Už len pravidlá sú pre väčšinu z nás záhadou a hoci jazda na vlne vyzerá jednoducho, to, ako na nej tí najlepší dokážu predvádzať krkolomné kúsky, zostáva pre mnohých tajomstvom. A pre laika ním zostane navždy, Ale v každom prípade, vidieť tých najlepších borcov naživo, priamo z pláže, je nesmiernym zážitkom.
.životný štýl
Hossegor, malé francúzske letovisko v Biskajskom zálive, ležiace len niekoľko kilometrov severne od mondénneho Biarritzu, nosí už roky nálepku hlavného európskeho mesta surfingu. V lete lemujú pobrežie stovky karavanov, v ktorých nadšenci surfingu trávia dlhé týždne a nerobia nič iné, len naháňajú vlny.
Pri pohľade z obrovských pieskových dún vyzerajú postavy v čiernych neoprénoch ako desiatky topiacich sa mravcov. V mestečku a jeho okolí žije asi tridsaťtisíc obyvateľov, cez sezónu sa ich počet zoštvornásobí. Domáci si už zvykli, že pokoj sa tu hľadať neoplatí. Pláže a more sú preplnené fanatikmi z celej Európy, mesto kvôli nim pulzuje takmer do rána.
V maličkom centre sa posedáva v Café Paris, no strediskom zábavy je podnik Rock Food. Tu sa zabávajú amatéri a tu sa dajú stretnúť aj najväčšie hviezdy surfistickej scény. Dobrý šport je totiž ako dobré umenie a v prípade surfingu sa obidve kategórie spájajú do jednej – každé veľké podujatie je spojené s večernými koncertami, premietaním dychvyrážajúcich dokumentov či nočnými párties a často zábavou do rána. Surfing je totiž životný štýl.
.svetová séria
Mekkou surfingu sú oblasti ako Austrália, Havaj, Brazília. Do Európy dorazila doska s typickým vykrojeným tvarom v polovici minulého storočia. Americký filmár Peter Viertel pripravoval v roku 1957 dokument o Biarritzi, ktorému sa hovorí aj Monte Carlo atlantického pobrežia a ktorý už vtedy vyhľadávala nielen francúzska smotánka. Keď nadšenec surfingu spozoroval vlny Biskajského zálivu, okamžite si nechal z domoviny poslať dosku. Určite netušil, že sa stal priekopníkom tohto športu na starom kontinente a že ovplyvnil život v tomto regióne.
Dnes sú francúzsky Hossegor a neďaleká španielska Mundaka dve najlepšie miesta na surfing v Európe a aj preto sa tu jazdí Svetová séria. Jej počiatky siahajú do roku 1976, vtedy však išlo najmä o súboje nadšencov. Dnes sa v surfingu točia obrovské peniaze. Víťaz berie niekoľkodesaťtisícové prémie, tí najlepší majú lukratívne sponzorské zmluvy. Značky, vyrábajúce dosky a ďalšie súčasti výstroja či surfistickú módu, ktorých obchodíky možno na Slovensku spočítať na prstoch jednej ruky, majú miliónové obraty. Podľa slov zainteresovaných sa v surfingu točí neporovnateľne viac peňazí ako napríklad v snoubordingu.
Napriek tomu zostáva surfing v niečom stále akýmsi nezávislým živlom uprostred športovej mašinérie. Ani tí najlepší, a teda aj najbohatší surfisti sa nemenia na nafúkané primadony, diváci nepotrebujú žiadne tribúny a preteky spokojne sledujú posedávajúc rovno na piesku, ktorý hocikedy zaleje morská voda. Na pláži hučí zväčša rocková muzika, je to divadlo, relax a zábava v jednom.
.fabrika
Na okraji Hossegoru, v časti Soort, blúdime pomedzi obchodíky všetkých možných surferských značiek. Ponúkajú kompletný sortiment od dosiek cez špeciálny vosk, neoprény až po plavky a predháňajú sa v posezónnych zľavách V jednej uličke zastavujeme pri malej budove. Tu sa vyrábajú surfy. Ručne.
„Vyrobíme sedem dosiek denne,“ hovorí nám Mark Phipps, popredný svetový shaper, teda človek, ktorý má na starosti výrobu dosky. Z polyuretánového základu sa vyreže tvar, aký najlepšie vyhovuje zákazníkovi. Na milimeter a gram presne. Postupne sa nanášajú ďalšie vrstvy, vytvára sa dizajn, montujú plaváky. Zdá sa, že je to jednoduché, no pri vrcholovom športe rozhodujú aj najmenšie detaily a na ne si treba dať pozor. Mark nás sprevádza po malej dielničke a človeku sa ani nechce veriť, že nás sprevádza dielňou, kde sa vyrábajú pracovné nástroje najlepších na svete. Na stene visí dva dni stará replika šeku na 40-tisíc dolárov, ktoré Austrálčan Mich Fanning práve vyhral na Pro France. Keď odchádzame, parkuje pred dielňou Kelly Slater, najväčšia ikona surfingu. Ešte predtým, ako vojde dnu, nám spokojne kývne.
