Po summite
Brusel ustúpil, Paríž si kopol a Praha vyhrala. Aj tak by sa dal zhodnotiť minulotýždňový summit EÚ. Prevedené do konkrétnych požiadaviek, česká vláda uspela s požiadavkou prezidenta Klausa a socialisticko-liberálna Charta základných práv sa nebude vzťahovať na Českú republiku. Brusel z toho nerobil vedu a 27 členských štátov pod vedením Štokholmu schválilo českú požiadavku. Proti neboli ani Nemci, ktorých Klaus využil na krytie požiadavky, ani Budapešť, ktorá hrala o body na domácej scéne a ani slovenský premiér Fico, ktorý ešte pred týždňom napínal svaly, že bez rovnakých záruk, aké majú Česi, neodíde. Preložené do bruselčiny, bol to ďalší úspešný summit.
Prirodzene, najväčším víťazom je prezident Klaus: „Pokladám dosiahnutý výsledok za maximálne možný a žiadne ďalšie podmienky k ratifikácii Lisabonskej zmluvy už otvárať nehodlám,“ povedal po summite. Na spokojnosť má všetky dôvody. Francúzsky prezident sa sústredil na pohľad dopredu a oznámil, že Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti 1. decembra tohto roku. Denník Figaro k tomu poznamenal, že „Klaus sa zatiaľ môže pred svojimi voličmi chváliť, že prinútil Európu, aby sa pred ním sklonila“. A bruselský salón? Ten už „delí šaty“ a bojuje o to správne obsadenie nových postov. Podľa prvých správ dobre informovaného Economistu sa zdá, že Tony Blair môže na funkciu prezidenta Rady EÚ zabudnúť. Proti sa totiž postavila socialistická internacionála, ktorá – povedané slovami rakúskeho premiéra Wernera Faymana – pokladá Blaira za príliš spojeného s Irakom a s Bushom. Naopak, top kandidátom na funkciu prvého ministra zahraničia je David Miliband, súčasný britský minister zahraničia, ktorý, zdá sa, prežil domáci korupčný škandál. A kto sú favoriti na prezidenta EÚ? Premiéri Luxemburska, Belgicka, Holandska, Španielska či Švédska. Jerzy Buzek navrhol kvôli rodovej rovnosti bývalú lotyšskú prezidentku, ale bež šance vraj nie je ani tá írska ex. O tom však rozhodne až summit po dokončení ratifikácie v Českej republike.
Únia sa okrem nových postov nezhodla ani na spoločnom postupe na summite o klimatických zmenách. Spor je totiž o 100 miliárd eur, ktorými majú podľa Komisie štáty EÚ podporiť chudobnejšie štáty. Najväčší odpor prišiel – prirodzene – z východnej Európy. Tunajšie vlády pred ideologickými problémami sveta uprednostňujú stále tie domáce.
.jd
Bude sa hlasovať
Američania už majú reformu zdravotníctva v podobe takmer dvetisícstranového návrhu zákona. Predkladala ho osobne šéfka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosi, hlasovanie však nemusí prebehnúť hladko. Kým republikáni stoja proti návrhu ako jeden, demokrati sa na jeho podpore úplne nezhodli – ľavé krídlo chce silnejšie páky pre štát, pravé sa obáva o štátny rozpočet.
.mg
Výbuchy v Kábule
Dvanásť ľudí, vrátane šiestich zamestnancov OSN, zahynulo pri útoku Talibanu na ubytovňu v centre Kábulu. Okrem tohto útoku dopadla raketa aj v blízkosti prezidentského sídla. Taliban oznámil, že takto bojuje proti druhému kolu prezidentských volieb. Afganský prezident útoky odsúdil ako „neľudské činy“ a vyzval armádu a políciu, aby posilnili bezpečnostné opatrenia.
.tg
Figyelem, Fidesz!
Ferenc Gyurcsány vystríha Maďarov pred Fideszom. „Demokrati, budíček!“ volal na schôdzi republikovej rady socialistov. Voľby sa však blížia a asi budú v znamení Orbánovej strany. Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky je Fidesz na čele so 45 percentami hlasov. Okolo osem percent majú Gyurcsányovi socialisti a len o percento menej extrémistický Jobbik.
