Dôvodov na zrušenie verejnoprávnej televízie je niekoľko. V prvom rade je verejnoprávnosť čudná už z definície. Čo je oná „verejná služba“, to tajomné čosi medzi štátom a občanom? Počul už niekto naozaj dobrú a zrozumiteľnú odpoveď?
Ak dejiny preukázali, že štát je systémovo horším vlastníkom ako súkromný majiteľ, aké je potom na ničom nezavesené efemérne „verejné“ vlastníctvo? Kto sa v prípade verejnoprávnej televízie zodpovedá za obsah a kvalitu? Súkromného majiteľa niet a tvárime sa, že ani štát ním nie je (alebo by nemal byť). Tak kto teda? A komu? Divákom? Ale veď zástancovia verejnoprávnej televízie najčastejšie argumentujú potrebou menšinových žánrov, pretože potreby väčšiny s radosťou uspokojujú komerčné médiá. Takže iba niektorým divákom? Kto je oprávnený rozhodnúť, ktorým presne?
Tvrdiť, že súkromné médiá poskytujú len tupú zábavu pre primitívov, a preto sa majú všetci majitelia televíznych prijímačov skladať aj na produkciu verejnoprávnej menšinovosti, je obrovské elitárstvo a klam. Inteligentnú zábavu ponúkajú skôr súkromné stanice (majú na nákup alebo tvorbu kvality viac peňazí). Kto má káblovú televíziu, môže sledovať súkromné stanice o varení, o dizajne a architektúre, o histórii a prírode... Nie sú to práve tie veci, ktoré elitári chcú vidieť vo verejnoprávnej televízii (a tá – aká irónia – sa zatiaľ sústredí najmä na súboj s komerčnými televíziami)?
Spravodajstvo je kapitola sama o sebe. Aby bolo aspoň trochu dôveryhodné, musí nastať zázračná kombinácia skvelých ľudí na správnych miestach v dobrom čase. Výskyt tejto kombinácie sa za posledných 17 rokov dá rátať nanajvýš na mesiace. V skutočnosti je STV štátna televízia – politici rozhodujú o jej peniazoch a je iba vecou úrovne aktuálnej moci, do akej miery vyvoláva redaktorom či ich šéfom a robí zo správ nástenku vládnych úspechov. Ani len v krízových situáciách neplní STV to, čo sa od nej čaká – keď vybuchne muničný sklad alebo teroristi niekde zaútočia, vždy ako prvé prerušujú vysielanie komerčné stanice.
Televízia ako fenomén sa úžasne rýchlo mení. Doteraz vzácne vysielacie frekvencie vo veľmi obmedzenom množstve prestávajú byť dôležité. Nástupom rýchleho internetu pribúda internetových televízií, s digitalizáciou príde množstvo ďalších možností vysielať hoci aj tie najmenšinovejšie žánre. Prečo teda živiť štátnu, takmer ustavične manipulovanú, väčšinu času rozkrádanú a neefektívnu „verejnoprávnu“ televíziu? Rozumný dôvod nevidno.
.robert Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.