Mladá žena je politologička. Jej otec prednáša na univerzite, no ona presvedčivo uisťuje, že ju nechovali ako v bavlnke. Nepôsobí ani fajnovo, ani elitársky, má v sebe dokonca niečo vidiecke. Niekoľko rokov žila mimo svojej vlasti, v Írsku. Napísala tu analytickú prácu o kampani, v ktorej írska vláda vysvetľovala Írom v pódiových diskusiách vtedajšiu európsku ústavu. Mladá politoligička hovorí vynikajúco po anglicky. Všimol som si, že v rozhovoroch v angličtine, keď chce niečo potvrdiť, hovorí „yeah yeah yeah“, vždy trikrát. Myslel som si, že sa to tak robí.
Práve mala nezáživný úradnícky flek v Dubline, keď v Írsku vypukla kríza tak intenzívne, ako azda v žiadnej inej z krajín EÚ. Prišla zima, prenasledoval ju akýsi muž. Jedného dňa prišla domov a v jej predraženej kutici sedela čierna vrana. Čierna vrana, ktorá sa dnu zošmykla studeným kozubom, hľadela na ňu, vracajúcu sa domov, ako na votrelca.
S mladou politologičkou som sa zoznámil v Bruseli. Bola celá šťastná, Brusel bol jej útočiskom. A vôbec, bruselská eurobublina sa celkovo rozrastá, kým zvyšok Európy sa scvrkáva. Lisabonská zmluva rast urýchli, už len zásobovanie posilneného Európskeho parlamentu agrárnym inputom by mohlo vytvoriť stovky miest pre lobistov. Tabakový lobista, ktorého poznám, predbežne vetrí príchod témy Zdravie do Bruselu. Už teraz loví zákazníkov z tejto, pre EÚ ešte vzdialenej branže.
Mladá politologička si v Bruseli hneď našla prácu, jej írska štúdia jej otvárala dvere. Prostrednú časť štúdie jej noví zamestnávatelia isto nečítali, lebo tu si spolu so svojím obľúbeným filozofom Habermasom berie na mušku vysvetľovanie Ústavy EÚ na írskych pódiách. Ideál diskurzu „bez nadvlády“ a vysvetľovanie EÚ, rigidne rozdelené na dvojminútové vystúpenia, to znie ako rana obuškom. Ako je v Bruseli zvykom, tie podujatia boli krátke. Bruselský človek sa neustále pohybuje v takýchto časových korzetoch. Jednoduchého občana to odstrašuje. Pre Írku, ktorej v západoírskych nemocniciach chýbajú mamografy a pre Íra, ktorého sa dotýka Atlantik vyprázdnený rybolovom, je to nič.
Bruselská práca mladú politologičku prekvapila. Pracovala pre firmu so sto zamestnancami, ktorá robí reklamu výlučne pre európske inštitúcie, no zvyčajne jej dali vypĺňať excelové tabuľky. Na konci pracovného dňa si ju zavolal šéf. Asi nejaká z tých excelových tabuliek nebola v poriadku, pomyslí si. Prepustia ju. Je ešte v skúšobnej lehote, má týždňovú výpovednú lehotu. Zvyšné pracovné dni jej šéf daruje. Ide k svojmu písaciemu stolu, zbalí si veci a už sa nemusí vracať.
Zažije nervózne leto. Opäť sa bojí o svoju existenciu. A opäť je zachránená, vďaka svojej írskej štúdii, ktorú nikdy nikto nečítal, dostáva džob na určitý čas v Európskej komisii. Jej príbeh sa ešte nekončí, opäť sa trasie o svoju budúcnosť v Komisii. Nájde konečné útočisko, doživotne garantované úradnícke miesto pri Európskej komisii? Želám jej to. Je to úprimný človek.
Ale že pri počúvaní stále hovorí „yeah, yeah, yeah“, to ma irituje. Vypočul som si jeden jej rozhovor s rodeným anglickým hovoriacim. Všimol som si, že aj rodený hovoriaci používa „yeah“ ako zdvorilostnú formulku. Raz povedal „yeah“, raz „yeah, yeah“, raz aj „yeah, yeah, yeah“. Mladá politologička robí všetko správne. Možnože len trochu pričasto pritakáva.
Práve mala nezáživný úradnícky flek v Dubline, keď v Írsku vypukla kríza tak intenzívne, ako azda v žiadnej inej z krajín EÚ. Prišla zima, prenasledoval ju akýsi muž. Jedného dňa prišla domov a v jej predraženej kutici sedela čierna vrana. Čierna vrana, ktorá sa dnu zošmykla studeným kozubom, hľadela na ňu, vracajúcu sa domov, ako na votrelca.
S mladou politologičkou som sa zoznámil v Bruseli. Bola celá šťastná, Brusel bol jej útočiskom. A vôbec, bruselská eurobublina sa celkovo rozrastá, kým zvyšok Európy sa scvrkáva. Lisabonská zmluva rast urýchli, už len zásobovanie posilneného Európskeho parlamentu agrárnym inputom by mohlo vytvoriť stovky miest pre lobistov. Tabakový lobista, ktorého poznám, predbežne vetrí príchod témy Zdravie do Bruselu. Už teraz loví zákazníkov z tejto, pre EÚ ešte vzdialenej branže.
Mladá politologička si v Bruseli hneď našla prácu, jej írska štúdia jej otvárala dvere. Prostrednú časť štúdie jej noví zamestnávatelia isto nečítali, lebo tu si spolu so svojím obľúbeným filozofom Habermasom berie na mušku vysvetľovanie Ústavy EÚ na írskych pódiách. Ideál diskurzu „bez nadvlády“ a vysvetľovanie EÚ, rigidne rozdelené na dvojminútové vystúpenia, to znie ako rana obuškom. Ako je v Bruseli zvykom, tie podujatia boli krátke. Bruselský človek sa neustále pohybuje v takýchto časových korzetoch. Jednoduchého občana to odstrašuje. Pre Írku, ktorej v západoírskych nemocniciach chýbajú mamografy a pre Íra, ktorého sa dotýka Atlantik vyprázdnený rybolovom, je to nič.
Bruselská práca mladú politologičku prekvapila. Pracovala pre firmu so sto zamestnancami, ktorá robí reklamu výlučne pre európske inštitúcie, no zvyčajne jej dali vypĺňať excelové tabuľky. Na konci pracovného dňa si ju zavolal šéf. Asi nejaká z tých excelových tabuliek nebola v poriadku, pomyslí si. Prepustia ju. Je ešte v skúšobnej lehote, má týždňovú výpovednú lehotu. Zvyšné pracovné dni jej šéf daruje. Ide k svojmu písaciemu stolu, zbalí si veci a už sa nemusí vracať.
Zažije nervózne leto. Opäť sa bojí o svoju existenciu. A opäť je zachránená, vďaka svojej írskej štúdii, ktorú nikdy nikto nečítal, dostáva džob na určitý čas v Európskej komisii. Jej príbeh sa ešte nekončí, opäť sa trasie o svoju budúcnosť v Komisii. Nájde konečné útočisko, doživotne garantované úradnícke miesto pri Európskej komisii? Želám jej to. Je to úprimný človek.
Ale že pri počúvaní stále hovorí „yeah, yeah, yeah“, to ma irituje. Vypočul som si jeden jej rozhovor s rodeným anglickým hovoriacim. Všimol som si, že aj rodený hovoriaci používa „yeah“ ako zdvorilostnú formulku. Raz povedal „yeah“, raz „yeah, yeah“, raz aj „yeah, yeah, yeah“. Mladá politologička robí všetko správne. Možnože len trochu pričasto pritakáva.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.