Keď sa novinári začiatkom septembra dostali k Labašovmu posudku, bol z toho škandál, aký si ponovembrová univerzitná pôda vari nepamätá. Dekan Labaš totiž zjavne vyhovel objednávke z vyšších kruhov a v znaleckom posudku, určenom Generálnej prokuratúre, napísal, že Hedviga Malinová nemala po útoku takmer nijaké zranenia. A tie, ktoré mala, predchádzali dňu útoku. Spochybnil tak bezprostredné lekárske svedectvá a správy, ktoré si v posudku prispôsobil konečnému cieľu: niečo ignoroval, niečo zveličil. Zdrapom papiera sa však Labašov posudok mal stať nie pre výhrady novinárov. Ale následne po tom, čo sa dvaja údajní spoluautori, psychiatrička Viera Kořínková a chirurg Luděk Vrtík, pre denník SME vyjadrili, že na posudku vôbec nespolupracovali. Tretí spoluautor, prodekan Peter Stanko zasa spochybnil pasáž týkajúcu sa tvárového zranenia Hedvigy, v ktorej ho Labaš citoval. Labaš bol v priamom prenose usvedčený ako falšovateľ posudku.
.nehovorme o tom
Čo sa stalo odvtedy? Nič. Aspoň tak sa tvári Generálna prokuratúra, a podobne sa tvári aj naša najrenomovanejšia vzdelávacia inštitúcia, Univerzita Komenského. Napriek tomu, že dekan jej fakulty sa blamoval ďalej. Pre časopis Život vyhlásil, že korunným dôkazom proti Hedvige je „celotelové CT“, na ktorom ju vyšetrili v deň útoku. Keďže podľa Labaša toto vyšetrenie nepreukázalo žiadny opuch pery ani iné poranenie, je to „zásadný priamy dôkaz“, že Hedvigu nikto nezbil. Ako sa neskôr ukázalo, Labaš opäť zavádzal, keďže Hedvige sa nerobilo nijaké celotelové CT, ktoré by mohlo preukázať povrchové zranenia, ale bola jej vyšetrená iba oblasť mozgu.
Z vedenia UK sa kriticky vyjadril len prorektor Peter Osuský. Ten pre Új Szó povedal, že Labašov posudok nepomôže ani povesti dekana, ani samotnej fakulty. Napokon, Labaš posudok nevypracoval ako súkromná osoba, ale v mene Lekárskej fakulty. A čo na to samotná LF UK? Fakultní lekári svojho dekana – z úprimnosti alebo zo strachu – podržali. Epidemiologička Erika Macháčová oboznámila na septembrovom zasadnutí Akademického senátu prítomných so stanoviskom Labaša k medializovaným informáciám a požiadala ich, aby sa o tom ďalej neviedla diskusia. Prítomní poslúchli. Žiadny pokus o predvolanie dekana a jeho konfrontáciu s tromi lekármi. Žiadny pokus o očistenie mena fakulty. Zaujímalo nás, či sa niečo udeje na októbrovom zasadnutí. V kuloároch sa totiž povráva, že jeden z lekárov, ktorí sa dištancovali od autorstva posudku, má odvtedy na fakulte problémy (lekár si neželá medializáciu svojho prípadu, a na otázky novinárov nechce odpovedať). Bude to niekoho trápiť?
.rektor fuj. Dekan náš
Minulotýždňové zasadanie sa začalo v celkom dobrej atmosfére. Predseda senátu Daniel Böhmer vtipkoval, tešil sa z priebehu osláv 90. výročia vzniku fakulty. Organizácia osláv je preňho „poučením, že keď sa nájde dobrá partia, dajú sa urobiť veľmi pekné veci“. Na menej pekný posudok dekana, pod ktorým je podpísaná partia jeho dvanástich kolegov, však reč neprichádzala. Zato si svoje odskákal rektor UK František Gahér, na ktorého sa v prostredí LF UK dá povedať všeličo. Keďže fakulta má s rektorom spor pre farmakobiologické laboratórium, Böhmer sa pozastavil nad tým, že na spoločné stretnutie prišli nedávno rektor s kvestorom na „nablýskanej vystriebrenej audine“. Ďalej dodal, že „spôsob, akým (rektor) diskutoval, som videl tretíkrát v živote“. Rektor teda svoje dostal. A bezprostredne nadriadený dekan a jeho posudok? Nič, senát má predsa vznešenejšie starosti. Novinárovi z .týždňa to však nedalo, a po zasadaní senátu sa doktora Böhmera opýtal, prečo sa jeho senát odmietol zaoberať sfalšovaným posudkom. „Ty môj zlatý, nebudeme to komentovať,“ znela prvá odpoveď. Na podotázku, či kauza nepoškodzuje povesť celej fakulty, žoviálny Böhmer odvetil: „Máme na starosti iné veci. Nie my, ale Tódová zo SME z toho spravila kauzu.“ Ešte raz, neočierňuje kauza povesť fakulty? „Vy novinári ju očierňujete. Len si ďalej zarábajte na váš plat.“ Už to nebola výmena otázok a odpovedí medzi novinárom a respondentom, ale hádka, ktorú sledovalo v tichosti aj niekoľko okolostojacich členov senátu, zrejme aj vážených profesorov. V tej hádke sme sa ešte stihli opýtať, či senát naozaj vôbec nezaujíma osud tej dievčiny a ani osud lekárov, ktorí sa od autorstva sfalšovaného posudku dištancovali, a majú preto teraz na fakulte problémy. Nie, senát to netrápi, má vraj iné starosti. Ale to nemalo zmysel. Keď Böhmerova narážka na skorumpovanosť novinárov padla už tretíkrát, debatu sme radšej ukončili. Horšie než s cynizmom pánov Labaša a Böhmera je to však s mlčaním tých ostatných slušných, učiteľov aj študentov. To mlčanie je pritom ľudsky úplne pochopiteľné, veď nikto nechce ohrozovať sám seba. No práve pre to mlčanie sa Lekárska fakulta nemôže tešiť našej úcte. Až dokým tam neostanú taká „dobrá partia“...
