Nebo a peklo

Očakával som niečo zvláštne, ale nijaký zvláštny pocit sa nedostavil. A to som sa pritom počas dvoch dní premiestnil z najchudobnejšej krajiny Európy do jednej z najbohatších, nielen v Európe, ale na svete vôbec – z Moldavska do Dánska. Videné parametrami minulých storočí to tak vlastne vôbec nebolo. Moldavsko, ležiace na pomedzí subtrópov, s dvoma metrami černozeme, kam sa pozriete, a ešte k tomu s dostatkom vlahy, bolo oproti Dánsku vlastne krajinou zasnúbenou. To platilo i v časoch Sovietskeho zväzu, pretože tu, ako sa zdôrazňuje dodnes, bolo vždy čo jesť. Pravda, až na stalinský hladomor v roku 1946. Oproti tomu Dánsko je spolovice na piesku, obilie tu rastie také nízke, že vyzerá vedľa toho moldavského ako poník vedľa koňa, väčšina krajiny je dobrá na pastvu a víno tu nedozreje ani náhodou.
Lenže žijeme v čudesnom svete, kde obilie, víno a potraviny vôbec sú skôr na obtiaž a poľnohospodár akýmsi trpeným reliktom, dobrým najmä na to, aby nám „udržiaval kultúrnu krajinu“. Navyše vo svete, kde nie je dôležité niečo vyrobiť, ale predať. A tak kým v policiach s luxusnými výrobkami je dánske maslo, dánsky syr alebo dánsky diétny chlieb, všetko za nehorázne sumy, moldavské maslo, moldavský syr alebo chlieb nikde neuvidíte – hoci by sa predávali za desatinovú sumu a pokiaľ ide o surovinu, boli by porovnateľné či lepšie. Ani v jednej krajine sa totiž nepoužíva na poliach chémia – v Dánsku preto, že robia „ekopotraviny“, v Moldavsku preto, že na to nemajú. Podobné je to s domami. Moldavská i dánska dedina majú na rozdiel od našich „brizolitiek“ svoju poetiku. Dáni na to majú a Moldavčania nemajú ani na ten brizolit.
Len život je tu úplne iný – v Dánsku sú policajti slušní, úradníci zdvorilí, vláda neskorumpovaná a osvietená. V Moldavsku pravý opak. Moldavsko je nádherná krajina, ale strašný štát. Dánsko tak trochu naopak.
.luboš Palata, Kodaň