.kelly
Deväťnásobný šampión je synonymom celosvetového rozmachu surfingu. Pre surfing znamená toľko, čo Michael Schumacher pre motorizmus či Tiger Woods pre golf. Okrem deviatich titulov majstra sveta mu patrí množstvo ďalších primátov. Dodnes je stále najmladším a zároveň aj najstarším svetovým šampiónom, vyhral hádam každé veľké podujatie Svetovej série a zarobil si aj rekordné peniaze.
Spoločnosť Quiksilver, pod ktorej krídlami jazdí od začiatku kariéry, si ho dokonca zaviazala tak, že nerobí reklamu pre žiadne iné značky. Aby ho mohla zaplatiť, prepísala naňho časť svojich akcií. Značka Kelly Slater totiž predáva. V Spojených štátoch patrí k najznámejším športovým celebritám, zahral si v niekoľkých filmoch, vydal CD so svojou skupinou s príznačným názvom The Surfers.
Kelly po piatich tituloch majstra sveta v roku 1998 nečakane ukončil kariéru a za zarobené peniaze len cestoval po svete, nakrúcal dokumenty so surfistickou tematikou a venoval sa mládeži. O štyri roky sa však triumfálne vrátil a pridal ďalšie štyri tituly. A aj keď tento rok už nie je Kelly taký dominantný, pre mnohých mladých jazdcov je skalp Slatera stále cennejší, ako víťazstvo v pretekoch.
„V Amerike často tlačia ľudí len do toho, aby zarobili peniaze a stali sa niekým. Mne je to však cudzie. Aj keď som vždy chcel byť svetovým šampiónom, nikdy som nesníval o sláve a peniazoch, ktoré by mi to mohlo priniesť. Pre mňa je bohatý ten človek, ktorý je spokojný sám so sebou,“ hovorí legenda Slater.
.našinci
Aj keď to možno vyzerá absurdne, surfingu sa venuje čoraz viac Slovákov. Počas pretekov Svetovej série nebol medzi divákmi problém počuť slovenčinu či češtinu. V Hossegore sa už dokonca dvakrát uskutočnil aj spoločný česko-slovenský šampionát.
„Účasť sa stále zvyšuje, rovnako aj úroveň,“ pochvaľuje si Matúš Hubka, špičkový slovenský snoubordista a aktuálne aj majster Slovenska v surfingu. Komunita našich surfistov sa totiž väčšinou grupuje spomedzi snoubordistov, ktorým už doska nestačí len v zimnom období. Doska je vášeň.
.životný štýl
Hossegor, malé francúzske letovisko v Biskajskom zálive, ležiace len niekoľko kilometrov severne od mondénneho Biarritzu, nosí už roky nálepku hlavného európskeho mesta surfingu. V lete lemujú pobrežie stovky karavanov, v ktorých nadšenci surfingu trávia dlhé týždne a nerobia nič iné, len naháňajú vlny.
Pri pohľade z obrovských pieskových dún vyzerajú postavy v čiernych neoprénoch ako desiatky topiacich sa mravcov. V mestečku a jeho okolí žije asi tridsaťtisíc obyvateľov, cez sezónu sa ich počet zoštvornásobí. Domáci si už zvykli, že pokoj sa tu hľadať neoplatí. Pláže a more sú preplnené fanatikmi z celej Európy, mesto kvôli nim pulzuje takmer do rána.
V maličkom centre sa posedáva v Café Paris, no strediskom zábavy je podnik Rock Food. Tu sa zabávajú amatéri a tu sa dajú stretnúť aj najväčšie hviezdy surfistickej scény. Dobrý šport je totiž ako dobré umenie a v prípade surfingu sa obidve kategórie spájajú do jednej – každé veľké podujatie je spojené s večernými koncertami, premietaním dychvyrážajúcich dokumentov či nočnými párties a často zábavou do rána. Surfing je totiž životný štýl.
.svetová séria
Mekkou surfingu sú oblasti ako Austrália, Havaj, Brazília. Do Európy dorazila doska s typickým vykrojeným tvarom v polovici minulého storočia. Americký filmár Peter Viertel pripravoval v roku 1957 dokument o Biarritzi, ktorému sa hovorí aj Monte Carlo atlantického pobrežia a ktorý už vtedy vyhľadávala nielen francúzska smotánka. Keď nadšenec surfingu spozoroval vlny Biskajského zálivu, okamžite si nechal z domoviny poslať dosku. Určite netušil, že sa stal priekopníkom tohto športu na starom kontinente a že ovplyvnil život v tomto regióne.