.mg
Lo... a dosť
Dňa 29. októbra oslavuje internet 40 rokov. V roku 1969 sa v tento deň odohral pokus o odoslanie správy medzi sieťou na UCLA a sieťou na Stanford Research Institute. Istý študent Charlie Kline sa pokúsil na termináli UCLA napísať príkaz login. Vyťukal lo a systém padol. Neskôr sa spojenie podarilo, ale dejiny si to prvé lo pamätajú ako zrod internetovej komunikácie.
.mg
Optimisti
Americké ministerstvo obchodu informovalo, že v 3. štvrťroku vzrástla ekonomika USA o 3,5 %, čo je jej najlepší výkon za posledné dva roky. Hneď vyvodili, že kríza ustupuje, a nezabudli prízvukovať, že vďaka patrí protikrízovým programom vlády a Fedu. Hodnotiť hospodárstvo podľa jedného úspešného štvrťroka je však krátkozraké. O tom, že kríza z USA neodišla, svedčí aj stále rastúca nezamestnanosť. V septembri vyskočila na 9,8 %.
.jr
Radovan Karadžič/
Súd s bývalým vodcom bosnianskych Srbov sa presúva. Karadžič totiž v Haagu nejaví záujem spolupracovať. Ak sa neukáže ani 2. novembra, prebehne konferencia, na ktorej sa bude rokovať o možnosti prideliť obžalovanému, ktorý sa hodlá brániť sám, obhajcu.
Benedikt XVI./
Pápež dôrazne žiada viac slobody pre kresťanov žijúcich v Iráne. Táto menšina tam totiž čelí stálej diskriminácii a bezdôvodnému zatýkaniu. Benedikt to povedal počas prijatia nového iránskeho veľvyslanca v Ríme. V Iráne žije asi 25 tisíc kresťanov.
Robin Gorna/
Predsedníčka Medzinárodnej spoločnosti pre aids vystríha Rusko pred epidémiou HIV. Údajne až milión ľudí v Rusku je momentálne infikovaných vírusom HIV, väčšinou mladších ako 30 rokov. Nakazili sa prevažne pri injekčnej aplikácii heroínu.
Brusel ustúpil, Paríž si kopol a Praha vyhrala. Aj tak by sa dal zhodnotiť minulotýždňový summit EÚ. Prevedené do konkrétnych požiadaviek, česká vláda uspela s požiadavkou prezidenta Klausa a socialisticko-liberálna Charta základných práv sa nebude vzťahovať na Českú republiku. Brusel z toho nerobil vedu a 27 členských štátov pod vedením Štokholmu schválilo českú požiadavku. Proti neboli ani Nemci, ktorých Klaus využil na krytie požiadavky, ani Budapešť, ktorá hrala o body na domácej scéne a ani slovenský premiér Fico, ktorý ešte pred týždňom napínal svaly, že bez rovnakých záruk, aké majú Česi, neodíde. Preložené do bruselčiny, bol to ďalší úspešný summit.
Prirodzene, najväčším víťazom je prezident Klaus: „Pokladám dosiahnutý výsledok za maximálne možný a žiadne ďalšie podmienky k ratifikácii Lisabonskej zmluvy už otvárať nehodlám,“ povedal po summite. Na spokojnosť má všetky dôvody. Francúzsky prezident sa sústredil na pohľad dopredu a oznámil, že Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti 1. decembra tohto roku. Denník Figaro k tomu poznamenal, že „Klaus sa zatiaľ môže pred svojimi voličmi chváliť, že prinútil Európu, aby sa pred ním sklonila“. A bruselský salón? Ten už „delí šaty“ a bojuje o to správne obsadenie nových postov. Podľa prvých správ dobre informovaného Economistu sa zdá, že Tony Blair môže na funkciu prezidenta Rady EÚ zabudnúť. Proti sa totiž postavila socialistická internacionála, ktorá – povedané slovami rakúskeho premiéra Wernera Faymana – pokladá Blaira za príliš spojeného s Irakom a s Bushom. Naopak, top kandidátom na funkciu prvého ministra zahraničia je David Miliband, súčasný britský minister zahraničia, ktorý, zdá sa, prežil domáci korupčný škandál. A kto sú favoriti na prezidenta EÚ? Premiéri Luxemburska, Belgicka, Holandska, Španielska či Švédska. Jerzy Buzek navrhol kvôli rodovej rovnosti bývalú lotyšskú prezidentku, ale bež šance vraj nie je ani tá írska ex. O tom však rozhodne až summit po dokončení ratifikácie v Českej republike.
