.narodil si sa v Dunajskej Strede?
Narodil som sa tam, ale pochádzam z Mierova, malej dediny 20 km od Dunajskej.
.čo ste boli za rodina?
Mojej matke zomrela mama veľmi skoro, vychovávala ju prababka. A ja som vyrástol medzi samými ženami. Moja prababka bola v dedine silnou osobnosťou, patrila medzi sedliakov, obrábali okolo 60 hektárov. Keď prišlo združstevňovanie, vyrúbili jej vysoké dane. Takmer všetko poplatila, chýbala len posledná dávka. Požičala si na ňu, zaplatila, ale potom všetko išlo aj tak do družstva. Odvtedy žila ako dôchodkyňa, ale keďže bola silná osobnosť, chodili za ňou ľudia a hovorili o živote pred komunizmom. Akoby stále som preto žil v minulosti. Naša dedina bola v tomto rozprávková – všetci sa správali, akoby ani socializmus nebol. Chodili do kostola, škola mala iba štyri ročníky, bol to taký uzavretý svet, v ktorom som vyrástol. Tam som sa naučil najviac. Trinásť rokov som počúval ľudí a ich rozprávania, tvorí to kostru môjho názoru na svet.
.skús tú skúsenosť z detstva zhrnúť.
Našiel som triezvy pohľad na svet. Človek musí prispôsobiť svoj život hodnotám, a nie opačne. A ešte som sa naučil, že ak chcem niečo dosiahnuť, musím pracovať. Pochopil som, že len tak sa niekam dostanem.
.v trinástich rokoch si dedinu definitívne opustil?
Presťahovali sme sa do Dunajskej Stredy, keď som mal 4 roky, ale každý víkend, každé leto som trávil na dedine až do svojich 13. rokov.
.dodnes sa považuješ za toho dedinského chalana?
Určite.
.v čom je rozdiel medzi dedinským a mestským chalanom?
Dedinskí sú ťažkopádnejší, mestskí sa vedia ľuďom lepšie prispôsobiť. Ale zasa je to aj otázka hodnôt. Na dedine majú kamarátstva aj sľuby väčšiu váhu. Vidiecky svet si viac pamätá.
.v Dunajskej Strede si skončil gymnázium?
Chodil som tam tri roky, ale skončil som v Banskej Štiavnici, kde som sa pripravoval na štúdium v Poľsku. Chcel som byť námorníkom.
.námorníkom?
Chcel som byť slobodný. Byť na mori, cestovať. Nechcel som klamať, mal som svoj názor na svet. A mal som pocit, že socializmus nie je môj svet. Moje záväzky boli iba citové – voči matke, kamarátom, ale nie k prostrediu. Ale nakoniec som sa na vysnívanú loď nedostal.
.prečo?
V tom čase sa začali v Poľsku štrajky Solidarity a naše ministerstvo vydalo vyhlásenie, že sa nedá ísť študovať do Gdaňska. Mal som preto ísť na šesť a pol roka do Ruska. Odmietol som.
.prečo?
Poľská, slovenská a maďarská história sú prepojené. Pre mňa Poľsko bola krajina nejakých hodnôt, slobody. Rusko nie. Dal som si prihlášku na právo a išiel som do Bratislavy.
.prečo na právo?
Odmalička som bol rečník, ktorý niekoho obhajoval.
.dalo ti štúdium práva niečo?
Veľa nie. Nejaké základy, ale nebol som dobrý študent. Škola ma nebavila. Až po Novembri, keď som bol dva roky v parlamente, som pochopil o čom je právo.
.čo si robil po škole?
Skončil som v roku 1986, bol som už ženatý, mal som dcéru. Išiel som na vojnu.
.aká to bola skúsenosť?
Musel som tam obstáť medzi ľuďmi, ktorí mali nado mnou moc. Ja som s nimi vedel komunikovať, bol som chlapec z dediny, takže som si tam vybudoval nejaké postavenie, ale musel som si ho neustále obhajovať. Bol to jeden z najťažších bojov v mojom živote, ale prišiel som odtiaľ silnejší. Vedel som, že sa musím spoliehať sám na seba.
.čo si po vojne robil?
Chcel som byť advokátom, to sa nepodarilo, na prokuratúru ani na súdy som nechcel, tak som zapadol na notárstvo. Tam bol aspoň pokoj od režimu.
.do komunistickej strany ťa nechceli?
Nikdy som takú ponuku nedostal, nemusel som aspoň odmietať.
.v piatok 17. novembra 1989 si bol kde?
V Leviciach na narodeninovej oslave jedného sudcu. V sobotu sme boli na oslave iných narodenín v Šali a tam vznikla Maďarská nezávislá iniciatíva. Mal som už vtedy dobré vzťahy v maďarskej komunite, mnohých som zastupoval v právnych veciach. Podpísal som aj Několik vět mesiac či dva pred revolúciou. V Dunajskej Strede bolo akési opozičné centrum, chodili sme spolu na pivo. A bolo mi už jasné, že musím aktívne vystúpiť, že nie je moja parketa žiť v takomto svete. Mal som obavu, že keď moje meno prečítajú v Slobodnej Európe, vyhodia ma z roboty, ale podpísal som. Potom sa začala revolúcia.
.prečo ste zakladali MNI?
Prvé vyhlásenie sme písali v sobotu 18. novembra asi dvanásť hodín. Dominovali v ňom ľudské práva.
.potom komunizmus padol a ty si bol zrazu kooptovaný do Federálneho parlamentu.
Prišiel som vtedy domov a povedal manželke, že som poslanec a musím hneď do Prahy. Opýtala sa, či som normálny. Ale potom ma celá rodina podporovala. Hneď večer som sadol na vlak. Prišli sme ráno asi o piatej. Do ôsmej sme čakali v hoteli Zlatá husa na Václavskom námestí. Potom sme šli do parlamentu, tam bol zoznam ľudí, ktorí majú nastúpiť. Zapísal som sa a išiel si sadnúť na svoje miesto. Tam však sedel nejaký komunista, že to je jeho miesto. Tak som mu povedal, že bol odvolaný, takže je to už moje miesto. Opýtal sa, čo má teraz robiť. Potom len sedel v reštaurácii a do večera sa opíjal.
.čo ste tie prvé týždne vlastne v parlamente robili?
Prišli základné zákony. Ja som bol v ústavnoprávnom výbore, a to bol kľúčový výbor. To, čo sme my schválili, to potom prešlo plénom. Tých pár ľudí v našom výbore bolo kľúčových.
.tých pár ľudí rozhodovalo o podobe slobodného Československa. Mali ste nejakú predstavu?
Niektorí mali, ale až v diskusiách sa začali formovať názory. Náš výbor zasadal každý deň – od pondelka do piatka. Začali sme ráno, skončili večer o desiatej, jedenástej. Takto sme žili od roku 1990 do roku 1992. V piatok som sa vrátil domov, v sobotu som išiel na predsedníctvo MNI a na mítingy, a od pondelka parlament a zákony.
.cez teba prešli všetky transformačné zákony?
Áno. Bolo to tristo zákonov.
.boli to z dnešného pohľadu dobré zákony?
Áno. Napríklad zákon o reštitúciách. To bol dobre urobený zákon. Všetci mali z neho obavy, ale ak dnes existuje nejaká stredná vrstva, je to aj vďaka tomu, že ľudia dostali späť svoj majetok. Bolo to múdre aj spravodlivé.
.po vyše dvoch rokoch si odtiaľ odišiel s akým pocitom?
