Zavalení seriálmi

Bohumil Stejskal

Keď sa povie bratislavské televízne pondelky, pamätníkom zvlhnú oči pri spomienkach na televízne inscenácie či divadelné predstavenia pripravené bratislavským televíznym štúdiom Československej televízie. 

Keď pred piatimi rokmi pribudli do ôsmich stoviek domácností merače sledovanosti televízneho vysielania – peoplemetre – v programových časopisoch sa to domácimi seriálmi, inscenáciami ani filmami rozhodne nehemžilo. Ak seriály, tak nemeckej, alebo americkej produkcie. Ak filmy, tak trilery, akčné krváky a sem-tam romantika nemeckého pôvodu pre citlivejšie duše. Milan Kordiak, poručík Karol Hurka, mafián Banán či doktorka Eva Páleníková – ktorých mená si  dnes vedia s televíznymi postavami a seriálmi asociovať asi aj čitatelia .týždňa – neexistovali ani v snoch televíznych tvorcov, nieto ešte v plánoch televízií či srdciach divákov. 

Televízie určovali svoj program skôr intuitívne, presné čísla na meranie efektivity vynaložených investícií chýbali. Rovnako chýbali aj domáci tvorcovia. Roky, keď sa nenakrúcalo prakticky nič, sa nedali len tak ľahko oklamať. Cestu k dnešnému priehrštiu na Slovensku vyprodukovaných seriálov začala šliapať až pred troma rokmi rodinka Susedov na Markíze. 

Dvojica autorov Andy Kraus a Peter Marcin použila na najsledovanejšej televízii námet z divácky úspešného humoristického formátu Hurikán. Na oficiálnej podstránke seriálu sa dodnes píše, že impulzom na zrod sitcomu Susedia bola divácka odozva na konkrétne scénky, v ktorých účinkovali rodiny susedov Lászlóa Komároma a Františka Stromokocúra. 

K overenému receptu z Hurikánu pribudlo pár ingrediencií jednoduchého susedského humoru,  repliky ako vystrihnuté z natáčania relácie Aj múdry schybí na území, kde prevláda maďarčina a pravidelné konzervy plechového smiechu. Ľud sa chytil takmer okamžite. Nové epizódy sa síce už dávno nenakrúcajú, Markíza však opakovaním Susedov do omrzenia vyšúchala asi aj digitálnu vysielaciu stopu. 

Koniec Susedov bol poznačený bulvárno-mediálnou udalosťou príslušného roka. Úspešné duo Kraus-Marcin sa rozdelilo, Andy Kraus prešiel ku konkurencii. Pre JOJ-ku začal pripravovať dovtedy nevídaný denný seriál pre prime-time. JOJ-ka sa rozhodla zariskovať a nahlodať zdanlivo neotrasiteľnú pozíciu Markízy s už fungujúcou Ordináciou v ružovej záhrade. Doma vyrobený produkt mal konkurovať seriálovému dovozu z Česka. Ordinácia privezená z Novy, sesterskej stanice Markízy, sa u nás stretla s podobným úspechom ako u našich západných susedov. V nemocničnom úbore sa pohybujú v rovnakom rytme mydlovej opery českí aj slovenskí herci dvakrát v týždni.  

Na Panelák sa čakalo ako na Vianoce. Mal to byť darček slovenskému divákovi – slovenskí herci, slovenské reálie každodenného života v obyčajnom obytnom dome – na obrazovke každý večer po hlavných správach. Na prekvapenie aj bol. Panelák definitívne prelomil bariéru nedôvery televízií k divákom a divákov k televízii. Zrazu začali byť slovenskí herci, ich osudy a príbehy „in“. Pri rannej káve sa začalo riešiť, čo bude mať Agi Fodrászová s Kordiakom a kedy. Že Bajzovci sú celkom normálni, rodinka dôchodcov celkom vtipná. A dnes aj vy viete, že Jakub Švehla je celý čas celkom pod papučou. Bolo jasné, že seriálová lavína sa môže spustiť.  

Aj sa spustila. Hoci medzičasom si peoplemetre dokázali vybrať aj svoju daň, seriálom sa v súčasnosti darí ako ešte nikdy doposiaľ. Tituly Medzi nami alebo Priateľky na Markíze, či Obchod so šťastím na Slovenskej televízii skončili pre divácky nezáujem. Nepodarená prvá sezóna drahého projektu Rádio na Markíze stála miesto skúsenú producentku Juditu Gembickú. Viac projektov však test elektronických meračov v slovenských domácnostiach prežilo. 

