Udalosti svet

Otázka, o ktorej sa nakrúcajú filmy, píšu knihy a ktorú si zrejme kladú mnohí muži. Čo chcú ženy? Mizogýnska kvázivtipná odpoveď znie, že to ani samy nevedia. No ešte absurdnejšia je tá odpoveď, ktorú hlása jedna poradkyňa amerického prezidenta Baracka Obamu. Dalia Mogahed, narodená v Egypte a vychovaná v USA, výkonná riaditeľka a hlavná analytička Gallupovho centra pre moslimské štúdie (a zároveň členka poradného tímu v Bielom dome) je presvedčená, že ženy v skutočnosti túžia po živote ovládanom islamským právom šaríja. Vyhlasuje, že väčšina žien pokladá šaríju za oslobodzujúcu, najmä v porovnaní s tým, ako neslobodne sa žije ženám na Západe.

Tento zaujímavý poznatok sa objavuje v knihe Kto hovorí v mene islamu? Čo si v skutočnosti myslí miliarda moslimov. Napísali ju spoločne Dalia Mogahed a John Esposito, profesor z Georgetown University a jeden z najznámejších obhajcov radikálneho islamu na americkej akademickej pôde. 

Dalia Mogahed však potvrdila svoj názor televíznemu kanálu Islam Channel. V jeho programe Muslimah Dilemma sa porozprávala s Nazreen Nawaz, mediálnou hovorkyňou radikálnej islamistickej organizácie Hizb ut Tahrir. Kým Nazreen Nawaz nahlas snívala o tom, že na svete je potrebné obnoviť panislamský kalifát, ktorý by všetkým svojim občanom poskytol blaženosť spravodlivej vlády, poradkyňa amerického prezidenta ani slovom nenamietala. Naopak, ešte zduplikovala: „... zistili sme, že väčšina žien na svete si rodovú spravodlivosť čiže spravodlivosť pre ženy spája s poslušnosťou voči šaríji a iba malá časť žien si s poslušnosťou voči šaríji spája útlak žien“. Pobúrené reakcie na jej slová neprišli len z neislamskej strany. Proti vystupovaniu Dalie Mogahed protestoval napríklad aj známy americký konvertita na islam, Stephen Schwartz, vo svojom článku v týždenníku Weekly Standard.

Dalia Mogahed hladko ignoruje drakonické tresty uplatňované v rámci „poslušnosti voči šaríji“, napríklad bičovanie za nosenie nohavíc, ktoré je normou v súčasnom Sudáne. Ak má poradkyňa amerického prezidenta pocit, že presne po tom ženy na celom svete túžia, je to dosť bizarné. Najväčšie znepokojenie však vyvoláva skutočnosť, že práve ona má za úlohu informovať Baracka Obamu, čo si v skutočnosti myslia a želajú moslimovia.

Nie je príjemné prežiť život s biľagom zradcu, a čo ešte, ak je biľag nezaslúžený? Rakúsko až teraz schválilo zákon, ktorým rehabilitovalo dezertérov z Hitlerových ozbrojených síl. V Nemecku sa k rehabilitácii ľudí, čo odmietli slúžiť so zbraňou nacizmu, dopracovali „už“ v roku 2002, v Rakúsku až teraz. Zo 4 000 rakúskych dezertérov už pritom žije len asi 300.

Pamätá si niekto na „mierové“ demonštrácie v NSR v 80. rokoch? Nemecký politický establišment iste. Miestni pacifisti, zaľúbení do ZSSR, vtedy požadovali odstránenie amerického jadrového arzenálu z Nemecka. Dnes čerství volební víťazi – strany CDU a  FDP – plánujú požiadať USA, aby tie prekliate jadrové zbrane konečne stiahlo. Už je tých podobností s minulosťou akosi veľa.

Šéf ruského štátneho monopolu na obchodovanie so zbraňami vyhlásil, že spoločnosť Rosoboronexport vystupňuje snahu o ochranu autorských práv na samopaly kalašnikov, ktoré zhotovujú bez licencie desiatky výrobcov na svete. Vraj výroba napodobenín kalašnikova mimo Ruska spôsobuje finančné straty, poškodzuje značku nekvalitou a podrýva prestíž Ruska. Kiežby len to. 

Vojnový Afganistan zasiahli ďalšie dve ničivé katastrofy: prvou je silné zemetrasenie a druhou špinavý boj o moc. Prezident Hamíd Karzai sa pokúsil sfalšovať voľby a stať sa hlavou štátu v prvom kole. Jeho americkí spojenci mu to však prekazili, druhé kolo volieb sa uskutoční 7. novembra. Otázkou je, či nie sú niektoré veci horšie ako sfalšované voľby.

Zástupca americkej vlády Kenneth Feinberg má prepracovať zmluvy o platoch vrcholových manažérov v siedmich finančných podnikoch a automobilkách. Zníženie platov sa týka firiem ako Bank of America, Citigroup, General Motors či Chrysler – tých, ktoré dostali vládnu finančnú pomoc. Feinberg vyhlásil, že odmeny vyplácané v hotovosti do konca tohto roka klesnú v porovnaní s vlaňajškom o vyše 90 % a celkové odmeny o polovicu. 

Viceprezident USA kajúcne navštívil Varšavu aj Prahu. Poľsko je podľa neho vzorom pre celý svet a s obidvoma štátmi ráta Washington v novom systéme protiraketovej obrany, ktorý by mal spočívať v rozmiestnení mobilných rakiet.

BBC demonštruje nestrannosť: do prestížnej diskusie Question Time pozvala Nicka Griffina, šéfa miestnej nacistrany British National Party, ktorá prijíma len bielych členov. Briti zase demonštrujú svoje pobúrenie na uliciach.

79-ročná bývalá bosnianskosrbská prezidentka opustila švédske väzenie – odpykala si dve tretiny z 11-ročného trestu. Odsúdili ju po tom, ako sa priznala, že zohrala vedúcu úlohu pri prenasledovaní Chorvátov a Moslimov počas vojny v rokoch 1992 až 1995.