Dodnes mám z toho dobrý pocit.
.dva roky si sa venoval budovaniu štátu. To bola cenná skúsenosť?
Naučil som sa argumentovať, naučil som sa, ako funguje politika, a naučil som sa fungovať s nadhľadom. Pociťoval som obrovskú zodpovednosť za to, čo sa deje okolo mňa. A vybudoval som si vzťah k verejným veciam. Vždy som ten vzťah chcel mať.
.vtedy sa rozhodovalo, ako naložiť s minulosťou. Dalo sa s komunistami naložiť inak? Zbaviť ich vplyvu, moci?
To práve robili zákony, napríklad reštitúciami.
.ale nedalo sa ich viac odstaviť?
Neviem. Vtedy vládol pocit, že ľudia chcú zmeny, ale bez neistoty. Samozrejme, niektorí ľudia, ktorí mali dovtedy moc, sa vedeli prispôsobiť. Ale nemyslím si, že komunistická elita sa pretransformovala na skupinu finančných oligarchov. V strane boli aj ľudia, ktorí majú dnes vplyv, ale vtedy nepatrili ku komunistickej elite.
.dnes sa objavujú názory, že revolúciu vlastne riadili komunisti. Tvoja reakcia?
Vôbec nie. Tú revolúciu sme vyhrali. My ktorí sme neboli v komunistickej strane.
.v roku 1992 sa MNI nedostala do parlamentu. Čo si robil?
Dal som ako notár výpoveď, a začal som robiť advokáciu. Spolu s Erikou Csekes sme začali budovať právnickú kanceláriu.
.to bola nová skúsenosť?
My sme začali robiť veci, ktoré vtedy málokto na Slovensku robil. Robili sme napríklad akvizície. Keď niekto chcel kúpiť nejakú firmu, tak my sme zistili, aký je tam právny stav.
.ako ste k tomu prišli?
Najprv sme sedeli v Dunajskej Strede, mali sme jednu kanceláriu, jednu sekretárku. Ale Eriku potom oslovila jedna americká firma, či by pre nichnerobila na Slovensku. Naša kancelária s nimi potom uzavrela zmluvu o spolupráci a zastupovaní, a naša vidiecka právnická kancelária sa presťahovala do Bratislavy. Súčasne som začal podnikať.
.prečo podnikať?
Bál som sa, že keď ako advokát skončím niekde v nemocnici, nebudem mať z čoho žiť. Mal som napríklad obchodný dom či benzínovú pumpu.
.pomohlo vám, že ste boli v politike?
Nie. Tu bol vtedy mečiarizmus, skôr sme mali kontakty v českej politike.
.mali ste nejaký kapitál?
Nie. To je taký príbeh – MNI chcelo po voľbách kúpiť auto, Škodu Forman, ale to bol vtedy úzkoprofilový tovar. Tak som volal známemu do autopredajne, či by nemohol pomôcť. A vy nechcete auto, opýtal sa ma. Ja nemám peniaze, hovorím. A on – veď choďte do sporiteľne, ona vám požičia. Postavili sme tak aj prvý obchodný dom v Dunajskej Strede. Vzali sme si úver 15 miliónov. Keď som to povedal matke, zhlboka si povzdychla. Potom prišiel ďalší biznis plán, druhý, tretí. Mali sme aj benzínovú pumpu, ktorá dobre išla. A vieš, prečo? Naši zamestnanci museli vyjsť von a zákazníkovi natankovať. To nikto v Dunajskej Strede dovtedy nerobil. Vzniklo to tak, že som raz v obleku tankoval, vonku mínus desať, a pumpár sa na mňa pozeral spoza skla. Tak som sa nahneval. Potom už všetky ženy, ale aj podnikatelia v obleku chodili tankovať k nám.
.s politikou si vtedy nemal nič?
Keď sme sa s MNI nedostali do parlamentu, stretli sme sa v mojej kancelárii. Laco Nagy, Duray a ja. A začali sme rozprávať o tom, že by bolo dobré, aby vznikla jedna strana. Začali sme písať stanovy. Ten nápad prišiel z našej strany. Časť MNI bola za, časť bola proti, ale Mečiarov volebný zákon to urýchlil. Už nebola iná cesta.
.čo bolo v podnikaní pre teba najdôležitejšie?
Že som spoznal veľmi veľa ľudí zo zahraničia, pre ktorých sme robili akvizície. Bolo to počas mečiarovského obdobia, vtedy bol zaujímavý ich pohľad na svet. Bolo tiež zaujímavé spoznať, ako fungujú naozaj veľké firmy.
.ty si podnikal najmä v čase, keď boli na Slovensku ťažké roky. Tí, ktorí neboli s mečiarovcami, mali problém, aby si vôbec udržali biznis.
My sme, našťastie, robili najmä so zahraničnými firmami. A robili sme to, čo dovtedy nerobil nikto iný.
.keď sa rozpadlo Československo, Maďari mali pocit, že Slováci budú voči nim tvrdší. Aj ty si mal tú obavu?
Áno. Bol som sklamaný z rozpadu Československa. Vždy som sa cítil ako Stredoeurópan. Pre mňa vždy bola dôležitá aj česká, aj slovenská kultúra. Nikdy som si nemyslel, že sa to rozpadne. Československo som vnímal ako štát, v ktorom som sa narodil, v ktorom žijú rôzne národnosti, kde som doma.
.mečiarizmus – čo sa to tu vlastne dialo?
Silný pád.
.prečo?
Ten štát jednoducho nefungoval. A keď nefungujú štátne orgány, preberajú moc iné štruktúry a vzniká chaos.
.bolo to pre teba to obdobie na niečo užitočné?
Poučenie, že sa treba starať o to, aby štát ostal silný, aby fungoval. Bez toho občan nemá šancu žiť dôstojne. Aj v komunizme, aj v mečiarizme bola najhoršia vec bezmocnosť.
.ty si bol priamo pri zrode SMK, ktorá bola osem rokov vo vláde. A ty si bol vo vedení SMK...
...zo začiatku som bol v republikovej rade a bol som aj v okresnom predsedníctve v Dunajskej Strede.
.ako dnes vnímaš projekt SMK? Podaril sa?
Vybudovala sa silná politická strana, ktorá nemala veľké kauzy a bola pilierom demokracie v rozhodujúcich chvíľach. Ale vnútri strany vzniklo napätie. A potom strana začala požierať sama seba.
.prečo?
Ostalo tam silné jadro z Durayovho Együttélés, ľudia, ktorí boli dlhé roky prepojení kamarátsky aj inými vzťahmi. A boli šikovnejší v miestnej politike.
.bola dobrá myšlienka spojiť do jednej strany všetky prúdy – konzervatívny, liberálny, nacionalistický, socialistický?
Keby sa to neurobilo, tak podľa mňa by obdobie po roku 1998 bolo pre maďarskú menšinu menej úspešné.
.menej by dosiahli?
Menej.
.cenou bolo, že sa SMK rozpadla?
Tá strana sa nemusela rozpadnúť.
.sMK sa zdala kultivovanejšia, bez veľkých káuz, ale stále tam ostával jeden problém – bolo to zabétonované, lebo iná menšinová strana nebola, takže žiadna zodpovednosť sa roky nedala vyvodiť.
Na miestnej úrovni to šlo. Ale nie vo vysokej politike. A to nie je zdravá vec.
.a prečo nie?
Keď SDKÚ robí zlú politiku, voliči môžu voliť Palka, Zajaca, Sulíka alebo KDH.
