Trh práce opäť pocítil váhu študentských prázdnin. Pracovné pozície sú zaplavené brigádnikmi. Čo všetko sa spája s letnými brigádami?
Kto si chcel na Slovensku vybaviť dobrú brigádu počas letných prázdnin, musel na to myslieť s veľkým predstihom. Dopyt po dlhodobejších prácach na celé prázdniny je totiž vyšší ako ponuka. „Záujemcov je vždy veľa a v porovnaní s predošlými rokmi sa záujem takmer nemení. Brigády vzbudzujú veľkú pozornosť,“ konštatuje riaditeľka významnej sprostredkovateľskej agentúry z Trnavy s referenciami prominentných firiem Eva Ondrejíčková. „Letná brigáda je možnosť privyrobiť si. Ak sa človek navyše dostane na pozíciu, kde môže zdokonaliť svoje vedomosti, zručnosti, vždy je to pre neho prínos,“ vysvetľuje.
.peniaze, skúsenosť, nuda
Sebazdokonaľovanie však nie je pravidlom, skôr ide omožnosť zarobiť si. „Predovšetkým sú to peniaze. Tiež by som chcela byť samostatnejšia. Práca v kuchyni mi asi do života veľa nedá, ale môžem získať väčšiu nezávislosť od rodičov,“ hovorí 20-ročná Gabika zo Stropkova, ktorá pracuje ako pomocná sila v hoteli pri jazere. Pre stredoškoláčku Simonu zo Starej Ľubovne, sprievodkyňu turistov na hrade, je zasa letná brigáda „možnosťou, ako sa niečo naučiť a vidieť“. Okrem zárobku a skúsenosti je motívom brigády často aj obyčajná snaha vyplniť čas prázdnin. „Inak by som mesiac bola doma a nemala by som čo robiť,“ vysvetľuje zmysel svojej prvej brigády Ružomberčanka Lucia, ktorá pracuje ako asistentka.
Nadšení a neskúsení mladí ľudia sú často prekvapení, že brigádnická práca nezodpovedá ich predchádzajúcim predstavám. Počiatočný záujem podľa riaditeľky personálnej agentúry často vystriedajú pochybnosti. „Keď im potom pri stretnutí ponúkate brigády, zrazu zvažujú, či sa im to oplatí, či vôbec pôjdu pracovať za taký plat na takú pozíciu,“ hovorí Ondrejíčková a dodáva, že ani keď sa agentúra s brigádnikom dohodne, neznamená to vždy pracovnú pozíciu. „Keď zistia, aká je tá práca, na druhý deň sa už neukážu.“
Pochybnosti majú mnohí brigádnici aj na základe početných negatívnych skúseností, keď ich zamestnávatelia zneužívajú a neplnia vopred dohodnuté podmienky. Príkladom môže byť Veronika, ktorá na svojej prvej brigáde pracovala ako čašníčka „oficiálne od 14. do 22. hodiny, ale keď do podniku za šéfom prišli jeho kamaráti, v práci som bola do rána. Ako brigádnička som potom upratovala celý priestor a domov som odchádzala aj o pol piatej ráno. Bolo mi veľmi ťažko, keď som plat nedostala za odpracované hodiny, ale za dni“.
Brigády sú pre mladých v mnohom „školou života“. Napokon, jeden z koreňov slova „brigáda“ môžeme nájsť v anglickom pojme „brigade“ a jemu príbuznom „fight“, znamenajúcom boj, zápas, bitku. Taký je osud lacnej pracovnej sily, často bez skúseností a kvalifikácie. „Platové ohodnotenie je slabé, ale čo viac môžem chcieť na východe?“ hovorí aj za svojich rovesníkov 18- ročná Maja z Popradu. Pracuje ako asistentka v podniku na výrobu majonéz a šalátov – a hnevá ju, že „všetci majú rovnaké platové ohodnotenie, bez ohľadu na to, koľko a ako pracujú“. Vysokoškoláčka Karin z Košíc vraví, že zamestnávateľ sa k brigádnikovi správa často ako k človeku na jedno použitie. „Zamestnávatelia vedia, že v našom meste je málo práce, a tak ľudí zdierajú. A tí sa nechajú, pretože majú aspoň niečo.“
.lacná sila
Brigádnici firmám pomáhajú. „Ak by sme museli niekoho zamestnávať na plný úväzok, stál by nás viac. Je to ekonomicky výhodná pracovná sila,“ hovorí podnikateľ Pavol Mišenko, ktorý každoročne zamestnáva približne 20 brigádnikov a upresňuje, že v porovnaní s normálnym zamestnancom na brigádnikovi ušetrí „viac ako polovicu všetkých výdavkov“. Brigádnické práce sú však doménou malých a stredných podnikateľov. Veľké firmy väčšinou brigádnikov na leto neprijímajú. Prečo? „Pri našom charaktere práce nevieme využiť služby nekvalifikovaného pracovníka,“ vysvetľuje hovorca automobilky PSA Peugeot Citro¨en v Trnave Peter Švec. V spoločnosti U. S. Steel Košice podľa jej hovorcu Jána Baču zasa klasické „letné brigády v závode neexistujú, pretože z hľadiska bezpečnosti práce prijímame radšej zaškolených robotníkov“.
