Vtipov o Škótoch existuje toľko, že to prestáva byť vtipné. Tento starý a hrdý národ síce zmysel pre humor má, má však aj vážne záujmy. Patrí k nim nezávislosť.
Žarty bokom: škótska história je reťazou viac či menej úspešného boja proti tomu, čo dodnes mnohí vnímajú ako útlak zo strany britského impéria. Vnímajú to tak aj napriek času, ktorý vraj lieči aj rany dejín, aj napriek očakávaniam, ktoré diktujú, že v týchto zemepisných oblastiach už majú byť boje za sebaurčenie a vlastné štátne útvary dávno dobojované. Škóti rozhodne nedobojovali.
Dosť naznačí už pohľad na škótsku politickú scénu, na ktorej sa Scottish National Party, založená v roku 1934, teší čoraz väčšej popularite. V roku 2007 sa počtom získaných hlasov stala víťazkou škótskych parlamentných volieb, takže v parlamente nazývanom Holyrod má zo všetkých strán najviac kresiel – 47 z celkového počtu 129. Nepodarilo sa jej však dohodnúť so škótskymi labouristami, s liberálnymi demokratmi ani s konzervatívcami na vytvorení väčšinovej vlády. Istú satisfakciu dostala o dva roky neskôr, keď vo voľbách do europarlamentu získala najviac škótskych hlasov a takmer o stotisíc viac než Scottish Labour Party.
.bude referendum?
Momentálne k jej najvýznamnejším činnostiam patrí príprava referenda o škótskej nezávislosti. Ak by sa podarilo, čo SNP zamýšľa, v roku 2010 by Škóti mohli pri hlasovacích urnách vyjadriť svoju vôľu – či chcú nezávislosť od Británie. To by však v škótskom parlamente najskôr musel prejsť zákon o tomto referende. Ale ešte v marci tohto roku sa nezáväzné hlasovanie o tom, či sa referendum bude konať, skončilo v neprospech bojovníkov za nezávislosť.
Scottish National Party napriek tomu verí, že by na svoju stranu mohla získať podporu časti poslancov za iné strany v Holyrode. Nie je to celkom neopodstatnená viera – už v minulosti sa stalo, že za vec škótskej nezávislosti sa zapálili aj niektorí konzervatívci, labouristi či „libdems“ (liberálni demokrati).
V poslednom čase sa navyše do debaty o odtrhnutí Škótska dostala aj celkom nová téma – možné víťazstvo konzervatívcov v britských parlamentných voľbách v budúcom roku. Samozrejme, nič nie je isté, ale prieskumy vyzerajú naklonené toryovcom. Ak by Tories vyhrali, a ak je komplikovaná a neveľmi presná matematika verejnej mienky správna, podpora osamostatnenia v Škótsku údajne stúpne nad 50 percent. A tak teraz stredoľavá Scottish National Party chtiac-nechtiac drží palce svojim politickým odporcom, britským konzervatívcom Davida Camerona.
.bertie, Mohamed a Sean
Hnutie za škótsku nezávislosť minulý týždeň podporil bývalý ministerský predseda Írska Bertie Ahern. Poukázal na úspechy Írska a dodal, že rovnako by sa nepochybne darilo aj nezávislému Škótsku. Jeho otvorený list, v ktorom sa postavil do jedného šíku so Scottish National Party, aspoň v otázke nezávislosti, je zároveň odpoveďou tým znepokojeným hlasom, ktoré tvrdia, že teraz by bola nezávislosť ekonomicky príliš náročným riešením. Samotného Aherna v poslednom čase podozrievali, že zastáva rovnaké postoje a je za to, aby sa otázka odtrhnutia Škótska riešila až po odznení hospodárskej krízy. Scottish National Party Ahernovmu listu nadšene zatlieskala.
Už opatrnejšie sa postavila k priateľskej zvesti, ktorá sa v rovnakom období ozvala zo srdca Británie. Za prezidenta prípadného nezávislého Škótska sa totiž hlási Mohamed al-Fayed, známy ako majiteľ luxusného obchodného domu Harrods a otec Dodiho al-Fayeda, priateľa Diany z Walesu. Mohamed al-Fayed cez Sunday Times odkázal Škótom, že ich v boji za odtrhnutie od Británie a jej otrasných politikov podporuje, a ak by im ten boj vyšiel, rád sa stane ich prezidentom.
Osemdesiatročný Egypťan od smrti svojho syna pri tragickej autonehode, ktorá pripravila o život aj princeznú Dianu, nenašiel pokoj. Neprestáva obviňovať britskú kráľovskú rodinu, že Dodiho a Dianu dala zavraždiť. Taký človek má sotva náladu na žarty. Preto toto jeho vyhlásenie možno chápať skôr ako ďalší zúfalý kopanec smerom k Buckinghamskému palácu a vôbec k Veľkej Británii – ktorá mu navyše stále odmieta udeliť občianstvo.