.ale to môžu aj Maďari.
Nemôžu.
.prečo?
Lebo Maďari volia Maďarov, a iné ako SMK na výber nemali. Slovenské politické strany sa nikdy neuchádzajú o hlasy Maďarov, a tak ich vždy získala SMK. Ani jedna slovenská strana zatiaľ nevie robiť takú národnostnú politiku, aby oslovila tých voličov.
.ďalší problém – SMK podporila všetky dôležité reformy a zákony, ale neprišla s nimi. Ona ich bránila, ale nič vlastné tam nebolo.
To nie je celkom tak. Napríklad daňové zákony – za rovnú daň argumentovala aj SMK. My sme dokonca chceli 16 či 17 percent.
.sMK neprichádzala s reformami.
S daňovou reformou prišla.
.pomáhala ju presadiť, ale neprišla s ňou.
Podľa mňa áno. Bolo obdobie, keď sme o tom hovorili všetci. Ja si myslím, že tie reformy by bez SMK neprešli.
.iste. Ale autori boli iní.
Na ministerstve pôdohospodárstva urobil Simon obrovské veci, aplikácie zákonov EÚ, urobil poriadok. László Gyurovszky urobil to isté na ministerstve regionálneho rozvoja.
.inak – keď je tu strana, ktorú volí celá národnostná menšina, tak je logicky vnímaná len ako strana menšiny.
To sú predsudky. Vždy, keď sa píše o SMK, záver je, že národnostné otázky sú prvoradé. Samozrejme, SMK nemala také výrazné ekonomické osobnosti, ako je, povedzme, Mikloš. Ale SDKÚ ich má koľko? A KDH? A nikto nehovorí, že je to iba kresťanská strana.
.ale hovorí.
To sú také šuplíky, aby sa strany dali zaradiť. Ale je fakt, že tieto strany nekomunikujú dobre, nevedia predať svoju prácu. To bola aj chyba SMK.
.ešte raz – je efektívna strana, ktorá je etnicky vymedzená už v názve?
To je historicky dané. Ale SMK sa správala vždy ako strana, ktorá sa zaujíma o všetky veci verejné, nie iba menšinové.
.ty si bol často označovaný za sivú eminenciu SMK. A nevychádzalo to len zo slovenských úst. Keď si to počul alebo čítal, čo si si myslel?
Bol to obrovský nápor. Vytvorila sa tu ilúzia, akoby som ja z Dunajskej Stredy viedol boj proti zvyšku SMK. Do slovenských novín sa dostali reči od ľudí, ktorí sa so mnou dostali do konfrontácie. A písalo sa, že ani v Dunajskej Strede ma nemajú radi.
.prečo?
Lebo som nesúhlasil s tým, ako viedli mesto. Že sa tam rozkrádalo. Preto sa o mne začali šíriť tie články. Riešil som to tak, že som z SMK vypadol úplne. Nechcel som s tým mať nič spoločné. Začal som podporovať nezávislých kandidátov, občianske združenia.
.a na celoštátnej úrovni?
Bolo tam milión konfrontácií medzi dvoma časťami SMK. Začali Bugára oslabovať tak, že povedali: oni to robia len preto, že je to záujmom istej ekonomickej skupiny, napríklad Világiho. Ale pravda bola úplne iná – napríklad Gyurovszky nepresadzoval isté veci preto, že som mu to povedal ja, ale preto, že si myslel, že je to dobré riešenie.
.keď to zjednoduším – celý tento spor bol vedený durayovcami?
Áno.
.a o čom bol?
Ako má maďarská menšina riešiť svoje záležitosti.
.duray hovorí, že SMK musí tvrdo presadzovať svoje požiadavky, a vy ste skôr za spoluprácu?
Ja si myslím, že maďarská komunita musí byť otvorená. Musí si svoje veci riešiť sama, vybudovať si svoje inštitúcie, ale musí aj kooperovať, byť tolerantná a budovať na Slovensku demokratické hodnoty.
.existujú tam aj ekonomické záujmy Együttélés a ľudí okolo?
Nemyslím si to. V čom? V dotáciách? Všetky dotácie, čo išli pre maďarskú menšinu, boli obhájiteľné.
.tvrdíš, že neexistujú ekonomické záujmy jednej a druhej skupiny, ktoré sa bijú?
Nie. Nie. To nebol ten problém.
.bol to ideový spor?
Viditeľný bol spor v Dunajskej Strede, ktorý bol základom toho všetkého.
.ty si odišiel z republikovej rady SMK pred niekoľkými rokmi.
Áno.
.a naozaj si z toho odišiel – aj vnútorne, aj podporou?
Takto: Ja som robil všetko pre to, aby hodnoty neboli potlačené. Okolo mňa je okruh ľudí, ktorí majú podobný hodnotový rebríček a s ktorými spolupracujem.
.na sneme SMK, kde Csáky vystriedal Bugára, bol jeden z korunných argumentov, že Bugár je v skutočnosti nástroj Világiho záujmov. Kde to vzniklo?
Bugár chcel stiahnuť Duraya z pozície podpredsedu strany a Duray pochopil, že jeho jedinou šancou je nájsť si niekoho, kto bude kandidovať proti Bugárovi. A to bol Csáky. A Csáky potom prišiel s tým, že treba vytiahnuť mňa ako argument proti Bugárovi. Táto populistická myšlienka tu bola dlhšie. Časť funkcionárov SMK po voľbách stratila svoje posty. Stačilo im povedať: pozrite, a iný si užíva. Ja som už v roku 1998 bol človek s istým majetkom, nezískaval som žiadne štátne zákazky, nezastupoval som štát. Mne sa život nezmenil, ani keď SMK vypadla z vládnej koalície. Ale v SMK bola nespokojnosť, bola tam aj nesprávna komunikácia pred kongresom a to všetko sa spojilo.
.csáky tú hru prijal, spojil sa s Durayom a použil ťa proti Bugárovi. Prekvapilo ťa to?
Veľmi. Bolo to strašne nefér.
.poznáte sa s Csákym dlho?
Od roku 1990.
.prečo si si potom myslel, že takej veci nebude schopný?
(Ticho.) Nemal na to dôvod. Veľmi dobre vedel, že to nie je tak.
.stal sa Csáky predsedom SMK klamstvom?
To, čo použil voči mne, nebolo fér. Vedel, že to nie je pravda.
.je tu mýtus, že Világi bol akýmsi hýbateľom SMK. Že si to všetko platil.
Nikdy som nič neplatil.
.tak z čoho pramenila tvoja „moc“?
Zo vzťahov, z kamarátov. Gyurovszky či Simon sa dostali do svojich funkcií normálnym postupom, Simon bol jednoznačne najlepší zo všetkých kandidátov, pracoval na ministerstve svedomito a dokázal, že na to má.
.ty si naozaj nikdy neplatil SMK?
Nie, nikdy. Treba sa spýtať, koľko bolo legálne na účtoch strany, keď odišiel z SMK Béla Bugár. To bola bohatá strana, nepotrebovala moje peniaze. Neviem, ako stoja dnes.
.prekvapilo ťa, že Bugár z SMK odišiel?
Myslel som si, že strana uznáva, čo Béla pre ňu znamená. Ale prekvapilo ma, keď Béla odišiel z SMK. Nemyslel som si, že to urobí. Bolo na ňom vidno, že chce odísť z politiky. Ale toľko doňho kopali, že sa nahneval.
.držíš Mostu palce?