Ordinácia a Panelák to ťahajú dodnes, pribudli Kutyil s.r.o., (JOJ, voľné pokračovanie Susedov), Odsúdené (JOJ, väzenské prostredie), Rádio Fresh (Markíza, prostredie rozhlasu), Keby bolo keby (JOJ, luxusný seriál na americký štýl), Profesionáli (JOJ, sitkom), Mafstory (JOJ, sitkom), Mesto tieňov (Markíza, krimi). 

Aj vy márne hľadáte v ponuke programových časopisov nový slovenský seriál vysielaný na Slovenskej televízii? Verejnoprávna televízia sa do seriálového boja aktuálne nezapája. Po pokusoch s Rodinnými tajomstvami (večerný seriál ešte za Rybníčka), či Obchode so šťastím (neúspešný pokus o denný seriál za Ňižnanského) momentálne STV na ani jednom zo svojich programov slovenské seriály nevysiela.

Namiesto toho má Jednotka vo večernej ponuke v čase, keď na komerčných programoch hrajú Slezáček, Turzonovová, Kramár či Vajda, americké kúsky Dr. House či Klinika Grace. Inokedy zas verných verejnoprávnych divákov baví Senzi Senzus, Drišľakoviny, či formáty Petra Marcina, ktorý je v poslednom čase najvýraznejšou tvárou Slovenskej televízie. Okrem formátu Chodili sme spolu, kde spovedá spolužiakov či partnerov spomedzi slovenských celebrít a telebrít, sa v aktuálnej sezóne venuje hľadaniu detských talentov v Mini talent šou. 

Ak ale čakáte na opätovné vzopätie iniciatívy Verejnosť za verejnoprávnosť a záchranu žalostného stavu pôvodnej tvorby v STV, čakáte márne. Iniciatíva, ktorá v roku 2005 ostro vystúpila proti riaditeľovi Rybníčkovi, pôvodnú tvorbu v STV definovala ako základné poslanie Slovenskej televízie. Hoci ich v úsilí podporil prijatím aj prezident Gašparovič, dnes je podľa signatárov v STV ohľadom pôvodnej tvorby buď všetko v poriadku, alebo na svoje poslanie úplne rezignovali a stálo im za námahu len dovtedy, kým bol riaditeľom STV spomínaný Rybníček.  

V Slovenskej televízii toho totiž z hľadiska obnovenia pôvodnej tvorby v poriadku veľa nie je.  Peoplemetre dokázali, že dopyt po slovenských seriáloch je výrazný. Generálny riaditeľ Nižňanský síce uspel vo výberovom konaní s projektom „STV – Tvorivá dielňa“, pri pohľade do programu to vyzerá úplne inak. Napríklad tak, že pôvodný seriál, vyprodukovaný po jeho nástupe v tvorivej dielni v Mlynskej doline, medzi pondelkom a nedeľou na obrazovke Jednotky ani Dvojky jednoducho nenájdete. 

Ak aj boli pred štyrmi rokmi do iniciatívy zapojení niektorí herci, dnes sa na nedostatok práce, ktorú by im zadávala verejnoprávna ustanovizeň, nikto nesťažuje. Bodaj by sa aj sťažoval. Najlepší herci majú opačný problém – zladiť svoje kalendáre tak, aby stihli obehať všetky nakrúcania. 

Je skôr pravidlom ako výnimkou, že sa takmer v tucte seriálov objavujú tie isté tváre. Pred devätnástou ako vyšetrovateľka, po dvadsiatej ako onkologická pacientka, na druhý deň okolo dvadsiatej druhej ako neznesiteľná svokra. Je pochopiteľné, že známe tváre dobrých hercov pomôžu divákom neprepnúť program. Kto sa v tých úlohách však má zorientovať? 

Konkurenčný boj televíziám veľa nehovorí. Ján Kroner hral v Obchode so šťastím na STV, v Ordinácii v ružovej záhrade na Markíze, aj v Profesionáloch na JOJ-ke. Nie je jediným, kto si na seba oblečie viac ako jeden „exkluzívny“ dres. Ak bolo pred pár rokmi málo práce, dnes je, podľa všetkého, málo hercov. 

Aspoň si teda môžu konečne dosýta zahrať, získať si priazeň tých divákov, čo cestu do Slovenského národného divadla a na iné scény pravidelne nemerajú. Pre veľkú väčšinu z prepínačov televíznych ovládačov nie je Diana Mórová Lady Chilternovou z Ideálneho manžela Oscara Wilda v SND, ale Švehlovou z Paneláka. Tomáš Maštalír nie je žiadny Vronský v Anne Karenine, ale doktor Gregor z Ordinácie v ružovej záhrade. A Alexandra Bártu po mene takmer nepoznajú. Milana Kordiaka áno.