Plat brigádnika sa pohybuje od 40 do 100 korún na hodinu – závisí to od regiónu a vykonávanej práce. Spravidla najmenej sú ohodnotení upratovači a ľudia na východe Slovenska, najviac si zarobia pracovníci v kancelárii či v callcentrách a v Bratislave.
Komu sa nepáči zárobok alebo ponuka práce, zvyčajne sa s tým snaží niečo urobiť. Alternatívou sú brigády v zahraničí, ktoré sú čoraz vyhľadávanejšie – výrazne to napomáha aj nedávny nástup nízkonákladových aeroliniek a členstvo v EÚ.
Ako uvádza Ivana Kašická, manažérka jednej z najväčších agentúr na sprostredkovanie práce v zahraničí Student Agency, „počas tejto sezóny za letnou brigádou mimo republiky odišlo približne 1500 vysokoškolských študentov, ktorí pracujú v USA a v členských štátoch Európskej únie“. K tomu číslu treba prirátať štatistiky ďalších agentúr, ako aj ľudí, ktorí vycestujú do cudziny „na vlastnú päsť“. Celkovo sa odhaduje, že počas leta pracuje v zahraničí dohromady prinajmenšom 15-tisíc slovenských študentov.
.lukáš Marťák
Kto si chcel na Slovensku vybaviť dobrú brigádu počas letných prázdnin, musel na to myslieť s veľkým predstihom. Dopyt po dlhodobejších prácach na celé prázdniny je totiž vyšší ako ponuka. „Záujemcov je vždy veľa a v porovnaní s predošlými rokmi sa záujem takmer nemení. Brigády vzbudzujú veľkú pozornosť,“ konštatuje riaditeľka významnej sprostredkovateľskej agentúry z Trnavy s referenciami prominentných firiem Eva Ondrejíčková. „Letná brigáda je možnosť privyrobiť si. Ak sa človek navyše dostane na pozíciu, kde môže zdokonaliť svoje vedomosti, zručnosti, vždy je to pre neho prínos,“ vysvetľuje.
.peniaze, skúsenosť, nuda
Sebazdokonaľovanie však nie je pravidlom, skôr ide omožnosť zarobiť si. „Predovšetkým sú to peniaze. Tiež by som chcela byť samostatnejšia. Práca v kuchyni mi asi do života veľa nedá, ale môžem získať väčšiu nezávislosť od rodičov,“ hovorí 20-ročná Gabika zo Stropkova, ktorá pracuje ako pomocná sila v hoteli pri jazere. Pre stredoškoláčku Simonu zo Starej Ľubovne, sprievodkyňu turistov na hrade, je zasa letná brigáda „možnosťou, ako sa niečo naučiť a vidieť“. Okrem zárobku a skúsenosti je motívom brigády často aj obyčajná snaha vyplniť čas prázdnin. „Inak by som mesiac bola doma a nemala by som čo robiť,“ vysvetľuje zmysel svojej prvej brigády Ružomberčanka Lucia, ktorá pracuje ako asistentka.
