A tak ako to už iba láska a vášeň dokážu, stáva sa každá aukcia scénou drám, tragédií i komédií. Ísť na aukciu kupovať niečo, po čom túžite a čo milujete – a preto to musíte mať – je adrenalínový zážitok. Každý z dražiteľov je potenciálny nepriateľ, ktorý môže prihadzovaním sťažiť, ohroziť, či dokonca zničiť váš sen. Nemáte žiadneho spojenca. Aukcia je krutým miestom, v ktorom v absolútnej osamelosti obstoja iba tí, ktorí vedia čo chcú a prečo to chcú. Neochvejní.
Aukcia so sloganom Just umenie je organizovaná Nadáciou Centrum súčasného umenia s podporou aukčnej spoločnosti Sotheby's a výťažok z nej je určený na financovanie činnosti Nadácie – teda organizovanie výstav a vydávanie katalógov (jedným z posledných podporených projektov bola výstava Samota o ktorej sme písali v .týždni pred pár týždňami). K aukcii bol vydaný zaujímavý katalóg, ktorý pripravil Juraj Sukop, a aukcii predchádzala aj výstava v priestoroch galérie Zoya v priestoroch Erdödyho paláca.
Výstavy diel pred aukciami sú zvláštnym zážitkom. Teda, ak na nej nie ste so zápisníkom v ruke. Napísali by sme ...vybrať si kone, na ktoré stavíte v nasledujúcom zápase, ale to by bolo vulgárne prirovnanie. Výstava pred aukciou je pre neangažovaného návštevníka vždy tak trochu zmesou bez ladu a skladu, náhodný výber daný možnosťami, okolnosťami a ponukou, a nie konkrétnym výberom či koncepciou. Výhodou galimatiášu je jeho pestrosť. V nej ľahko nájdete niečo, čo je blízke vášmu srdcu. Navyše nečakaný kontext či prekvapivé susedstvo vám môže odhaliť krásu v inak nie blízkych dielach a výtvoroch.
Keď však prichádzame na samotnú aukciu do Galérie Zoya v krásnom Erdödyho paláci, tie úvahy už patria minulosti. Vítajú nás hostesky, ponúkajú možnosť zaregistrovať sa (slušne odmietame – nejdeme kupovať, len sa pozerať) a ani nevieme ako, objaví sa nám v rukách pohár s chladeným šampanským. Rozhliadame sa okolo seba. Prevažujú muži v oblekoch a mladé ženy v šatách, prezrádzajúcich umením vycibrený vkus. Ako zjavenie sa medzi nimi objaví starší chudý muž s dlhou bradou a dlhými vlasmi vo flanelovej košeli a s ošúchanou taškou na pleci. Milan Adamčiak, umelec prekračujúci žánre, majster akcie a happeningu, ktorý už niekoľko rokov žije v úzadí kdesi pri Banskej Štiavnici. „Nechápem, na čo to chce mať niekto doma,” hovorí skromne na margo svojich diel, ktoré sú súčasťou aukcie. Vchádzame do prekúrenej miestnosti. Ľudí je viac než stoličiek, väčšina preto stojí. Pani z aukčnej spoločnosti Sotheby's sa ujíma svojej práce. Asistenti nosia do miestnosti jeden obraz za druhým, dražitelia mlčia. Ak sa niečo predá, tak hneď prvému záujemcovi, a teda za vyvolávaciu cenu. Licitovať sa začne až pri dielach spomínaného Milana Adamčiaka. Predajú sa všetky štyri, pričom v prípade jedného z nich sa vyvolávacia cena zdvihne takmer o 100 percent. Predáva sa pomerne málo. Informovaní účastníci hovoria, že to je preto, lebo deň predtým prebehla aukcia spoločnosti SOGA a zberatelia teda minuli väčšinu voľných zdrojov. Organizátori napriek tomu označujú aukciu za úspešnú. Nakoniec – predali sa obrazy takmer za
30 000 eur. Ešte krátky raut, zopár klebiet z umeleckých kruhov a ide sa domov. Úspešní dražitelia, samozrejme, až po návšteve pokladne...
Juraj Kováčik je fotograf krajinkár.
Aukcia so sloganom Just umenie je organizovaná Nadáciou Centrum súčasného umenia s podporou aukčnej spoločnosti Sotheby's a výťažok z nej je určený na financovanie činnosti Nadácie – teda organizovanie výstav a vydávanie katalógov (jedným z posledných podporených projektov bola výstava Samota o ktorej sme písali v .týždni pred pár týždňami). K aukcii bol vydaný zaujímavý katalóg, ktorý pripravil Juraj Sukop, a aukcii predchádzala aj výstava v priestoroch galérie Zoya v priestoroch Erdödyho paláca.
Výstavy diel pred aukciami sú zvláštnym zážitkom. Teda, ak na nej nie ste so zápisníkom v ruke. Napísali by sme ...vybrať si kone, na ktoré stavíte v nasledujúcom zápase, ale to by bolo vulgárne prirovnanie. Výstava pred aukciou je pre neangažovaného návštevníka vždy tak trochu zmesou bez ladu a skladu, náhodný výber daný možnosťami, okolnosťami a ponukou, a nie konkrétnym výberom či koncepciou. Výhodou galimatiášu je jeho pestrosť. V nej ľahko nájdete niečo, čo je blízke vášmu srdcu. Navyše nečakaný kontext či prekvapivé susedstvo vám môže odhaliť krásu v inak nie blízkych dielach a výtvoroch.
Keď však prichádzame na samotnú aukciu do Galérie Zoya v krásnom Erdödyho paláci, tie úvahy už patria minulosti. Vítajú nás hostesky, ponúkajú možnosť zaregistrovať sa (slušne odmietame – nejdeme kupovať, len sa pozerať) a ani nevieme ako, objaví sa nám v rukách pohár s chladeným šampanským. Rozhliadame sa okolo seba. Prevažujú muži v oblekoch a mladé ženy v šatách, prezrádzajúcich umením vycibrený vkus. Ako zjavenie sa medzi nimi objaví starší chudý muž s dlhou bradou a dlhými vlasmi vo flanelovej košeli a s ošúchanou taškou na pleci. Milan Adamčiak, umelec prekračujúci žánre, majster akcie a happeningu, ktorý už niekoľko rokov žije v úzadí kdesi pri Banskej Štiavnici. „Nechápem, na čo to chce mať niekto doma,” hovorí skromne na margo svojich diel, ktoré sú súčasťou aukcie. Vchádzame do prekúrenej miestnosti. Ľudí je viac než stoličiek, väčšina preto stojí. Pani z aukčnej spoločnosti Sotheby's sa ujíma svojej práce. Asistenti nosia do miestnosti jeden obraz za druhým, dražitelia mlčia. Ak sa niečo predá, tak hneď prvému záujemcovi, a teda za vyvolávaciu cenu. Licitovať sa začne až pri dielach spomínaného Milana Adamčiaka. Predajú sa všetky štyri, pričom v prípade jedného z nich sa vyvolávacia cena zdvihne takmer o 100 percent. Predáva sa pomerne málo. Informovaní účastníci hovoria, že to je preto, lebo deň predtým prebehla aukcia spoločnosti SOGA a zberatelia teda minuli väčšinu voľných zdrojov. Organizátori napriek tomu označujú aukciu za úspešnú. Nakoniec – predali sa obrazy takmer za
30 000 eur. Ešte krátky raut, zopár klebiet z umeleckých kruhov a ide sa domov. Úspešní dražitelia, samozrejme, až po návšteve pokladne...
Juraj Kováčik je fotograf krajinkár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.