aj keď kríza svoju úlohu zohrala), ale predovšetkým neschopnosti samotnej poisťovne nastaviť efektívny systém nákupu a revízie zdravotnej starostlivosti. A tento problém neodstráni ani zlúčenie, ani navýšenie jej základného imania a ani zmocnenie sa imania Spoločnej zdravotnej poisťovne. Možno ho len oddiali do volieb.
Autor je riaditeľom Health Policy Institute. V rokoch 2002 – 2005 bol hlavným poradcom ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca.
.neférové zvýhodňovania
V oboch prípadoch dochádza k sanácii VšZP zo zdrojov niekoho iného. V prípade zvýšenia základného imania zo štátneho rozpočtu sa na sanáciu tejto štátnej poisťovne poskladajú všetci daňoví poplatníci, teda aj tí, ktorí nie sú poistenci VšZP. V druhom prípade sa na sanáciu poisťovne použijú zdroje poistencov inej štátnej poisťovne – Spoločnej. Aj v tomto prípade ide len čiastočne o ich zdroje, lebo ešte v roku 2005 štát práve Spoločnej zdravotnej poisťovni navýšil imanie o 450 miliónov korún, aby ju ochránil pred insolventnosťou.
Zvýšenie základného imania zo zdrojov štátneho rozpočtu pre SZP v roku 2005 a VšZP v roku 2009 je porušením tvrdých rozpočtových obmedzení a poškodzuje to férovú súťaž medzi zdravotnými poisťovňami. Robí sa to tým, že štát svojim vlastným poisťovniam poskytuje neprimerané finančné výhody v podobe štátnej pomoci. Diskriminuje tak súkromne vlastnené zdravotné poisťovne.
.pochybné pozitíva
Najmenej dôveryhodne v projekte zlúčenia pôsobia takzvané pozitívne dôsledky zlúčenia. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa zaväzuje, že zlepší manažment nákupu zdravotnej starostlivosti, zvýši efektívnosť vymáhania pohľadávok a že bude efektívnejšie kontrolovať náklady na zdravotnú starostlivosť. Nad týmito „pozitívami“ vyslovujem pochybnosť. Je ťažké tomu veriť, pretože keď to poisťovňa nedokázala doteraz, aké sú garancie, že po zlúčení to už dokáže?
Medzi „pozitívami“ zlúčenia vládny materiál uvádza zníženie súčasných „duplicitných“ výdavkov zdravotných poisťovní a optimalizáciu mzdových nákladov. Na druhej strane vládny materiál tvrdí, že aj po zlúčení štátnych poisťovní zostanú zachované všetky pracovné pozície v oboch inštitúciách. Na porovnanie treba spomenúť, že súkromná zdravotná poiťovňa Dôvera na výkon zdravotného poistenia pre 100-tisíc poistencov potrebuje 55 zamestnancov, na druhej strane VšZP ich na podobný počet zamestnáva 65 a SZP dokonca 81.
.odďaľovanie problému
Pružné ceny a decentralizované platobné mechanizmy umožňujú zdravotným poisťovniam relatívne pružne absorbovať šoky z externého prostredia. To, že VšZP sa ocitla v nepriaznivej finančnej situácii, nie je len dôsledok dopadov ekonomickej krízy (aj keď kríza svoju úlohu zohrala), ale predovšetkým neschopnosti samotnej poisťovne nastaviť efektívny systém nákupu a revízie zdravotnej starostlivosti. A tento problém neodstráni ani zlúčenie, ani navýšenie jej základného imania a ani zmocnenie sa imania Spoločnej zdravotnej poisťovne. Možno ho len oddiali do volieb.
Autor je riaditeľom Health Policy Institute. V rokoch 2002 – 2005 bol hlavným poradcom ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.