Je to v našej tradícii normálne. Je tiež normálne, že riaditelia môžu realizovať svoje predstavy. Na hlavu šéfa Rádia FM sa nedávno na internete zniesla vlna kritiky. Jej obsah bol pre mňa rozčarovaním. Keď čítate od alternatívnych umelcov uplakané slová o tom, ako málo ich hrá rozhlas, tak je to na zaplakanie. Keď sa do toho primiešajú slová ako tantiémy – poplatky za odohranie pesničky – tak je to na počudovanie. Alternatívny umelec dožadujúci sa hrania v štátnom rozhlase je pre mňa oxymoron. Rádio FM je jediné neinternetové celoplošné rádio, ktoré u nás za niečo stojí. Ani mne sa nepáčili niektoré kroky jeho vedenia, napríklad nezvládnutá komunikácia pri konci vysielania Bez lampy. Napriek tomu Dušan Vančo a jeho ľudia robia skvelú robotu. Je mi jedno, nakoľko hudobne objektívne je ich vysielanie, lebo to od hudobnej dramaturgie rozhlasu neočakávam. Dalo by sa to vyriešiť takto: existoval by taký verenoprávny džubox, kde by posielali všetky svoje pesničky skupiny, kde je aspoň 51 % hráčov občanmi SR. Každé ráno by si všetci občania museli vypočuť úryvky zo všetkých pesničiek a vybrať si, ktorú by chceli v ten deň počúvať. To by sa vyhodnotilo a objektívne by sa zahrali tie s najväčším počtom hlasov primerane dopĺňané tými s akýmkoľvek iným počtom, aby boli zodpovedne pokryté aj neväčšinové priania. Druhou možnosťou je vziať si výsledky Slávika. Treťou je akceptovať to, že dramaturg má právo vyberať podľa svojho uváženia. Štvrtou je zrušiť verejnoprávne médiá. Mne sa najviac páči štvrtá možnosť. Aj keď niektorí alternatívni umelci by potom asi boli schopní napadnúť z neobjektívnosti aj internet a žiadali by, aby návštevnosť stránok hudobných skupín podliehala kontrole vyváženosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.