Antiklaus Fico

Presne takú výnimku si v rámci Lisabonskej zmluvy dávnejšie vyrokovali aj Briti a Poliaci. Z Pražského hradu už naznačili, že prezident je s takouto výnimkou spokojný. Ako by aj nie – osamelý bežec Klaus v tejto situácii viac vyťažiť nemohol. Zablokovať Lisabon nešlo, ale fakt, že sa mu možno podarí vylúčiť jeho kľúčovú časť z vplyvu na české právo, je jeho veľký úspech. Klaus už dlhé roky ako donkichot európskej politiky upozorňuje na hrozby dnešnej európskej unifikácie, píše o tom články ako na bežiacom páse, provokuje celú EÚ rezavými slovami až na samú hranu, a hoci sa tým doma v Česku politicky izoluje a ľudí jeho varovania príliš netrápia, nedá si pokoj. Nie, Klausovi v skutočnosti nešlo o Benešove dekréty. Keby áno, výnimka by sa týkala jedného ustanovenia Charty, ktoré by ich mohli (v čírej teórii) spochybniť. Lenže podľa českého ministra pre európske záležitosti Štefana Füleho sa má výnimka týkať Charty ako celku. Klaus tušil, že pre svoj donkichotský zápas s EÚ potrebuje nateraz podporu ľudu, a tak nespokojnosť s Chartou odôvodnil obavami zo sudetských Nemcov. Nepekný, ale geniálny taktický ťah, ktorý poslúži krajine – Charta je totiž nepodarok, plný zneužiteľných deklarácií a želaní, a najmä ľavicových interpretácií práv pracujúcich a odborov. Napokon, preto ju európski socialisti silou mocou presadili do euroústavy a neskôr do Lisabonu. 

A sme pri našom premiérovi Robertovi Ficovi. Keď Klaus čisto účelovo vyšiel s Benešovými dekrétmi, Fico napriek tomu, že u nás na rozdiel od Čechov ratifikácia Lisabonu už dávno prebehla, nemohol odolať. Jeho politické pudy totiž zavetrili protimaďarskú kartu. Fica predtým Lisabonská zmluva vôbec nezaujímala – hoci je právnik, k spore o právnu podobu EÚ, a tým aj povahu slovenskej štátnosti, sa nijako nevyjadroval. Nechával to na eurofanatika Borisa Zalu. 

Marketingový mág sa však teraz chytil do pasce. Ficovo vyhlásenie, že ak nedostaneme českú výnimku aj my, využijeme proti Čechom právo veta, sľubuje skutočnú zábavu: ak bude na týchto slovách trvať a žiadať slovenskú výnimku na celú Chartu, napľuje si do úst. V júni 2007 totiž po summite, na ktorom sa  ukul Lisabon, vyhlásil, že jeho vláda „od samého začiatku trvala na tom, aby bola Charta právne záväzná, lebo obsahuje „katalóg sociálnych práv“. Ľud si to našťastie nepamätá, a tak sa Fico môže naďalej tváriť, že Charta je o Benešovi. Nervózni lídri EÚ možno Ficovi ustúpia, aby už mali pokoj, ale možno ešte radšej ho pritlačia k rýchlemu ústupu. Predsa len, poskytnutie prominentnej výnimky z už ratifikovanej zmluvy by bol svetový unikát. Fico by urobil najlepšie, keby v tichosti zdupkal z boja, s odôvodnením, že v českej výnimke nie je explicitná zmienka o dekrétoch, ale o celej Charte, smeráckemu srdcu takej blízkej... Veď k nášmu premiérovi toto všetko tak krásne patrí: narobiť rachot, oblažiť emócie ľudu a nezanechať za sebou nič užitočné. Žiaden štátnik, len politický kaskadér.