Seriálový boom priniesol aj ďalšiu novinku. Po rokoch, keď herci prúdili za prácou takmer výlučne z Východu na Západ (u nás predsa žiadna nebola) a v českých seriáloch vystupovali napríklad Maroš Kramár alebo Anna Šišková, sa karta obracia. Ladislav Potměšil, Markéta Hrubešová, Aňa Geislerová či Pavel Kříž, známy z filmových Básnikov, sa zapojili do práce v bratislavských štúdiách a dopĺňaju slovenské obsadenie. Vracajú našim divákom to, čo prepožičiavali ich slovenskíá kolegovia svojim postavám. 

Každá nová televízna sezóna prináša nový hit. Najprv to bol hurónsky sitkom. Potom denný seriál v prime-time. Mafstory a Profesionáli. Momentálne vládne obrazovkám žáner krimi. Markíza bodovala prvou sériou Mesta tieňov ešte pred rokom. Producentská firma D.N.A. dokonca zaujala natoľko, že pre Novu natočila českú adaptáciu – Kriminálka Anděl. Úspech teda prekročil hranice Moravy. 

Slovenská televízia nechce zostať bokom. Chystá Kriminálku Staré mesto, na obraz sa dostane podľa verejne dostupných informácií údajne o rok. Dovtedy – okrem ďalšej série Mesta tieňov pripravovanej na jar – sa Markíza a JOJ vrhli na podvečerné denné kriminálne jednohubky.  Prácou unavení diváci zrejme potrebujú svoju dávku násilia nie od siedmej, keď sa začínajú hlavné správy, ale okamžite po príchode domov. 

Pätnásťminútovka na JOJ-ke sa volá Prvé oddelenie, polhodina na Markíze V mene zákona. V oboch sa v krátkom čase stihne stať takmer vždy mimoriadne závažný zločin, policajné vyšetrovanie, dolapenie a usvedčenie páchateľov. Titulky na konci prezradia, aké tresty nakoniec dostali tí, ktorých zločiny boli dosť dobré na televízne spracovanie.  

Kvalitatívny krok vpred urobila komerčná dvojka, televízia JOJ. V pondelok večer premiéruje Keby bolo keby, seriál, ktorý by sa namiesto v Bratislave mohol pokojne odohrávať v Kalifornii. Podtitul Láska, sex, šťastie naznačuje inšpiráciu americkými seriálmi s boháčmi, intrigami a, povedzme, prepletenými osobnými vzťahmi. Na naše pomery ide o najluxusnejší pôvodný seriál, aký kedy oko slovenského diváka videlo. J&T, ktoré ho na obrazovky prináša, sa zaň nehanbí. Nemá prečo. 

Slovenská a česká kultúra sa od rozdelenia od seba ustavične vzďaľovali. Najmä Česko od Slovenska. Nakoniec však prekvapivo tí, ktorí slovenčinu vo vysielaní v Česku odmietali, prišli so spájaním: komerčné televízie. A nie pre vznešené ciele, ale pre ušetrené náklady. 

Mladá česká televízia Barrandov (ktorej šéfuje slovenka Janka Vozárová) spolupracuje s JOJ – preberá Odsúdené, adaptovala Profesionálov, plánuje Keby bolo keby a má vo výhľade ďalšie spoločné projekty . 

Markíza vysiela federálnu SuperStar a nikto v poslednom čase neurobil toľko pre propagáciu Slovenska medzi českou mládežou ako práve Adela Banášová, Paľo Habera, Dara Rolincová a skupina mladých adeptov na hviezdy populárnej hudby. CME, matka oboch staníc, bude čoraz viac využívať synergie aj v seriálovej tvorbe. Spoločný česko-slovenský seriál najväčších a najsledovanejších staníc – Markízy a Novy – je preto určite bližšie, ako sa zdá. Ak bude úspešný, zblíži národy viac, ako čokoľvek iné. Televízia je ešte stále najsilnejšie médium.

Zo slovenských seriálov sa medzitým stala vec prestíže – a to je dobre. Konkurencia núti tvorcov projekty inovovať. Kým Rádio by možno pred pár rokmi zožalo slávu sveta len preto, že ho vysiela Markíza, neúspešná prvá séria prinútila manažment v Záhorskej Bystrici k radikálnym zmenám vo výstavbe, hereckom obsadení i zameraní seriálu, ak chcel pokračovať a prežiť. 

Markíza aj JOJ-ka už vedia presne merať návratnosť svojich peňazí. Ukazuje sa, že cesta pôvodnej tvorby je cestou, ktorá sa na obrazovkách udrží. Len škoda, že Slovenská televízia nerobí nič preto, aby bola alternatívou komerčným programom.