Saudské jemenské starosti

Na tej správe by nebolo naozaj nič nezvyčajného, pretože to je iba posledné z radu podobných odhalení, ktoré sa saudským bezpečnostným zložkám zatiaľ daria. Napríklad v auguste tohto roku oznámilo saudské ministerstvo vnútra, že ukončilo rok trvajúcu sledovaciu operáciu, ktorá viedla k pozatýkaniu 44 mužov z bunky saudskej al-Káidy. Muži mali na rôznych miestach poskrývané automatické zbrane a elektrické obvody na odpaľovanie bômb. Takmer všetci mali vyššie univerzitné vzdelanie. Dňa 27. augusta sa však podarilo istému Abdullahovi Asirimu dostať do tesnej blízkosti vysokopostaveného úradníka zo saudskej protiteroristickej organizácie – princa Muhammeda bin Najefa. Asiri predstieral, že sa vzdáva úradom a náhle sa vyhodil do vzduchu – bombu mal podľa všetkého ukrytú vo vlastnom tele, možno v žalúdku. Pravdepodobne preto vyviazol princ bin Najef bez vážnejších zranení. Ale saudským orgánom je jasné, že majú do činenia s protivníkom, ktorý je schopný čohokoľvek.

Tí dvaja zneškodnení muži opásaní výbušninami sa volali Rajed Abdullahi al-Harbi a Jusef Mohammed al-Šihri. Viezli sa v aute, ktoré blízko jemenských hraníc zastavila a chcela kontrolovať saudská polícia. V aute boli traja muži a dvaja z nich vrátane al-Šihriho boli oblečení do ženských šiat, čo ich halili od hlavy po päty. Pri pokuse o prehliadku auta začali muži strieľať a zabili jedného zo saudských policajtov. Polícii sa potom podarilo al-Habriho a al-Šihriho zastreliť. Tretieho muža zatkli. V aute sa našli zbrane, munícia, granáty a ďalšie opasky s výbušninami na samovražedné bombové útoky.

Jusef al-Šihri bol jedným z asi 200 občanov Saudskej Arábie, ktorých Američania zajali v Afganistane a držali v špeciálnom väzení v Guantánamo Bay na Kube. Bol bratom Saida Aliho al-Šihriho, ktorý je zástupcom šéfa organizácie, čo si dala meno „al-Káida na Arabskom polostrove“. Aj Said Ali al-Šihri bol pôvodne internovaný v Guantáname. Organizácia operuje z Jemenu a okrem Saudov a Jemenčanov sa k nej pridalo aj množstvo veteránov džihádu z Afganistanu a Iraku.

Nevedno ako a prečo sa Američania rozhodli oboch bratov prepustiť, pretože boli, aj podľa správ FBI a amerických vyšetrovateľov, považovaní za veľmi nebezpečných. Jusef al-Šihri bol trénovaný a roky bojoval po boku Talibanu v Afganistane, kam prišiel začiatkom roku 2001. Pre džihád sa zapálil vďaka kázňam v mešite v Saudskej Arábii. V novembri 2007 ho Američania prepustili a poslali do Saudskej Arábie spolu s trinástimi ďalšími saudskými zajatými džihádistami. Absolvoval akýsi „rehabilitačný program“ saudskej vlády pre džihádistov, ale hneď nato utiekol s deviatimi ďalšími spolubojovníkmi do Jemenu. Tam sa pripravoval na pokračovanie svojho boja. Jeho brat Said Ali al-Šihri bol údajne zapletený aj do útoku na americkú ambasádu v  jemenskom hlavnom meste Sana´a v septembri 2008. Saudské bezpečnostné sily majú vraj informácie, že z tých saudských občanov, ktorých Američania prepustili z Guantánama, sa v radoch al-Káidy operujúcej z Jemenu ocitli viacerí, nie iba obaja spomínaní bratia.

Ak má Saudská Arábia bezpečnostný problém s teroristami, tak jeho druhým menom je Jemen. Al-Káida v Jemene má na svoju činnosť pomerne veľký priestor a operuje vcelku bez toho, aby ju jemenské bezpečnostné zložky otravovali. Má to zrejme viacero príčin, jednou je určite to, že jemenská vláda nemá úplnú kontrolu nad celým teritóriom ani nad všetkými z asi 23 miliónov obyvateľov. Na severe krajiny opakovane prepuká ozbrojená rebélia, ktorá ustavične zamestnáva vládu aj armádu krajiny. Ide o povstanie šiítov, ktoré začal šiítský duchovný Hussein Badreddin al-Houti proti sunitskej vláde. Povstanie pokračuje aj po jeho smrti, vedú ho jeho súrodenci. Existujú správy, podľa ktorých jemenským vládnym silám asistujú v boji proti šiítským rebelom džihádisti z al-Káidy, čo je tiež zrejme dôvod, pre ktorý má al-Káida od vlády v Jemene pokoj.