To je úplne iný projekt, to sa nedá porovnať s SMK. To nie je národnostná strana. Toto ešte nikto na Slovensku neskúšal. Je to obrovský projekt.
.držíš mu palce?
Iste. Keď sa tu podarí vybudovať politickú stranu, kde budú aj Slováci aj Maďari spolu, bude to prínos.
.podporíš ich osobne?
Nie. Ja som silne demotivovaný byť v politike.
.na sneme SMK bol Viktor Orbán a povedal, že na snem Mostu zrejme nepôjde. Prekvapujúce?
Nie veľmi.
.je to hendikep pre Most?
Nemyslím.
.prečo to povedal?
Viktor hovorí to, čo si myslí. V Maďarsku je doktrína, že strana na Slovensku má byť národnostná. Takto to vníma. Je to ich pohľad, ale nemyslím si, že by maďarská politika mohla rozhodujúco ovplyvňovať dianie na Slovensku.
.sleduješ, ako sa teraz vyvíjajú čísla pre SMK a pre Most. Ako to dopadne?
Most dopadne dobre, keď bude mať aj slovenských voličov. Musia uveriť, že strana zastupuje aj ich záujmy. Most má šancu, aby sa vykryštalizoval, vyprofiloval. Ale bez slovenských voličov to nemá šancu.
.robíš niečo pre to?
(Dlhý povzdych.) Čo by som ja pre to mohol urobiť? Jednak mám pozíciu, na ktorej musím byť politicky neutrálny. A potom, nemyslím si, že mám povinnosť pomáhať Bélovi bojovať s Csákym. Už som mimo. Béla má svoju cestu, svoje rozhodnutia. Ak by si sa ma opýtal, či som potenciálnym voličom Mostu, tak môžem povedať, že ak splní to, čo sľubuje, tak áno. Ale nebudem preto robiť nič, lebo sa už nechcem dostať pod taký tlak, aký som prežíval spolu s rodinou.
.si už tri a pol roka generálny riaditeľ Slovnaftu, ktorý je súčasťou Skupiny MOL. Máš pod sebou tritisíc ľudí. To je aká skúsenosť?
Nebol som nikdy predtým v takej pozícii. Bola to obrovská výzva. Dnes si myslím, že tím ma zobral. Veľa vecí sme zmenili. Je to najmä veľká zodpovednosť.
.laicky – priteká sem ropa a Slovnaft ju spracuje. Čo sa tu dá „riadiť“?
Máme obrat 105 miliárd v starej mene.
.nejde to ale takmer automaticky?
Nie. Minule sme si dali spočítať vytlačiť, koľko tu máme smerníc – bolo to 5 500 strán. Je to obrovský kolos. Musíš nastaviť vzťahy. My firmu budujeme tak, aby ľudia mali zodpovednosť za svoje rozhodnutia, aby malo právo rozhodovať, aby sa správali kreatívne. Znížili sme náklady, urobili nové technologické riešenia, Slovnaft je dnes veľká hodnota, aj vedomostná. Je málo firiem na Slovensku, ktoré možno porovnať so svetovou špičkou. U nás sa ropa spracuje na 97 percent, máme tri percentá, ktoré nevieme spracovať. A z tých 97 percent až 86 percent tvoria hodnotné produkty ako benzín či nafta. Normálny priemer je 63 percent, v USA je to 50 percent. Slovnaft je teda čosi ako Rols Royce v rafinérskom priemysle.
.ako určujete ceny benzínu?
Gro ceny tvoria dane. Zvyšok závisí od ropy a vývoja cien na komoditných trhoch. A ceny na čerpačkách závisia aj od konkurencie.
.ako určíte svoju cenu?
Sú na to vzorce, ktorými sa to vypočítava všade na svete.
.cena je daná cenou ropy?
Nielen. Vyvážame 75 percent produkcie, všade pôsobíme v konkurenčnom prostredí. Závisí aj od ponuky a dopytu na jednotlivom trhu.
.bude benzín čoraz drahší?
Nemyslím si to. Benzínu je prebytok, niektoré rafinérie vo Francúzsku, Nemecku či Španielsku už pracujú len na 50 či 60 percent. Zmenilo sa aj správanie automobiliek, ktoré vyvinuli šetrné motory.
.koľko z ceny benzínu dávame štátu?
Vyše 60 percent. Čiže okolo 0,7 eura (21 korún) z každého litra dávame štátu. Spotrebná daň je jeden z najväčších príjmov štátu.
.netreba sa obávať, že zásoby ropy sa rýchlo minú?
Nie, zásoby ropy sú obrovské. Potom prídu biotechnológie.
.slovnaft je tvoja ďalšia zastávka. Máš vytýčený nejaký cieľ – odídem, keď?
Budem tu ešte niekoľko rokov, najviac päť.
.prečo?
To je dosť, firma bude potrebovať nový pohľad.
.najväčšia skúsenosť zo Slovnaftu?
Naučil som sa inému spôsobu komunikácie. Veľmi ťažké bolo pre mňa nájsť spoločnú reč pre každého, aby sa ľudia stali tímom. Druhá vec – naučiť sa riadiť. Ja nerozhodujem, ja riadim. To je obrovská skúsenosť.
.keď tu skončíš, budeš mať okolo päťdesiat. Budeš chcieť ísť ešte ďalej?
Budem potrebovať pauzu, možno dva-tri roky, aby som si odpočinul, aby som čítal, cestoval. Určite by som ale nevedel nečinne žiť. Pozeral by som televízor?
.tušíš, akým smerom pôjdeš?
(Ticho.) Chcel by som robiť niečo, čo bude vyvrcholením môjho života.
.čo môže byť vyvrcholením po tomto všetkom?
Možno budem písať, možno budem robiť veľké kultúrne projekty, môžem robiť všeličo.
.tých 20 rokov bolo všeličím naplnené. Mohol si však žiť bez stresu. Nestratil si veľa?
(Ticho.) Na toto mám schopnosť, toto je môj životný štýl. Niekedy mám pocit, že som sa mal niektorými vecami viac zaoberať a nejsť hneď ďalej. Viac si užiť niektoré chvíle, viac sa venovať citovým veciam. Hanbím sa, ale už rok som nebol v divadle. Občas cítim, že idem na doraz. Iba povinnosti a povinnosti.
.čo ti to dáva?
Som človek, ktorý má svoje hodnoty, kreativitu a talent na isté veci. A keď už pristúpim na to, že niečo budem robiť, tak to neviem robiť na 50 percent.
.vedieš spokojný život?
Nie, vôbec nie. Vždy mám pocit, že nestíham dôležité veci. A nemám ani pocit zadosťučinenia. Je okolo mňa strašne veľa predsudkov, strašne veľa ľudí si o mne všeličo myslí.
.štve ťa to?
Niekedy áno. Keď napríklad chcem robiť niečo dobré, ale narážam na rôzne steny. Ľudia, ktorí iba dobre komunikujú, ale nič nerobia, majú viac uznania. To pociťujem ako nespravodlivosť. Na druhej strane si poviem: Oskar, čo blázniš, veď si dosiahol neskutočné vecí. Ale aj tak, nie som spokojný. Oszkár Világi
Narodil sa v roku 1963 v Dunajskej Strede. Vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. V rokoch 1990 až 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia a v rokoch 1998 až 2001 členom Republikovej rady SMK. Je zakladateľom a spolumajiteľom advokátskej kancelárie Csekes, Világi, Drgonec & Partners. Od roku 2006 je generálnym riaditeľom spoločnosti Slovnaft.
