Médiá ustavične hlásia nové násilie či nejakú akciu Maďarskej gardy (inak už súdne zakázanej), pochod rómskych aktivistov alebo vývoj vyšetrovania v kauze sériových vrážd osamelých Rómov, kde polícia asi pred dvoma mesiacmi zaistila páchateľov.
Pomery v Maďarsku nám môžu akurát napovedať, že tam, kde sa frustrácie a pudy vylejú z brehov, je „svojpomoc“ stavaním múrov ani nie maketou riešenia. Zaujímavé zo slovenského pohľadu je, že v diskusiách, ktoré sa v súvislosti s krízou v Maďarsku spustili, ako najsilnejší protiargument rezonovala otázka: „Ak chcete rovnú daň, chcete mať aj také sociálne zabezpečenie ako na Slovensku?“ Fakt je ten, že sociálne pomery, z ktorých určitá a čoraz väčšia časť maďarských Rómov hľadala únik cestou takzvaného „existenčného kradnutia“, sa na úrovni osád, ale ani o „stupeň“ vyššie od slovenských ničím neodlišujú. Či v miere absolútnej biedy, či patologických javov, ako sú alkoholová závislosť, incest, úžerníctvo...
Je nesporné, že na stave „takmer občianskej vojny“ nesie významný rukopis rýchlejší a dramatickejší úder krízy, ktorá zavítala do Maďarska už pred Lehman Brothers. To je veľké varovanie, pretože nie je vôbec vylúčené, že si podobným slzavým údolím s oneskorením prejde aj Slovensko. Zodpovednosť politiky je enormná. Jedine a len na tematizácii „cigánskej kriminality“ vyrástol Jobbik, ktorý z úplnej neschopnosti vlády zaručiť základnú ochranu majetku a ľudí v „najcitlivejších“ lokalitách vyťažil troch europoslancov a pozíciu „tretej strany“ v krajine. Tu je „zakladacia idea“ vzniku Maďarskej gardy: Ak nás nevie ochrániť štát, musíme sa ochrániť sami! Situáciu zhoršuje predvolebný čas, v ktorom sa najsilnejšía opozičná strana vyhýba konfrontácii s Jobbikom, čo je pochopiteľné v rámci zápasu o radikálnych voličov, ale nie z hľadiska pokoja v krajine.
Je nesporné, že na stave „takmer občianskej vojny“ nesie významný rukopis rýchlejší a dramatickejší úder krízy, ktorá zavítala do Maďarska už pred Lehman Brothers. To je veľké varovanie, pretože nie je vôbec vylúčené, že si podobným slzavým údolím s oneskorením prejde aj Slovensko. Zodpovednosť politiky je enormná. Jedine a len na tematizácii „cigánskej kriminality“ vyrástol Jobbik, ktorý z úplnej neschopnosti vlády zaručiť základnú ochranu majetku a ľudí v „najcitlivejších“ lokalitách vyťažil troch europoslancov a pozíciu „tretej strany“ v krajine. Tu je „zakladacia idea“ vzniku Maďarskej gardy: Ak nás nevie ochrániť štát, musíme sa ochrániť sami! Situáciu zhoršuje predvolebný čas, v ktorom sa najsilnejšía opozičná strana vyhýba konfrontácii s Jobbikom, čo je pochopiteľné v rámci zápasu o radikálnych voličov, ale nie z hľadiska pokoja v krajine.
Ohromná politická a intelektuálna debata, ktorá sa o budúcnosti vzťahov väčšiny a Rómov v Maďarsku spustila, prichádza zrejme už neskoro. Premiér Bajnai vynašiel nový termín „desegregácia“, ale nie spôsob, ako v nasledujúcom desaťročí vytvoriť toľko nekvalifikovaných pracovných miest, aby zamestnal aspoň zlomok rómskej populácie. To nevie ani on, ani nikto. Fidesz hovorí len o minulosti, respektíve o súčasnosti. Čo chcú robiť pri moci, Orbán neprezradí. Vie prečo. Buď by mu ušli voliči k Jobbiku, alebo by ho zbavili podpredsedníctva Európskej ľudovej strany....
Etnicky definované múry nedôvery a napätia, izolácia a odcudzenie na strane menšiny, ako aj pocit ohrozenia vo väčšine sa týčia až do neba. Betón, tehly a maltu už ani netreba.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.