Analytik Christopher Boucek z Carnegie Endowment for International Peace a autor najnovšej rozsiahlej správy o Jemene prichádza k zisteniu, že nedávne protiteroristické opatrenia v Saudskej Arábii spôsobili, že „extrémisti“ hľadajú útočisko inde a prúdia najmä do oblastí Jemenu, ktoré vláda nemá celkom pod kontrolou. Zisťuje tiež, že odovzdanie moci z centrálnej úrovne na lokálnu (v rámci reforiem) je kontraproduktívne práve na takýchto územiach. Boucek prináša z Jemenu aj ďalšie zlé správy. Pre boje so šiítskymi rebelmi na severe nie je jemenská armáda schopná chrániť pobrežie pred útokmi pirátov (najmä somálskych), Jemen má navyše hrozivú, asi 35-percentnú nezamestnanosť a dochádza mu pitná voda – nielen pre zvýšenú spotrebu pri zavlažovaní, ale aj pre mizerné hospodárenie s vodou, plytvanie a korupciu. Obrovským problémom Jemenu je aj qat – rastlinná droga, ktorú masovo užívajú (prežúvajú) obyvatelia Jemenu. Nielenže ochromuje pracovnú produktívnosť omámených mužov, ale jej pestovanie vyžaduje veľa vody a farmári obetujú na pestovanie qatu takú rozlohu pôdy, že Jemen musí dovážať potraviny. Nemá pritom toľko zdrojov ako susedné krajiny.

Vďaka tejto situácii neexistuje teda ideálnejšia krajina na vytvorenie bázy pre al-Káidu a globálny džihád ako Jemen. Kmeňové územia Pakistanu sú v neprístupných horách a ďaleko od zjazdných ciest. Jemen je z pohľadu potenciálnych útokov na saudské, americké, izraelské či európske ciele hneď za rohom. Christopher Boucek vraví, že pre americkú vládu je v rámci boja proti terorizmu Jemen prioritou hneď po Afganistane a Pakistane.

Politický systém v Saudskej Arábii je ohrozovaný v mnohých ohľadoch džinom, ktorého sám vypustil z fľaše. Saudi, ktorí odchádzali bojovať do Afganistanu aj po odchode ruských vojsk z krajiny, sa všetci zapálili a nechali naverbovať v mešitách hojne financovaných a podporovaných saudským režimom. Militantná odnož islamu wahábizmus je pre saudský režim oficiálnou doktrínou úzko spätou s vládnucou dynastiou Saudov. Saudské ropné peniaze slúžia v miliardách na vývoz tejto doktríny, ktorá by bez nich zostala marginálnou odnožou islamu, ktorú vyznávajú kmene kdesi v arabskej púšti. Tie peniaze, štedro dodávané saudským režimom, však financujú stavby wahábistických mešít po celom svete a platia aj kazateľov, ktorí radikalizujú moslimov v Európe aj v Amerike. Mnohí z nich sa už pridali k teroristickému džihádu v Iraku, ale aj v Európe.

Otázka pre Saudov teda znie: Netušili saudskí vládcovia, že exportom natoľko militantnej náboženskej doktríny sponzorujú na celom svete teror? Netušili, že si aj doma priamo platia nábor a indoktrinovanie tých, ktorí ich budú chcieť pozabíjať, lebo tak im to káže ich viera? Ťažko povedať. V každom prípade je Saudská Arábia v schizofrenickej situácii – vo svojom vnútri bojuje s vlastným výtvorom.

Odpočiatku je jasné, že zajatí džihádisti z Guantanáma nie sú nijaké neviniatka, ale školení, indoktrinovaní a odhodlaní zabijaci, ktorí pohŕdajú západnými pravidlami vojny a ľudskými životmi vrátane toho svojho. Prípad teroristu Jusefa Mohammeda al-Šihriho i jeho brata je iba jeden z mnohých, ktoré ilustrujú, koho to Američania v Guantanáme držali a čo budú robiť tí zvyšní, ktorí sú tam ešte internovaní, keď ich prepustia. Otázka pre európskych aj amerických bojovníkov za ľudské práva teroristov a hrdlorezov teda znie: Netušíte kto sú tí muži? A nebolo by lepšie sústrediť sa na ľudské práva nespočetných väzňov v celom nedemokratickom moslimskom svete, napríklad na mučených, skutočne mučených a vraždených politických väzňov v Iráne? Pre amerických bojovníkov za zrušenie Guantanáma treba ešte pridať ďalšiu otázku: Viete, čo potom s tými mužmi? Sú to muži, ktorí sú odhodlaní pokračovať v zabíjaní práve Američanov, považujú to za cestu do raja. Ako ukazuje prípad al-Šihrího, nestačí ich vyviezť naspäť do arabského sveta, z ktorého prišli. Ich džihád je globálny, ako už dobre vedia v Madride aj v Londýne.