Narodil som sa tam, ale pochádzam z Mierova, malej dediny 20 km od Dunajskej.
.čo ste boli za rodina?
Mojej matke zomrela mama veľmi skoro, vychovávala ju prababka. A ja som vyrástol medzi samými ženami. Moja prababka bola v dedine silnou osobnosťou, patrila medzi sedliakov, obrábali okolo 60 hektárov. Keď prišlo združstevňovanie, vyrúbili jej vysoké dane. Takmer všetko poplatila, chýbala len posledná dávka. Požičala si na ňu, zaplatila, ale potom všetko išlo aj tak do družstva. Odvtedy žila ako dôchodkyňa, ale keďže bola silná osobnosť, chodili za ňou ľudia a hovorili o živote pred komunizmom. Akoby stále som preto žil v minulosti. Naša dedina bola v tomto rozprávková – všetci sa správali, akoby ani socializmus nebol. Chodili do kostola, škola mala iba štyri ročníky, bol to taký uzavretý svet, v ktorom som vyrástol. Tam som sa naučil najviac. Trinásť rokov som počúval ľudí a ich rozprávania, tvorí to kostru môjho názoru na svet.
.skús tú skúsenosť z detstva zhrnúť.
Našiel som triezvy pohľad na svet. Človek musí prispôsobiť svoj život hodnotám, a nie opačne. A ešte som sa naučil, že ak chcem niečo dosiahnuť, musím pracovať. Pochopil som, že len tak sa niekam dostanem.
.v trinástich rokoch si dedinu definitívne opustil?
Presťahovali sme sa do Dunajskej Stredy, keď som mal 4 roky, ale každý víkend, každé leto som trávil na dedine až do svojich 13. rokov.
.dodnes sa považuješ za toho dedinského chalana?
Určite.
.v čom je rozdiel medzi dedinským a mestským chalanom?
Dedinskí sú ťažkopádnejší, mestskí sa vedia ľuďom lepšie prispôsobiť. Ale zasa je to aj otázka hodnôt. Na dedine majú kamarátstva aj sľuby väčšiu váhu. Vidiecky svet si viac pamätá.
.v Dunajskej Strede si skončil gymnázium?
Chodil som tam tri roky, ale skončil som v Banskej Štiavnici, kde som sa pripravoval na štúdium v Poľsku. Chcel som byť námorníkom.
.námorníkom?
Chcel som byť slobodný. Byť na mori, cestovať. Nechcel som klamať, mal som svoj názor na svet. A mal som pocit, že socializmus nie je môj svet. Moje záväzky boli iba citové – voči matke, kamarátom, ale nie k prostrediu. Ale nakoniec som sa na vysnívanú loď nedostal.
.prečo?
V tom čase sa začali v Poľsku štrajky Solidarity a naše ministerstvo vydalo vyhlásenie, že sa nedá ísť študovať do Gdaňska. Mal som preto ísť na šesť a pol roka do Ruska. Odmietol som.
.prečo?
Poľská, slovenská a maďarská história sú prepojené. Pre mňa Poľsko bola krajina nejakých hodnôt, slobody. Rusko nie. Dal som si prihlášku na právo a išiel som do Bratislavy.
.prečo na právo?
Odmalička som bol rečník, ktorý niekoho obhajoval.
.dalo ti štúdium práva niečo?
Veľa nie. Nejaké základy, ale nebol som dobrý študent. Škola ma nebavila. Až po Novembri, keď som bol dva roky v parlamente, som pochopil o čom je právo.
.čo si robil po škole?
Skončil som v roku 1986, bol som už ženatý, mal som dcéru. Išiel som na vojnu.
.aká to bola skúsenosť?
Musel som tam obstáť medzi ľuďmi, ktorí mali nado mnou moc. Ja som s nimi vedel komunikovať, bol som chlapec z dediny, takže som si tam vybudoval nejaké postavenie, ale musel som si ho neustále obhajovať. Bol to jeden z najťažších bojov v mojom živote, ale prišiel som odtiaľ silnejší. Vedel som, že sa musím spoliehať sám na seba.
.čo si po vojne robil?
Chcel som byť advokátom, to sa nepodarilo, na prokuratúru ani na súdy som nechcel, tak som zapadol na notárstvo. Tam bol aspoň pokoj od režimu.
.do komunistickej strany ťa nechceli?
Nikdy som takú ponuku nedostal, nemusel som aspoň odmietať.
.v piatok 17. novembra 1989 si bol kde?
V Leviciach na narodeninovej oslave jedného sudcu. V sobotu sme boli na oslave iných narodenín v Šali a tam vznikla Maďarská nezávislá iniciatíva. Mal som už vtedy dobré vzťahy v maďarskej komunite, mnohých som zastupoval v právnych veciach. Podpísal som aj Několik vět mesiac či dva pred revolúciou. V Dunajskej Strede bolo akési opozičné centrum, chodili sme spolu na pivo. A bolo mi už jasné, že musím aktívne vystúpiť, že nie je moja parketa žiť v takomto svete. Mal som obavu, že keď moje meno prečítajú v Slobodnej Európe, vyhodia ma z roboty, ale podpísal som. Potom sa začala revolúcia.
.prečo ste zakladali MNI?
Prvé vyhlásenie sme písali v sobotu 18. novembra asi dvanásť hodín. Dominovali v ňom ľudské práva.
.potom komunizmus padol a ty si bol zrazu kooptovaný do Federálneho parlamentu.
Prišiel som vtedy domov a povedal manželke, že som poslanec a musím hneď do Prahy. Opýtala sa, či som normálny. Ale potom ma celá rodina podporovala. Hneď večer som sadol na vlak. Prišli sme ráno asi o piatej. Do ôsmej sme čakali v hoteli Zlatá husa na Václavskom námestí. Potom sme šli do parlamentu, tam bol zoznam ľudí, ktorí majú nastúpiť. Zapísal som sa a išiel si sadnúť na svoje miesto. Tam však sedel nejaký komunista, že to je jeho miesto. Tak som mu povedal, že bol odvolaný, takže je to už moje miesto. Opýtal sa, čo má teraz robiť. Potom len sedel v reštaurácii a do večera sa opíjal.
.čo ste tie prvé týždne vlastne v parlamente robili?
Prišli základné zákony. Ja som bol v ústavnoprávnom výbore, a to bol kľúčový výbor. To, čo sme my schválili, to potom prešlo plénom. Tých pár ľudí v našom výbore bolo kľúčových.
.tých pár ľudí rozhodovalo o podobe slobodného Československa. Mali ste nejakú predstavu?
Niektorí mali, ale až v diskusiách sa začali formovať názory. Náš výbor zasadal každý deň – od pondelka do piatka. Začali sme ráno, skončili večer o desiatej, jedenástej. Takto sme žili od roku 1990 do roku 1992. V piatok som sa vrátil domov, v sobotu som išiel na predsedníctvo MNI a na mítingy, a od pondelka parlament a zákony.
.cez teba prešli všetky transformačné zákony?
Áno. Bolo to tristo zákonov.
.boli to z dnešného pohľadu dobré zákony?
Áno. Napríklad zákon o reštitúciách. To bol dobre urobený zákon. Všetci mali z neho obavy, ale ak dnes existuje nejaká stredná vrstva, je to aj vďaka tomu, že ľudia dostali späť svoj majetok. Bolo to múdre aj spravodlivé.
.po vyše dvoch rokoch si odtiaľ odišiel s akým pocitom?