Únia sa okrem nových postov nezhodla ani na spoločnom postupe na summite o klimatických zmenách. Spor je totiž o 100 miliárd eur, ktorými majú podľa Komisie štáty EÚ podporiť chudobnejšie štáty. Najväčší odpor prišiel – prirodzene – z východnej Európy. Tunajšie vlády pred ideologickými problémami sveta uprednostňujú stále tie domáce.
.jd
Bude sa hlasovať
Američania už majú reformu zdravotníctva v podobe takmer dvetisícstranového návrhu zákona. Predkladala ho osobne šéfka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosi, hlasovanie však nemusí prebehnúť hladko. Kým republikáni stoja proti návrhu ako jeden, demokrati sa na jeho podpore úplne nezhodli – ľavé krídlo chce silnejšie páky pre štát, pravé sa obáva o štátny rozpočet.
.mg
Výbuchy v Kábule
Dvanásť ľudí, vrátane šiestich zamestnancov OSN, zahynulo pri útoku Talibanu na ubytovňu v centre Kábulu. Okrem tohto útoku dopadla raketa aj v blízkosti prezidentského sídla. Taliban oznámil, že takto bojuje proti druhému kolu prezidentských volieb. Afganský prezident útoky odsúdil ako „neľudské činy“ a vyzval armádu a políciu, aby posilnili bezpečnostné opatrenia.
.tg
Figyelem, Fidesz!
Ferenc Gyurcsány vystríha Maďarov pred Fideszom. „Demokrati, budíček!“ volal na schôdzi republikovej rady socialistov. Voľby sa však blížia a asi budú v znamení Orbánovej strany. Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky je Fidesz na čele so 45 percentami hlasov. Okolo osem percent majú Gyurcsányovi socialisti a len o percento menej extrémistický Jobbik.
.mg
Lo... a dosť
Dňa 29. októbra oslavuje internet 40 rokov. V roku 1969 sa v tento deň odohral pokus o odoslanie správy medzi sieťou na UCLA a sieťou na Stanford Research Institute. Istý študent Charlie Kline sa pokúsil na termináli UCLA napísať príkaz login. Vyťukal lo a systém padol. Neskôr sa spojenie podarilo, ale dejiny si to prvé lo pamätajú ako zrod internetovej komunikácie.
.mg
Optimisti
Americké ministerstvo obchodu informovalo, že v 3. štvrťroku vzrástla ekonomika USA o 3,5 %, čo je jej najlepší výkon za posledné dva roky. Hneď vyvodili, že kríza ustupuje, a nezabudli prízvukovať, že vďaka patrí protikrízovým programom vlády a Fedu. Hodnotiť hospodárstvo podľa jedného úspešného štvrťroka je však krátkozraké. O tom, že kríza z USA neodišla, svedčí aj stále rastúca nezamestnanosť. V septembri vyskočila na 9,8 %.
.jr
Radovan Karadžič/
Súd s bývalým vodcom bosnianskych Srbov sa presúva. Karadžič totiž v Haagu nejaví záujem spolupracovať. Ak sa neukáže ani 2. novembra, prebehne konferencia, na ktorej sa bude rokovať o možnosti prideliť obžalovanému, ktorý sa hodlá brániť sám, obhajcu.
Benedikt XVI./
Pápež dôrazne žiada viac slobody pre kresťanov žijúcich v Iráne. Táto menšina tam totiž čelí stálej diskriminácii a bezdôvodnému zatýkaniu. Benedikt to povedal počas prijatia nového iránskeho veľvyslanca v Ríme. V Iráne žije asi 25 tisíc kresťanov.
Robin Gorna/
Predsedníčka Medzinárodnej spoločnosti pre aids vystríha Rusko pred epidémiou HIV. Údajne až milión ľudí v Rusku je momentálne infikovaných vírusom HIV, väčšinou mladších ako 30 rokov. Nakazili sa prevažne pri injekčnej aplikácii heroínu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.