Ktovie, čo si o jeho slovách myslí muž, ktorého by si Škóti za hlavu štátu zrejme ochotne zvolili, keby raz mohli – teda Sean Connery.
Žarty bokom: škótska história je reťazou viac či menej úspešného boja proti tomu, čo dodnes mnohí vnímajú ako útlak zo strany britského impéria. Vnímajú to tak aj napriek času, ktorý vraj lieči aj rany dejín, aj napriek očakávaniam, ktoré diktujú, že v týchto zemepisných oblastiach už majú byť boje za sebaurčenie a vlastné štátne útvary dávno dobojované. Škóti rozhodne nedobojovali.
Dosť naznačí už pohľad na škótsku politickú scénu, na ktorej sa Scottish National Party, založená v roku 1934, teší čoraz väčšej popularite. V roku 2007 sa počtom získaných hlasov stala víťazkou škótskych parlamentných volieb, takže v parlamente nazývanom Holyrod má zo všetkých strán najviac kresiel – 47 z celkového počtu 129. Nepodarilo sa jej však dohodnúť so škótskymi labouristami, s liberálnymi demokratmi ani s konzervatívcami na vytvorení väčšinovej vlády. Istú satisfakciu dostala o dva roky neskôr, keď vo voľbách do europarlamentu získala najviac škótskych hlasov a takmer o stotisíc viac než Scottish Labour Party.
.bude referendum?
Momentálne k jej najvýznamnejším činnostiam patrí príprava referenda o škótskej nezávislosti. Ak by sa podarilo, čo SNP zamýšľa, v roku 2010 by Škóti mohli pri hlasovacích urnách vyjadriť svoju vôľu – či chcú nezávislosť od Británie. To by však v škótskom parlamente najskôr musel prejsť zákon o tomto referende. Ale ešte v marci tohto roku sa nezáväzné hlasovanie o tom, či sa referendum bude konať, skončilo v neprospech bojovníkov za nezávislosť.
Scottish National Party napriek tomu verí, že by na svoju stranu mohla získať podporu časti poslancov za iné strany v Holyrode. Nie je to celkom neopodstatnená viera – už v minulosti sa stalo, že za vec škótskej nezávislosti sa zapálili aj niektorí konzervatívci, labouristi či „libdems“ (liberálni demokrati).
V poslednom čase sa navyše do debaty o odtrhnutí Škótska dostala aj celkom nová téma – možné víťazstvo konzervatívcov v britských parlamentných voľbách v budúcom roku. Samozrejme, nič nie je isté, ale prieskumy vyzerajú naklonené toryovcom. Ak by Tories vyhrali, a ak je komplikovaná a neveľmi presná matematika verejnej mienky správna, podpora osamostatnenia v Škótsku údajne stúpne nad 50 percent. A tak teraz stredoľavá Scottish National Party chtiac-nechtiac drží palce svojim politickým odporcom, britským konzervatívcom Davida Camerona.
.bertie, Mohamed a Sean
Hnutie za škótsku nezávislosť minulý týždeň podporil bývalý ministerský predseda Írska Bertie Ahern. Poukázal na úspechy Írska a dodal, že rovnako by sa nepochybne darilo aj nezávislému Škótsku. Jeho otvorený list, v ktorom sa postavil do jedného šíku so Scottish National Party, aspoň v otázke nezávislosti, je zároveň odpoveďou tým znepokojeným hlasom, ktoré tvrdia, že teraz by bola nezávislosť ekonomicky príliš náročným riešením. Samotného Aherna v poslednom čase podozrievali, že zastáva rovnaké postoje a je za to, aby sa otázka odtrhnutia Škótska riešila až po odznení hospodárskej krízy. Scottish National Party Ahernovmu listu nadšene zatlieskala.
Už opatrnejšie sa postavila k priateľskej zvesti, ktorá sa v rovnakom období ozvala zo srdca Británie. Za prezidenta prípadného nezávislého Škótska sa totiž hlási Mohamed al-Fayed, známy ako majiteľ luxusného obchodného domu Harrods a otec Dodiho al-Fayeda, priateľa Diany z Walesu. Mohamed al-Fayed cez Sunday Times odkázal Škótom, že ich v boji za odtrhnutie od Británie a jej otrasných politikov podporuje, a ak by im ten boj vyšiel, rád sa stane ich prezidentom.
Osemdesiatročný Egypťan od smrti svojho syna pri tragickej autonehode, ktorá pripravila o život aj princeznú Dianu, nenašiel pokoj. Neprestáva obviňovať britskú kráľovskú rodinu, že Dodiho a Dianu dala zavraždiť. Taký človek má sotva náladu na žarty. Preto toto jeho vyhlásenie možno chápať skôr ako ďalší zúfalý kopanec smerom k Buckinghamskému palácu a vôbec k Veľkej Británii – ktorá mu navyše stále odmieta udeliť občianstvo.
Ktovie, čo si o jeho slovách myslí muž, ktorého by si Škóti za hlavu štátu zrejme ochotne zvolili, keby raz mohli – teda Sean Connery.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.