Dodnes mám z toho dobrý pocit.
.dva roky si sa venoval budovaniu štátu. To bola cenná skúsenosť?
Naučil som sa argumentovať, naučil som sa, ako funguje politika, a naučil som sa fungovať s nadhľadom. Pociťoval som obrovskú zodpovednosť za to, čo sa deje okolo mňa. A vybudoval som si vzťah k verejným veciam. Vždy som ten vzťah chcel mať.
.vtedy sa rozhodovalo, ako naložiť s minulosťou. Dalo sa s komunistami naložiť inak? Zbaviť ich vplyvu, moci?
To práve robili zákony, napríklad reštitúciami.
.ale nedalo sa ich viac odstaviť?
Neviem. Vtedy vládol pocit, že ľudia chcú zmeny, ale bez neistoty. Samozrejme, niektorí ľudia, ktorí mali dovtedy moc, sa vedeli prispôsobiť. Ale nemyslím si, že komunistická elita sa pretransformovala na skupinu finančných oligarchov. V strane boli aj ľudia, ktorí majú dnes vplyv, ale vtedy nepatrili ku komunistickej elite.
.dnes sa objavujú názory, že revolúciu vlastne riadili komunisti. Tvoja reakcia?
Vôbec nie. Tú revolúciu sme vyhrali. My ktorí sme neboli v komunistickej strane.
.v roku 1992 sa MNI nedostala do parlamentu. Čo si robil?
Dal som ako notár výpoveď, a začal som robiť advokáciu. Spolu s Erikou Csekes sme začali budovať právnickú kanceláriu.
.to bola nová skúsenosť?
My sme začali robiť veci, ktoré vtedy málokto na Slovensku robil. Robili sme napríklad akvizície. Keď niekto chcel kúpiť nejakú firmu, tak my sme zistili, aký je tam právny stav.
.ako ste k tomu prišli?
Najprv sme sedeli v Dunajskej Strede, mali sme jednu kanceláriu, jednu sekretárku. Ale Eriku potom oslovila jedna americká firma, či by pre nichnerobila na Slovensku. Naša kancelária s nimi potom uzavrela zmluvu o spolupráci a zastupovaní, a naša vidiecka právnická kancelária sa presťahovala do Bratislavy. Súčasne som začal podnikať.
.prečo podnikať?
Bál som sa, že keď ako advokát skončím niekde v nemocnici, nebudem mať z čoho žiť. Mal som napríklad obchodný dom či benzínovú pumpu.
.pomohlo vám, že ste boli v politike?
Nie. Tu bol vtedy mečiarizmus, skôr sme mali kontakty v českej politike.
.mali ste nejaký kapitál?
Nie. To je taký príbeh – MNI chcelo po voľbách kúpiť auto, Škodu Forman, ale to bol vtedy úzkoprofilový tovar. Tak som volal známemu do autopredajne, či by nemohol pomôcť. A vy nechcete auto, opýtal sa ma. Ja nemám peniaze, hovorím. A on – veď choďte do sporiteľne, ona vám požičia. Postavili sme tak aj prvý obchodný dom v Dunajskej Strede. Vzali sme si úver 15 miliónov. Keď som to povedal matke, zhlboka si povzdychla. Potom prišiel ďalší biznis plán, druhý, tretí. Mali sme aj benzínovú pumpu, ktorá dobre išla. A vieš, prečo? Naši zamestnanci museli vyjsť von a zákazníkovi natankovať. To nikto v Dunajskej Strede dovtedy nerobil. Vzniklo to tak, že som raz v obleku tankoval, vonku mínus desať, a pumpár sa na mňa pozeral spoza skla. Tak som sa nahneval. Potom už všetky ženy, ale aj podnikatelia v obleku chodili tankovať k nám.
.s politikou si vtedy nemal nič?
Keď sme sa s MNI nedostali do parlamentu, stretli sme sa v mojej kancelárii. Laco Nagy, Duray a ja. A začali sme rozprávať o tom, že by bolo dobré, aby vznikla jedna strana. Začali sme písať stanovy. Ten nápad prišiel z našej strany. Časť MNI bola za, časť bola proti, ale Mečiarov volebný zákon to urýchlil. Už nebola iná cesta.
.čo bolo v podnikaní pre teba najdôležitejšie?
Že som spoznal veľmi veľa ľudí zo zahraničia, pre ktorých sme robili akvizície. Bolo to počas mečiarovského obdobia, vtedy bol zaujímavý ich pohľad na svet. Bolo tiež zaujímavé spoznať, ako fungujú naozaj veľké firmy.
.ty si podnikal najmä v čase, keď boli na Slovensku ťažké roky. Tí, ktorí neboli s mečiarovcami, mali problém, aby si vôbec udržali biznis.
My sme, našťastie, robili najmä so zahraničnými firmami. A robili sme to, čo dovtedy nerobil nikto iný.
.keď sa rozpadlo Československo, Maďari mali pocit, že Slováci budú voči nim tvrdší. Aj ty si mal tú obavu?
Áno. Bol som sklamaný z rozpadu Československa. Vždy som sa cítil ako Stredoeurópan. Pre mňa vždy bola dôležitá aj česká, aj slovenská kultúra. Nikdy som si nemyslel, že sa to rozpadne. Československo som vnímal ako štát, v ktorom som sa narodil, v ktorom žijú rôzne národnosti, kde som doma.
.mečiarizmus – čo sa to tu vlastne dialo?
Silný pád.
.prečo?
Ten štát jednoducho nefungoval. A keď nefungujú štátne orgány, preberajú moc iné štruktúry a vzniká chaos.
.bolo to pre teba to obdobie na niečo užitočné?
Poučenie, že sa treba starať o to, aby štát ostal silný, aby fungoval. Bez toho občan nemá šancu žiť dôstojne. Aj v komunizme, aj v mečiarizme bola najhoršia vec bezmocnosť.
.ty si bol priamo pri zrode SMK, ktorá bola osem rokov vo vláde. A ty si bol vo vedení SMK...
...zo začiatku som bol v republikovej rade a bol som aj v okresnom predsedníctve v Dunajskej Strede.
.ako dnes vnímaš projekt SMK? Podaril sa?
Vybudovala sa silná politická strana, ktorá nemala veľké kauzy a bola pilierom demokracie v rozhodujúcich chvíľach. Ale vnútri strany vzniklo napätie. A potom strana začala požierať sama seba.
.prečo?
Ostalo tam silné jadro z Durayovho Együttélés, ľudia, ktorí boli dlhé roky prepojení kamarátsky aj inými vzťahmi. A boli šikovnejší v miestnej politike.
.bola dobrá myšlienka spojiť do jednej strany všetky prúdy – konzervatívny, liberálny, nacionalistický, socialistický?
Keby sa to neurobilo, tak podľa mňa by obdobie po roku 1998 bolo pre maďarskú menšinu menej úspešné.
.menej by dosiahli?
Menej.
.cenou bolo, že sa SMK rozpadla?
Tá strana sa nemusela rozpadnúť.
.sMK sa zdala kultivovanejšia, bez veľkých káuz, ale stále tam ostával jeden problém – bolo to zabétonované, lebo iná menšinová strana nebola, takže žiadna zodpovednosť sa roky nedala vyvodiť.
Na miestnej úrovni to šlo. Ale nie vo vysokej politike. A to nie je zdravá vec.
.a prečo nie?
Keď SDKÚ robí zlú politiku, voliči môžu voliť Palka, Zajaca, Sulíka alebo KDH.