Nadšení a neskúsení mladí ľudia sú často prekvapení, že brigádnická práca nezodpovedá ich predchádzajúcim predstavám. Počiatočný záujem podľa riaditeľky personálnej agentúry často vystriedajú pochybnosti. „Keď im potom pri stretnutí ponúkate brigády, zrazu zvažujú, či sa im to oplatí, či vôbec pôjdu pracovať za taký plat na takú pozíciu,“ hovorí Ondrejíčková a dodáva, že ani keď sa agentúra s brigádnikom dohodne, neznamená to vždy pracovnú pozíciu. „Keď zistia, aká je tá práca, na druhý deň sa už neukážu.“
Pochybnosti majú mnohí brigádnici aj na základe početných negatívnych skúseností, keď ich zamestnávatelia zneužívajú a neplnia vopred dohodnuté podmienky. Príkladom môže byť Veronika, ktorá na svojej prvej brigáde pracovala ako čašníčka „oficiálne od 14. do 22. hodiny, ale keď do podniku za šéfom prišli jeho kamaráti, v práci som bola do rána. Ako brigádnička som potom upratovala celý priestor a domov som odchádzala aj o pol piatej ráno. Bolo mi veľmi ťažko, keď som plat nedostala za odpracované hodiny, ale za dni“.
Brigády sú pre mladých v mnohom „školou života“. Napokon, jeden z koreňov slova „brigáda“ môžeme nájsť v anglickom pojme „brigade“ a jemu príbuznom „fight“, znamenajúcom boj, zápas, bitku. Taký je osud lacnej pracovnej sily, často bez skúseností a kvalifikácie. „Platové ohodnotenie je slabé, ale čo viac môžem chcieť na východe?“ hovorí aj za svojich rovesníkov 18- ročná Maja z Popradu. Pracuje ako asistentka v podniku na výrobu majonéz a šalátov – a hnevá ju, že „všetci majú rovnaké platové ohodnotenie, bez ohľadu na to, koľko a ako pracujú“. Vysokoškoláčka Karin z Košíc vraví, že zamestnávateľ sa k brigádnikovi správa často ako k človeku na jedno použitie. „Zamestnávatelia vedia, že v našom meste je málo práce, a tak ľudí zdierajú. A tí sa nechajú, pretože majú aspoň niečo.“
.lacná sila
Brigádnici firmám pomáhajú. „Ak by sme museli niekoho zamestnávať na plný úväzok, stál by nás viac. Je to ekonomicky výhodná pracovná sila,“ hovorí podnikateľ Pavol Mišenko, ktorý každoročne zamestnáva približne 20 brigádnikov a upresňuje, že v porovnaní s normálnym zamestnancom na brigádnikovi ušetrí „viac ako polovicu všetkých výdavkov“. Brigádnické práce sú však doménou malých a stredných podnikateľov. Veľké firmy väčšinou brigádnikov na leto neprijímajú. Prečo? „Pri našom charaktere práce nevieme využiť služby nekvalifikovaného pracovníka,“ vysvetľuje hovorca automobilky PSA Peugeot Citro¨en v Trnave Peter Švec. V spoločnosti U. S. Steel Košice podľa jej hovorcu Jána Baču zasa klasické „letné brigády v závode neexistujú, pretože z hľadiska bezpečnosti práce prijímame radšej zaškolených robotníkov“.
Plat brigádnika sa pohybuje od 40 do 100 korún na hodinu – závisí to od regiónu a vykonávanej práce. Spravidla najmenej sú ohodnotení upratovači a ľudia na východe Slovenska, najviac si zarobia pracovníci v kancelárii či v callcentrách a v Bratislave.
Komu sa nepáči zárobok alebo ponuka práce, zvyčajne sa s tým snaží niečo urobiť. Alternatívou sú brigády v zahraničí, ktoré sú čoraz vyhľadávanejšie – výrazne to napomáha aj nedávny nástup nízkonákladových aeroliniek a členstvo v EÚ.
Ako uvádza Ivana Kašická, manažérka jednej z najväčších agentúr na sprostredkovanie práce v zahraničí Student Agency, „počas tejto sezóny za letnou brigádou mimo republiky odišlo približne 1500 vysokoškolských študentov, ktorí pracujú v USA a v členských štátoch Európskej únie“. K tomu číslu treba prirátať štatistiky ďalších agentúr, ako aj ľudí, ktorí vycestujú do cudziny „na vlastnú päsť“. Celkovo sa odhaduje, že počas leta pracuje v zahraničí dohromady prinajmenšom 15-tisíc slovenských študentov.
.lukáš Marťák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.