Keby bolo keby považujem za svoj scenáristický vrchol

Každý z nich má svoje za i proti. Panelák je živý útvar. Tým, že je to denný seriál, je autorský tím pod ustavičným tlakom, dennodenne riešime množstvo závažných vecí aj drobných detailov. Z tohto pohľadu je Panelák najnáročnejší, ale napriek tomu ho mám najradšej. Pri Keby bolo keby to bolo úplne iné. S Tomášom Jančom sme ho napísali v priebehu  šiestich týždňov, a tým sa pre mňa táto kapitola uzavrela. Je to príbeh uzavretý do 12-tich častí a do jeho realizácie som už nezasahoval. Všetko som nechal na režiséra Tomáša Janča. No a Kutyil, to je taká oddychovka. Relax pri písaní, príjemná atmosféra pri nakrúcaní. Prečistím si mozog a môžem ísť ďalej...   

Určite to beriem ako vrchol toho, čo sa nám podarilo vyrobiť. Keď sa na to spätne pozriem,tak od Uragánu cez Susedov, Panelák a Kutyila až ku Keby bolo keby je tento seriál najvyššie položený bod na tejto pomyselnej krivke. Vyššie by už mohol byť len film. Keby bolo keby vnímam ako vrchol mojej scenáristickej tvorby. 

Myslím si, že  televízna tvorba na Slovensku pôjde týmto smerom. Slovenské  seriály sú čoraz obľúbenejšie a  myslím že televízie budú ochotné do nich investovať. Tým, že je dnes seriálov pomerne  veľa a bude ich ešte viac, sa pravdepodobne udržia len tie najkvalitnejšie. Nároky divákov na scenár, obsadenie,  ale aj  technologické spracovanie budú čoraz vyššie. Myslím si, že v najbližších rokoch nás čaká éra kvalitných exteriérových seriálov, ktoré sa budú približovať k európskemu štandardu. 

Ľady prelomila Ordinácia v ružovej záhrade. To bol prvý seriál, ktorý na Slovensku zafungoval. Potom prišli Susedia ako prvý úspešný sitkom, a potom  Panelák ako prvý úspešný denný seriál. Prelomila sa tým nedôvera slovenských divákov. Keď si dnes pozriete úspešnosť českých, slovenských a zahraničných seriálov, tak tie slovenské vyhrávajú. To je pozitívny signál a mám z toho dobrý pocit. Slovenskí diváci chcú vidieť slovenských hercov. CSI  je síce nádherný seriál, mám ho rád, ale nie sú tam slovenské reálie. A diváci majú radi, keď sa môžu v tej seriálovej realite nájsť. 

Myslím si, že všetky úspešné série pôjdu, možno s nejakými menšími obmenami, aj budúci rok. Bude zaujímavé sledovať, s čím novým televízie a tvorcovia prídu a ako sa to uchytí. Tá konkurencia je veľká a nebude to také ľahké ako pred tromi rokmi. Vtedy divákovi stačilo oveľa menej, aby si seriál obľúbil, lebo si nemal veľmi z čoho vyberať. 

Keďže robím len pre JOJ-ku, tak tým najväčším konkurentom je Ordinácia. Sme radi, že oproti minulému roku, keď sa Paneláku v priamej konfrontácii oproti Ordinácii nedarilo, si tento rok dokáže udržať svojich divákov.  Ordináciu teda uznávam ako najväčšieho konkurenta a uznávam kvality tohto seriálu, ktoré sú najmä v tom, že je tam obrovský divácky návyk  a seriál oslovuje širokú cieľovú skupinu. My sa snažíme zaujať cieľovú skupinu 12 – 54 rokov, čo je na jednej strane fajn, ale na druhej strane je to trochu obmedzujúce.

Keď si zoberiem napríklad seriál Odsúdené, neberiem ich ako konkurenciu. Teším sa z toho, keď majú dobré čísla, pretože to pomáha stanici, pre ktorú robím. A keď sa tej stanici darí, nám sa robí v lepšom prostredí. Tvorbu D.N.A. podporujem a fandím im. 

Ten rozdiel je v tom, že s Markízou som bol v inom vzťahu, bol som tam ako scenárista a herec. Teraz máme s Palom Bobom a Tomášom Jančom firmu Továreň, takže som aj jeden z producentov. Kým na Markíze som sledoval len to, ako sa darí Susedom a ostatné ma až tak veľmi nezaujímalo, v JOJ-ke mám trochu širší záber. Je to väčší adrenalín, ale zároveň viac zdrojov príjmu. 

Určite je náš vplyv na to, akým spôsobom sa naloží s naším dielom, iný ako v Markíze pri Susedoch. Navyše tam nebolo treba niečo riešiť, pretože Susedia by fungovali, nech by ich Markíza nasadila hocikam. S manažmentom JOJ-ky intenzívne komunikujeme o všetkých projektoch, a vždy nájdeme riešenia, ktoré vyhovujú všetkým.