.ale to môžu aj Maďari.
Nemôžu.
.prečo?
Lebo Maďari volia Maďarov, a iné ako SMK na výber nemali. Slovenské politické strany sa nikdy neuchádzajú o hlasy Maďarov, a tak ich vždy získala SMK. Ani jedna slovenská strana zatiaľ nevie robiť takú národnostnú politiku, aby oslovila tých voličov.
.ďalší problém – SMK podporila všetky dôležité reformy a zákony, ale neprišla s nimi. Ona ich bránila, ale nič vlastné tam nebolo.
To nie je celkom tak. Napríklad daňové zákony – za rovnú daň argumentovala aj SMK. My sme dokonca chceli 16 či 17 percent.
.sMK neprichádzala s reformami.
S daňovou reformou prišla.
.pomáhala ju presadiť, ale neprišla s ňou.
Podľa mňa áno. Bolo obdobie, keď sme o tom hovorili všetci. Ja si myslím, že tie reformy by bez SMK neprešli.
.iste. Ale autori boli iní.
Na ministerstve pôdohospodárstva urobil Simon obrovské veci, aplikácie zákonov EÚ, urobil poriadok. László Gyurovszky urobil to isté na ministerstve regionálneho rozvoja.
.inak – keď je tu strana, ktorú volí celá národnostná menšina, tak je logicky vnímaná len ako strana menšiny.
To sú predsudky. Vždy, keď sa píše o SMK, záver je, že národnostné otázky sú prvoradé. Samozrejme, SMK nemala také výrazné ekonomické osobnosti, ako je, povedzme, Mikloš. Ale SDKÚ ich má koľko? A KDH? A nikto nehovorí, že je to iba kresťanská strana.
.ale hovorí.
To sú také šuplíky, aby sa strany dali zaradiť. Ale je fakt, že tieto strany nekomunikujú dobre, nevedia predať svoju prácu. To bola aj chyba SMK.
.ešte raz – je efektívna strana, ktorá je etnicky vymedzená už v názve?
To je historicky dané. Ale SMK sa správala vždy ako strana, ktorá sa zaujíma o všetky veci verejné, nie iba menšinové.
.ty si bol často označovaný za sivú eminenciu SMK. A nevychádzalo to len zo slovenských úst. Keď si to počul alebo čítal, čo si si myslel?
Bol to obrovský nápor. Vytvorila sa tu ilúzia, akoby som ja z Dunajskej Stredy viedol boj proti zvyšku SMK. Do slovenských novín sa dostali reči od ľudí, ktorí sa so mnou dostali do konfrontácie. A písalo sa, že ani v Dunajskej Strede ma nemajú radi.
.prečo?
Lebo som nesúhlasil s tým, ako viedli mesto. Že sa tam rozkrádalo. Preto sa o mne začali šíriť tie články. Riešil som to tak, že som z SMK vypadol úplne. Nechcel som s tým mať nič spoločné. Začal som podporovať nezávislých kandidátov, občianske združenia.
.a na celoštátnej úrovni?
Bolo tam milión konfrontácií medzi dvoma časťami SMK. Začali Bugára oslabovať tak, že povedali: oni to robia len preto, že je to záujmom istej ekonomickej skupiny, napríklad Világiho. Ale pravda bola úplne iná – napríklad Gyurovszky nepresadzoval isté veci preto, že som mu to povedal ja, ale preto, že si myslel, že je to dobré riešenie.
.keď to zjednoduším – celý tento spor bol vedený durayovcami?
Áno.
.a o čom bol?
Ako má maďarská menšina riešiť svoje záležitosti.
.duray hovorí, že SMK musí tvrdo presadzovať svoje požiadavky, a vy ste skôr za spoluprácu?
Ja si myslím, že maďarská komunita musí byť otvorená. Musí si svoje veci riešiť sama, vybudovať si svoje inštitúcie, ale musí aj kooperovať, byť tolerantná a budovať na Slovensku demokratické hodnoty.
.existujú tam aj ekonomické záujmy Együttélés a ľudí okolo?
Nemyslím si to. V čom? V dotáciách? Všetky dotácie, čo išli pre maďarskú menšinu, boli obhájiteľné.
.tvrdíš, že neexistujú ekonomické záujmy jednej a druhej skupiny, ktoré sa bijú?
Nie. Nie. To nebol ten problém.
.bol to ideový spor?
Viditeľný bol spor v Dunajskej Strede, ktorý bol základom toho všetkého.
.ty si odišiel z republikovej rady SMK pred niekoľkými rokmi.
Áno.
.a naozaj si z toho odišiel – aj vnútorne, aj podporou?
Takto: Ja som robil všetko pre to, aby hodnoty neboli potlačené. Okolo mňa je okruh ľudí, ktorí majú podobný hodnotový rebríček a s ktorými spolupracujem.
.na sneme SMK, kde Csáky vystriedal Bugára, bol jeden z korunných argumentov, že Bugár je v skutočnosti nástroj Világiho záujmov. Kde to vzniklo?
Bugár chcel stiahnuť Duraya z pozície podpredsedu strany a Duray pochopil, že jeho jedinou šancou je nájsť si niekoho, kto bude kandidovať proti Bugárovi. A to bol Csáky. A Csáky potom prišiel s tým, že treba vytiahnuť mňa ako argument proti Bugárovi. Táto populistická myšlienka tu bola dlhšie. Časť funkcionárov SMK po voľbách stratila svoje posty. Stačilo im povedať: pozrite, a iný si užíva. Ja som už v roku 1998 bol človek s istým majetkom, nezískaval som žiadne štátne zákazky, nezastupoval som štát. Mne sa život nezmenil, ani keď SMK vypadla z vládnej koalície. Ale v SMK bola nespokojnosť, bola tam aj nesprávna komunikácia pred kongresom a to všetko sa spojilo.
.csáky tú hru prijal, spojil sa s Durayom a použil ťa proti Bugárovi. Prekvapilo ťa to?
Veľmi. Bolo to strašne nefér.
.poznáte sa s Csákym dlho?
Od roku 1990.
.prečo si si potom myslel, že takej veci nebude schopný?
(Ticho.) Nemal na to dôvod. Veľmi dobre vedel, že to nie je tak.
.stal sa Csáky predsedom SMK klamstvom?
To, čo použil voči mne, nebolo fér. Vedel, že to nie je pravda.
.je tu mýtus, že Világi bol akýmsi hýbateľom SMK. Že si to všetko platil.
Nikdy som nič neplatil.
.tak z čoho pramenila tvoja „moc“?
Zo vzťahov, z kamarátov. Gyurovszky či Simon sa dostali do svojich funkcií normálnym postupom, Simon bol jednoznačne najlepší zo všetkých kandidátov, pracoval na ministerstve svedomito a dokázal, že na to má.
.ty si naozaj nikdy neplatil SMK?
Nie, nikdy. Treba sa spýtať, koľko bolo legálne na účtoch strany, keď odišiel z SMK Béla Bugár. To bola bohatá strana, nepotrebovala moje peniaze. Neviem, ako stoja dnes.
.prekvapilo ťa, že Bugár z SMK odišiel?
Myslel som si, že strana uznáva, čo Béla pre ňu znamená. Ale prekvapilo ma, keď Béla odišiel z SMK. Nemyslel som si, že to urobí. Bolo na ňom vidno, že chce odísť z politiky. Ale toľko doňho kopali, že sa nahneval.
.držíš Mostu palce?