.nehovorme o tom
Čo sa stalo odvtedy? Nič. Aspoň tak sa tvári Generálna prokuratúra, a podobne sa tvári aj naša najrenomovanejšia vzdelávacia inštitúcia, Univerzita Komenského. Napriek tomu, že dekan jej fakulty sa blamoval ďalej. Pre časopis Život vyhlásil, že korunným dôkazom proti Hedvige je „celotelové CT“, na ktorom ju vyšetrili v deň útoku. Keďže podľa Labaša toto vyšetrenie nepreukázalo žiadny opuch pery ani iné poranenie, je to „zásadný priamy dôkaz“, že Hedvigu nikto nezbil. Ako sa neskôr ukázalo, Labaš opäť zavádzal, keďže Hedvige sa nerobilo nijaké celotelové CT, ktoré by mohlo preukázať povrchové zranenia, ale bola jej vyšetrená iba oblasť mozgu.
Z vedenia UK sa kriticky vyjadril len prorektor Peter Osuský. Ten pre Új Szó povedal, že Labašov posudok nepomôže ani povesti dekana, ani samotnej fakulty. Napokon, Labaš posudok nevypracoval ako súkromná osoba, ale v mene Lekárskej fakulty. A čo na to samotná LF UK? Fakultní lekári svojho dekana – z úprimnosti alebo zo strachu – podržali. Epidemiologička Erika Macháčová oboznámila na septembrovom zasadnutí Akademického senátu prítomných so stanoviskom Labaša k medializovaným informáciám a požiadala ich, aby sa o tom ďalej neviedla diskusia. Prítomní poslúchli. Žiadny pokus o predvolanie dekana a jeho konfrontáciu s tromi lekármi. Žiadny pokus o očistenie mena fakulty. Zaujímalo nás, či sa niečo udeje na októbrovom zasadnutí. V kuloároch sa totiž povráva, že jeden z lekárov, ktorí sa dištancovali od autorstva posudku, má odvtedy na fakulte problémy (lekár si neželá medializáciu svojho prípadu, a na otázky novinárov nechce odpovedať). Bude to niekoho trápiť?
.rektor fuj. Dekan náš
Minulotýždňové zasadanie sa začalo v celkom dobrej atmosfére. Predseda senátu Daniel Böhmer vtipkoval, tešil sa z priebehu osláv 90. výročia vzniku fakulty. Organizácia osláv je preňho „poučením, že keď sa nájde dobrá partia, dajú sa urobiť veľmi pekné veci“. Na menej pekný posudok dekana, pod ktorým je podpísaná partia jeho dvanástich kolegov, však reč neprichádzala. Zato si svoje odskákal rektor UK František Gahér, na ktorého sa v prostredí LF UK dá povedať všeličo. Keďže fakulta má s rektorom spor pre farmakobiologické laboratórium, Böhmer sa pozastavil nad tým, že na spoločné stretnutie prišli nedávno rektor s kvestorom na „nablýskanej vystriebrenej audine“. Ďalej dodal, že „spôsob, akým (rektor) diskutoval, som videl tretíkrát v živote“. Rektor teda svoje dostal. A bezprostredne nadriadený dekan a jeho posudok? Nič, senát má predsa vznešenejšie starosti. Novinárovi z .týždňa to však nedalo, a po zasadaní senátu sa doktora Böhmera opýtal, prečo sa jeho senát odmietol zaoberať sfalšovaným posudkom. „Ty môj zlatý, nebudeme to komentovať,“ znela prvá odpoveď. Na podotázku, či kauza nepoškodzuje povesť celej fakulty, žoviálny Böhmer odvetil: „Máme na starosti iné veci. Nie my, ale Tódová zo SME z toho spravila kauzu.“ Ešte raz, neočierňuje kauza povesť fakulty? „Vy novinári ju očierňujete. Len si ďalej zarábajte na váš plat.“ Už to nebola výmena otázok a odpovedí medzi novinárom a respondentom, ale hádka, ktorú sledovalo v tichosti aj niekoľko okolostojacich členov senátu, zrejme aj vážených profesorov. V tej hádke sme sa ešte stihli opýtať, či senát naozaj vôbec nezaujíma osud tej dievčiny a ani osud lekárov, ktorí sa od autorstva sfalšovaného posudku dištancovali, a majú preto teraz na fakulte problémy. Nie, senát to netrápi, má vraj iné starosti. Ale to nemalo zmysel. Keď Böhmerova narážka na skorumpovanosť novinárov padla už tretíkrát, debatu sme radšej ukončili. Horšie než s cynizmom pánov Labaša a Böhmera je to však s mlčaním tých ostatných slušných, učiteľov aj študentov. To mlčanie je pritom ľudsky úplne pochopiteľné, veď nikto nechce ohrozovať sám seba. No práve pre to mlčanie sa Lekárska fakulta nemôže tešiť našej úcte. Až dokým tam neostanú taká „dobrá partia“...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.