Katolícka cirkev nemá práve povesť ekologickej organizácie. Niežeby sa s ňou spájali nejaké environmentálne excesy, ale považovať ju za eko-friendly? No pápeži sa téme ochrany prírody pravidelne venujú, pripomínajú úctu a zodpovednosť k Božiemu stvoreniu a podobne. Benedikt však zašiel ďalej. Prvýkrát vyjadril obavu zo snahy globálne kontrolovať klímu (ale aj rast populácie) pri jednej z prednášok, ktoré vyšli v slovenčine pod názvom Európa, jej základy v súčasnosti a v budúcnosti. Nejde síce o Ratzingerovu top tému, ale v poslednej encyklike Caritas in Veritate jej predsa len venoval väčší priestor. Písal o „ekologickom zdraví planéty“, o „gramatike“ ktorú vložil Boh do stvorenia, posilnení vzťahu človeka k prírode a zodpovednosti prírodu nielen obrábať, ako sa píše v knihe Genezis, ale aj strážiť. Zároveň však dodal, že príroda nie je viac ako ľudská osoba, a kto by tomu veril, oddáva sa postojom neopohanstva alebo nového panteizmu. Celý problém je pre neho primárne problémom kultúrnym, nie politickým: „spôsob, akým človek zaobchádza so životným prostredím, ovplyvňuje, akým spôsobom zaobchádza so sebou samým a naopak.“ A to je zdá sa, pre zelené hnutie primálo.
Ešte horšie je na tom „skeptický environmentalista“ Bjørn Lomborg. Jeho názory sú čitateľom .týždňa dobre známe. Mediálna skratka hovorí, že je proti Kjótu a teda proti životnému prostrediu. On si však zjavne myslí niečo iné: „Novú dohodu o klíme potrebujeme. Je to neskutočne dôležité,“ odpovedal nedávno na otázku Financial Times. Lomborg sa líši od Václava Klausa, ktorý sa snaží preukázať, že nič také ako globálne oteplenie neexistuje. Naopak, podľa Lomborga je globálne otepľovanie „reálne a spôsobuje ho človek“. A pre prekvapenú novinárku Financial Times dodáva, „ak to sklame ľudí, ktorí sú skeptici, nie som ani najmenej nešťastný. Dúfam, že sa mi podarilo nadchnúť viacero ľudí, ako treba rozmýšľať o klimatickej zmene.“ Lomborg sa však od hlavného prúdu environmentalistov líši v tom, o čom má dohoda byť. „Základné vedecké otázky boli zodpovedané jednoznačne,“ hovorí, zabudnite na emisie a kvóty pre bohaté krajiny. Je to nákladné a výsledky sú minimálne. Treba sa sústrediť na skutočné zdroje otepľovania: metán a sadze. A teda na chudobné štáty.
Ako vidieť, aj zelená má viac odtieňov.
Ešte horšie je na tom „skeptický environmentalista“ Bjørn Lomborg. Jeho názory sú čitateľom .týždňa dobre známe. Mediálna skratka hovorí, že je proti Kjótu a teda proti životnému prostrediu. On si však zjavne myslí niečo iné: „Novú dohodu o klíme potrebujeme. Je to neskutočne dôležité,“ odpovedal nedávno na otázku Financial Times. Lomborg sa líši od Václava Klausa, ktorý sa snaží preukázať, že nič také ako globálne oteplenie neexistuje. Naopak, podľa Lomborga je globálne otepľovanie „reálne a spôsobuje ho človek“. A pre prekvapenú novinárku Financial Times dodáva, „ak to sklame ľudí, ktorí sú skeptici, nie som ani najmenej nešťastný. Dúfam, že sa mi podarilo nadchnúť viacero ľudí, ako treba rozmýšľať o klimatickej zmene.“ Lomborg sa však od hlavného prúdu environmentalistov líši v tom, o čom má dohoda byť. „Základné vedecké otázky boli zodpovedané jednoznačne,“ hovorí, zabudnite na emisie a kvóty pre bohaté krajiny. Je to nákladné a výsledky sú minimálne. Treba sa sústrediť na skutočné zdroje otepľovania: metán a sadze. A teda na chudobné štáty.
Ako vidieť, aj zelená má viac odtieňov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.