To je úplne iný projekt, to sa nedá porovnať s SMK. To nie je národnostná strana. Toto ešte nikto na Slovensku neskúšal. Je to obrovský projekt.
.držíš mu palce?
Iste. Keď sa tu podarí vybudovať politickú stranu, kde budú aj Slováci aj Maďari spolu, bude to prínos.
.podporíš ich osobne?
Nie. Ja som silne demotivovaný byť v politike.
.na sneme SMK bol Viktor Orbán a povedal, že na snem Mostu zrejme nepôjde. Prekvapujúce?
Nie veľmi.
.je to hendikep pre Most?
Nemyslím.
.prečo to povedal?
Viktor hovorí to, čo si myslí. V Maďarsku je doktrína, že strana na Slovensku má byť národnostná. Takto to vníma. Je to ich pohľad, ale nemyslím si, že by maďarská politika mohla rozhodujúco ovplyvňovať dianie na Slovensku.
.sleduješ, ako sa teraz vyvíjajú čísla pre SMK a pre Most. Ako to dopadne?
Most dopadne dobre, keď bude mať aj slovenských voličov. Musia uveriť, že strana zastupuje aj ich záujmy. Most má šancu, aby sa vykryštalizoval, vyprofiloval. Ale bez slovenských voličov to nemá šancu.
.robíš niečo pre to?
(Dlhý povzdych.) Čo by som ja pre to mohol urobiť? Jednak mám pozíciu, na ktorej musím byť politicky neutrálny. A potom, nemyslím si, že mám povinnosť pomáhať Bélovi bojovať s Csákym. Už som mimo. Béla má svoju cestu, svoje rozhodnutia. Ak by si sa ma opýtal, či som potenciálnym voličom Mostu, tak môžem povedať, že ak splní to, čo sľubuje, tak áno. Ale nebudem preto robiť nič, lebo sa už nechcem dostať pod taký tlak, aký som prežíval spolu s rodinou.
.si už tri a pol roka generálny riaditeľ Slovnaftu, ktorý je súčasťou Skupiny MOL. Máš pod sebou tritisíc ľudí. To je aká skúsenosť?
Nebol som nikdy predtým v takej pozícii. Bola to obrovská výzva. Dnes si myslím, že tím ma zobral. Veľa vecí sme zmenili. Je to najmä veľká zodpovednosť.
.laicky – priteká sem ropa a Slovnaft ju spracuje. Čo sa tu dá „riadiť“?
Máme obrat 105 miliárd v starej mene.
.nejde to ale takmer automaticky?
Nie. Minule sme si dali spočítať vytlačiť, koľko tu máme smerníc – bolo to 5 500 strán. Je to obrovský kolos. Musíš nastaviť vzťahy. My firmu budujeme tak, aby ľudia mali zodpovednosť za svoje rozhodnutia, aby malo právo rozhodovať, aby sa správali kreatívne. Znížili sme náklady, urobili nové technologické riešenia, Slovnaft je dnes veľká hodnota, aj vedomostná. Je málo firiem na Slovensku, ktoré možno porovnať so svetovou špičkou. U nás sa ropa spracuje na 97 percent, máme tri percentá, ktoré nevieme spracovať. A z tých 97 percent až 86 percent tvoria hodnotné produkty ako benzín či nafta. Normálny priemer je 63 percent, v USA je to 50 percent. Slovnaft je teda čosi ako Rols Royce v rafinérskom priemysle.
.ako určujete ceny benzínu?
Gro ceny tvoria dane. Zvyšok závisí od ropy a vývoja cien na komoditných trhoch. A ceny na čerpačkách závisia aj od konkurencie.
.ako určíte svoju cenu?
Sú na to vzorce, ktorými sa to vypočítava všade na svete.
.cena je daná cenou ropy?
Nielen. Vyvážame 75 percent produkcie, všade pôsobíme v konkurenčnom prostredí. Závisí aj od ponuky a dopytu na jednotlivom trhu.
.bude benzín čoraz drahší?
Nemyslím si to. Benzínu je prebytok, niektoré rafinérie vo Francúzsku, Nemecku či Španielsku už pracujú len na 50 či 60 percent. Zmenilo sa aj správanie automobiliek, ktoré vyvinuli šetrné motory.
.koľko z ceny benzínu dávame štátu?
Vyše 60 percent. Čiže okolo 0,7 eura (21 korún) z každého litra dávame štátu. Spotrebná daň je jeden z najväčších príjmov štátu.
.netreba sa obávať, že zásoby ropy sa rýchlo minú?
Nie, zásoby ropy sú obrovské. Potom prídu biotechnológie.
.slovnaft je tvoja ďalšia zastávka. Máš vytýčený nejaký cieľ – odídem, keď?
Budem tu ešte niekoľko rokov, najviac päť.
.prečo?
To je dosť, firma bude potrebovať nový pohľad.
.najväčšia skúsenosť zo Slovnaftu?
Naučil som sa inému spôsobu komunikácie. Veľmi ťažké bolo pre mňa nájsť spoločnú reč pre každého, aby sa ľudia stali tímom. Druhá vec – naučiť sa riadiť. Ja nerozhodujem, ja riadim. To je obrovská skúsenosť.
.keď tu skončíš, budeš mať okolo päťdesiat. Budeš chcieť ísť ešte ďalej?
Budem potrebovať pauzu, možno dva-tri roky, aby som si odpočinul, aby som čítal, cestoval. Určite by som ale nevedel nečinne žiť. Pozeral by som televízor?
.tušíš, akým smerom pôjdeš?
(Ticho.) Chcel by som robiť niečo, čo bude vyvrcholením môjho života.
.čo môže byť vyvrcholením po tomto všetkom?
Možno budem písať, možno budem robiť veľké kultúrne projekty, môžem robiť všeličo.
.tých 20 rokov bolo všeličím naplnené. Mohol si však žiť bez stresu. Nestratil si veľa?
(Ticho.) Na toto mám schopnosť, toto je môj životný štýl. Niekedy mám pocit, že som sa mal niektorými vecami viac zaoberať a nejsť hneď ďalej. Viac si užiť niektoré chvíle, viac sa venovať citovým veciam. Hanbím sa, ale už rok som nebol v divadle. Občas cítim, že idem na doraz. Iba povinnosti a povinnosti.
.čo ti to dáva?
Som človek, ktorý má svoje hodnoty, kreativitu a talent na isté veci. A keď už pristúpim na to, že niečo budem robiť, tak to neviem robiť na 50 percent.
.vedieš spokojný život?
Nie, vôbec nie. Vždy mám pocit, že nestíham dôležité veci. A nemám ani pocit zadosťučinenia. Je okolo mňa strašne veľa predsudkov, strašne veľa ľudí si o mne všeličo myslí.
.štve ťa to?
Niekedy áno. Keď napríklad chcem robiť niečo dobré, ale narážam na rôzne steny. Ľudia, ktorí iba dobre komunikujú, ale nič nerobia, majú viac uznania. To pociťujem ako nespravodlivosť. Na druhej strane si poviem: Oskar, čo blázniš, veď si dosiahol neskutočné vecí. Ale aj tak, nie som spokojný. Oszkár Világi
Narodil sa v roku 1963 v Dunajskej Strede. Vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. V rokoch 1990 až 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia a v rokoch 1998 až 2001 členom Republikovej rady SMK. Je zakladateľom a spolumajiteľom advokátskej kancelárie Csekes, Világi, Drgonec & Partners. Od roku 2006 je generálnym riaditeľom spoločnosti Slovnaft.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.