Dnes sú francúzsky Hossegor a neďaleká španielska Mundaka dve najlepšie miesta na surfing v Európe a aj preto sa tu jazdí Svetová séria. Jej počiatky siahajú do roku 1976, vtedy však išlo najmä o súboje nadšencov. Dnes sa v surfingu točia obrovské peniaze. Víťaz berie niekoľkodesaťtisícové prémie, tí najlepší majú lukratívne sponzorské zmluvy. Značky, vyrábajúce dosky a ďalšie súčasti výstroja či surfistickú módu, ktorých obchodíky možno na Slovensku spočítať na prstoch jednej ruky, majú miliónové obraty. Podľa slov zainteresovaných sa v surfingu točí neporovnateľne viac peňazí ako napríklad v snoubordingu.
Napriek tomu zostáva surfing v niečom stále akýmsi nezávislým živlom uprostred športovej mašinérie. Ani tí najlepší, a teda aj najbohatší surfisti sa nemenia na nafúkané primadony, diváci nepotrebujú žiadne tribúny a preteky spokojne sledujú posedávajúc rovno na piesku, ktorý hocikedy zaleje morská voda. Na pláži hučí zväčša rocková muzika, je to divadlo, relax a zábava v jednom.
.fabrika
Na okraji Hossegoru, v časti Soort, blúdime pomedzi obchodíky všetkých možných surferských značiek. Ponúkajú kompletný sortiment od dosiek cez špeciálny vosk, neoprény až po plavky a predháňajú sa v posezónnych zľavách V jednej uličke zastavujeme pri malej budove. Tu sa vyrábajú surfy. Ručne.
„Vyrobíme sedem dosiek denne,“ hovorí nám Mark Phipps, popredný svetový shaper, teda človek, ktorý má na starosti výrobu dosky. Z polyuretánového základu sa vyreže tvar, aký najlepšie vyhovuje zákazníkovi. Na milimeter a gram presne. Postupne sa nanášajú ďalšie vrstvy, vytvára sa dizajn, montujú plaváky. Zdá sa, že je to jednoduché, no pri vrcholovom športe rozhodujú aj najmenšie detaily a na ne si treba dať pozor. Mark nás sprevádza po malej dielničke a človeku sa ani nechce veriť, že nás sprevádza dielňou, kde sa vyrábajú pracovné nástroje najlepších na svete. Na stene visí dva dni stará replika šeku na 40-tisíc dolárov, ktoré Austrálčan Mich Fanning práve vyhral na Pro France. Keď odchádzame, parkuje pred dielňou Kelly Slater, najväčšia ikona surfingu. Ešte predtým, ako vojde dnu, nám spokojne kývne.
.kelly
Deväťnásobný šampión je synonymom celosvetového rozmachu surfingu. Pre surfing znamená toľko, čo Michael Schumacher pre motorizmus či Tiger Woods pre golf. Okrem deviatich titulov majstra sveta mu patrí množstvo ďalších primátov. Dodnes je stále najmladším a zároveň aj najstarším svetovým šampiónom, vyhral hádam každé veľké podujatie Svetovej série a zarobil si aj rekordné peniaze.
Spoločnosť Quiksilver, pod ktorej krídlami jazdí od začiatku kariéry, si ho dokonca zaviazala tak, že nerobí reklamu pre žiadne iné značky. Aby ho mohla zaplatiť, prepísala naňho časť svojich akcií. Značka Kelly Slater totiž predáva. V Spojených štátoch patrí k najznámejším športovým celebritám, zahral si v niekoľkých filmoch, vydal CD so svojou skupinou s príznačným názvom The Surfers.
Kelly po piatich tituloch majstra sveta v roku 1998 nečakane ukončil kariéru a za zarobené peniaze len cestoval po svete, nakrúcal dokumenty so surfistickou tematikou a venoval sa mládeži. O štyri roky sa však triumfálne vrátil a pridal ďalšie štyri tituly. A aj keď tento rok už nie je Kelly taký dominantný, pre mnohých mladých jazdcov je skalp Slatera stále cennejší, ako víťazstvo v pretekoch.
„V Amerike často tlačia ľudí len do toho, aby zarobili peniaze a stali sa niekým. Mne je to však cudzie. Aj keď som vždy chcel byť svetovým šampiónom, nikdy som nesníval o sláve a peniazoch, ktoré by mi to mohlo priniesť. Pre mňa je bohatý ten človek, ktorý je spokojný sám so sebou,“ hovorí legenda Slater.
.našinci
Aj keď to možno vyzerá absurdne, surfingu sa venuje čoraz viac Slovákov. Počas pretekov Svetovej série nebol medzi divákmi problém počuť slovenčinu či češtinu. V Hossegore sa už dokonca dvakrát uskutočnil aj spoločný česko-slovenský šampionát.
„Účasť sa stále zvyšuje, rovnako aj úroveň,“ pochvaľuje si Matúš Hubka, špičkový slovenský snoubordista a aktuálne aj majster Slovenska v surfingu. Komunita našich surfistov sa totiž väčšinou grupuje spomedzi snoubordistov, ktorým už doska nestačí len v zimnom období. Doska je vášeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.